Anotácie

P. č.	Téma	Anotácia
1.	Naturalistické vysvetlenia náboženstva	Charakteristickým znakom náboženstiev je „kognitívne plus“, ktoré podľa nich pochádza zo zjavenia, vymyká sa úplnému racionálnemu vysvetleniu, čím sa vyžaduje postoj viery. V naturalistických vysvetleniach náboženstva ide o pokus vysvetliť a redukovať fenomén náboženstva na čisto „prirodzený fenomén“ a to za pomoci aparátu prírodných a spoločensko-humanitných vied. Proces naturalizácie náboženstva preto možno chápať aj ako proces jeho racionalizácie. Cieľom budúcej dizertačnej práce je zmapovať a kriticky vyhodnotiť tendencie v naturalizácii náboženstva u niektorých zvolených autorov. Na základe kritického rozboru týchto prístupov budúci doktorand / budúca doktorandka vyjadrí, zhodnotí a porovná silné a slabé stránky názorov skúmaných autorov na nastolený problém. Následne sformuluje a zdôvodní svoj vlastný názor a ukáže, k čomu sa v riešení danej témy u skúmaných autorov prikláňa a v čom s nimi nesúhlasí.
2.	Zmysel v živote v súčasných filozofických koncepciách	Zmysel v živote sa v súčasnej filozofii čoraz častejšie vyčleňuje ako samostatná kategória, ktorá dopĺňa diskusie o morálnej správnosti a subjektívnom šťastí. Cieľom budúcej dizertačnej práce je zmapovať a kriticky vyhodnotiť chápanie zmyslu medzi dvoma krajnosťami: zmysel ako čisto subjektívny psychologický stav (pocit naplnenia) a zmysel ako účasť na cieľoch s objektívnou hodnotou. Budúci doktorand / budúca doktorandka si zvolí relevantných predstaviteľov súčasných etických teórií, ktorí tematizujú koncept zmysluplnosti. Zmapuje a kriticky zhodnotí ich názory na to, či je zmysel generovaný vnútorným postojom jednotlivca, alebo či vyžaduje externé uznanie. Na základe kritického rozboru týchto prístupov doktorand/ka porovná silné a slabé stránky názorov skúmaných autorov na nastolený problém. Osobitná pozornosť bude venovaná otázke, ako prítomnosť či absencia zmyslu ovplyvňuje psychologickú integritu a morálnu motiváciu konajúceho subjektu. Následne sformuluje a zdôvodní svoj vlastný názor a ukáže, k čomu sa v riešení danej témy u skúmaných autorov prikláňa a v čom s nimi nesúhlasí. Ústrednou tézou práce je predpoklad, že zmysel v živote nemožno redukovať na psychologický pocit, ale predstavuje prvok, ktorý premosťuje subjektívne túžby jednotlivca s objektívnym svetom hodnôt.
3.	Človek v dobe kozmoantropocénu: filozoficko-antropologická a etická reflexia transhumanistických vízií	Témou dizertačnej práca je filozoficko-antropologická a etická reflexia človeka v kontexte formujúcej sa doby kozmoantropocénu, v ktorej ľudská činnosť a technologický rozvoj presahujú hranice pozemského prostredia a nadobúdajú kozmický rozmer. S tým súvisí potreba preukázať, že tradičné filozoficko-antropologické koncepcie človeka, ktoré ho interpretujú len ako pozemskú bytosť, nedokážu adekvátne reflektovať meniace sa podmienky jeho existencie charakterizované vedecko-technickým pokrokom, ambíciami kolonizácie vesmíru a reflexiou možnosti života mimo Zeme. Cieľom práce je preto skúmať, ako doba kozmoantropocénu ovplyvní filozofické chápanie ľudskej prirodzenosti a aké dôsledky môže mať táto zmena pre hodnotenie transhumanistických vízií vylepšovania človeka, ktoré sa často prezentujú ako legitímna forma adaptácie človeka na nový environment, a teda ako nevyhnutná odpoveď na extrémne podmienky kozmického prostredia. Osobitnú pozornosť si preto zaslúži skúmanie etických hraníc technologických zásahov do človeka, ich kritické zhodnotenie a formulovanie normatívneho rámca pre posudzovanie technologického vylepšovania za účelom zachovať identitu, hodnotu a zmysel existencie človeka v nových kozmických podmienkach.
4.	Morálna zodpovednosť	Diskusie okolo morálnej zodpovednosti patria medzi najrozšírenejšie a najrelevantnejšie vo filozofii. Argumentácia zvyčajne nie je založená na nejakom formálnom systéme. Cieľom je predstaviť nové argumenty v rámci dichotómií v existujúcich debatách ohľadom morálnej zodpovednosti a/alebo argumentovať pre nové pohľady na relevantné problémy. Použitie analytických metód by malo viesť k modelu argumentácie vo formálnom systéme. Výskum by mal byť špeciálne zameraný na vplyv moderných technológií (AI a podobne).
5.	Transparentné logiky	Na poli problematiky analýz hyperintenzionálych kontextov sa rozvinulo niekoľko transparentných logík. Cieľom je konštruktívne porovnanie existujúcich riešení a argumentačne podchytený výber niektorého z daných systémov na riešenie niektorého z relevantných problémov analýz hyperintenzionálnych kontextov.
6.	Vplyv konceptu antropocénu na filozofickú teóriu demokracie	Koncept antropocénu poukazuje na to, že aj politické subjekty sú v konečnom dôsledku závislé od bio-geo-chemických tokov materiálu a to v planetárnom meradle. Pred-antropocénne koncepty demokracie však tento fakt neberú do úvahy a zároveň pracujú prevažne s teritoriálne vymedzenými entitami, označovanými ako štáty. Máloktorý z industrializovaných štátov však dokáže reprodukovať svoju materiálnu a politickú existenciu iba zo zdrojov, ktoré má k dispozícii v medzinárodne uznaných hraniciach svojho teritória. Zdroje na svoju reprodukciu, ale aj pohltiská emisií a ďalších odpadov produkovaných touto reprodukciou si tak musia štáty zabezpečovať mimo svojho územia. To sa deje prevažne mocenskými, teda nedemokratickými prostriedkami a metódami, ktoré fakticky umožňujú vysoko-industrializovaným štátom žiť na úkor druhých. Cieľom práce je identifikovať a analyzovať vplyvy, ktoré majú tieto javy na teóriu demokracie.