Anotácie

P. č.	Téma	Anotácia
1.	Naturalistické vysvetlenia náboženstva	Charakteristickým znakom náboženstiev je „kognitívne plus“, ktoré podľa nich pochádza zo zjavenia, vymyká sa úplnému racionálnemu vysvetleniu, čím sa vyžaduje postoj viery. V naturalistických vysvetleniach náboženstva ide o pokus vysvetliť a redukovať fenomén náboženstva na čisto „prirodzený fenomén“ a to za pomoci aparátu prírodných a spoločensko-humanitných vied. Proces naturalizácie náboženstva preto možno chápať aj ako proces jeho racionalizácie. Cieľom budúcej dizertačnej práce je zmapovať a kriticky vyhodnotiť tendencie v naturalizácii náboženstva u niektorých zvolených autorov. Na základe kritického rozboru týchto prístupov budúci doktorand / budúca doktorandka vyjadrí, zhodnotí a porovná silné a slabé stránky názorov skúmaných autorov na nastolený problém. Následne sformuluje a zdôvodní svoj vlastný názor a ukáže, k čomu sa v riešení danej témy u skúmaných autorov prikláňa a v čom s nimi nesúhlasí.
2.	Zmysel v živote v súčasných filozofických koncepciách	Zmysel v živote sa v súčasnej filozofii čoraz častejšie vyčleňuje ako samostatná kategória, ktorá dopĺňa diskusie o morálnej správnosti a subjektívnom šťastí. Cieľom budúcej dizertačnej práce je zmapovať a kriticky vyhodnotiť chápanie zmyslu medzi dvoma krajnosťami: zmysel ako čisto subjektívny psychologický stav (pocit naplnenia) a zmysel ako účasť na cieľoch s objektívnou hodnotou. Budúci doktorand / budúca doktorandka si zvolí relevantných predstaviteľov súčasných etických teórií, ktorí tematizujú koncept zmysluplnosti. Zmapuje a kriticky zhodnotí ich názory na to, či je zmysel generovaný vnútorným postojom jednotlivca, alebo či vyžaduje externé uznanie. Na základe kritického rozboru týchto prístupov doktorand/ka porovná silné a slabé stránky názorov skúmaných autorov na nastolený problém. Osobitná pozornosť bude venovaná otázke, ako prítomnosť či absencia zmyslu ovplyvňuje psychologickú integritu a morálnu motiváciu konajúceho subjektu. Následne sformuluje a zdôvodní svoj vlastný názor a ukáže, k čomu sa v riešení danej témy u skúmaných autorov prikláňa a v čom s nimi nesúhlasí. Ústrednou tézou práce je predpoklad, že zmysel v živote nemožno redukovať na psychologický pocit, ale predstavuje prvok, ktorý premosťuje subjektívne túžby jednotlivca s objektívnym svetom hodnôt.
3.	Človek v dobe kozmoantropocénu: filozoficko-antropologická a etická reflexia transhumanistických vízií	Témou dizertačnej práca je filozoficko-antropologická a etická reflexia človeka v kontexte formujúcej sa doby kozmoantropocénu, v ktorej ľudská činnosť a technologický rozvoj presahujú hranice pozemského prostredia a nadobúdajú kozmický rozmer. S tým súvisí potreba preukázať, že tradičné filozoficko-antropologické koncepcie človeka, ktoré ho interpretujú len ako pozemskú bytosť, nedokážu adekvátne reflektovať meniace sa podmienky jeho existencie charakterizované vedecko-technickým pokrokom, ambíciami kolonizácie vesmíru a reflexiou možnosti života mimo Zeme. Cieľom práce je preto skúmať, ako doba kozmoantropocénu ovplyvní filozofické chápanie ľudskej prirodzenosti a aké dôsledky môže mať táto zmena pre hodnotenie transhumanistických vízií vylepšovania človeka, ktoré sa často prezentujú ako legitímna forma adaptácie človeka na nový environment, a teda ako nevyhnutná odpoveď na extrémne podmienky kozmického prostredia. Osobitnú pozornosť si preto zaslúži skúmanie etických hraníc technologických zásahov do človeka, ich kritické zhodnotenie a formulovanie normatívneho rámca pre posudzovanie technologického vylepšovania za účelom zachovať identitu, hodnotu a zmysel existencie človeka v nových kozmických podmienkach.
4.	Eudaimonia ako udržateľná filozofická koncepcia človeka a sveta	Projekt dizertačnej práce analyzuje rôzne etablované filozofické koncepcie sveta, človeka, prírody a ľudskej spoločnosti, ktorých centrálnym konceptom je eudaimonia a pojmy významovo súvisiace (gr. telos, eidos, autarkeia, ataraxia, aochlesia, euesto a iné). Predmetom skúmania nebudú len relevantné antické koncepcie (Demokritos, Aristoteles, Epikúros, Pyrrón), ale aj ďalšie filozofie vytvárajúce konzistentný obraz trvale udržateľného rozvoja človeka, života a sveta založený na eudaimonistickom prístupe. Filozoficky produktívny pojem eudaimonie podrobíme komplexnej ontologicko-epistemologickej, etickej, axiologickej, sociálno-filozofickej, psychologickej a naturalisticko-biologickej analýze. Jej cieľom bude ukázať, v akom zmysle môže byť univerzálne chápaná eudaimonia základom trvale udržateľného rozvoja človeka, spoločnosti, prírody a kozmu. Vyústením dizertačného projektu budú filozofické odporúčania pre dobu civilizačnej krízy vyplývajúce z navrhnutej filozofickej koncepcie. Predpokladom riešenia projektu je, že uchádzač ovláda základy gréckej filozofickej terminológie a dokáže sa orientovať v starogréckom filozofickom texte.
5.	Morálna zodpovednosť	Diskusie okolo morálnej zodpovednosti patria medzi najrozšírenejšie a najrelevantnejšie vo filozofii. Argumentácia zvyčajne nie je založená na nejakom formálnom systéme. Cieľom je predstaviť nové argumenty v rámci dichotómií v existujúcich debatách ohľadom morálnej zodpovednosti a/alebo argumentovať pre nové pohľady na relevantné problémy. Použitie analytických metód by malo viesť k modelu argumentácie vo formálnom systéme. Výskum by mal byť špeciálne zameraný na vplyv moderných technológií (AI a podobne).
6.	Transparentné logiky	Na poli problematiky analýz hyperintenzionálych kontextov sa rozvinulo niekoľko transparentných logík. Cieľom je konštruktívne porovnanie existujúcich riešení a argumentačne podchytený výber niektorého z daných systémov na riešenie niektorého z relevantných problémov analýz hyperintenzionálnych kontextov.
7.	Nemožné svety	Ponúkaná doktorandská téma skúma nemožnosť, konkrétne vzťah medzi otázkou podstaty – „čo je to nemožnosť?“ – a otázkou rozsahu – „aký je rozsah nemožnosti?“. Nemožné svety predstavujú užitočný nástroj na analýzu nemožnosti a v nadväznosti na aparát možných svetov poskytujú spôsob ako adekvátne zodpovedať uvedené otázky. Cieľom projektu je rozpracovanie identity a rozsahu nemožnosti.
8.	Reprezentačná a nereprezentačná hyperintenzionalita	Mnoho filozofických problémov sa v súčasnosti formuluje cez prizmu hyperintenzionálnych rozlíšení. Tieto rozlíšenia sa pôvodne zaviedli v jazyku reprezentácií, no zároveň sa navrhli rôzne teórie, ktoré považujú hyperintenzionalitu za fenomén, ktorý sa týka aj sveta (tzv. non-representational hyperintensionality), nielen nášho hovorenia o ňom (tzv. representational hyperintensionality). Práca bude vychádzať z týchto teórií a predloží vlastnú teóriu nereprezentačnej hyperintenzionality.
9.	Absurdné v súčasnej filozofii: neutrálno, absencia významu, beznádej, tragickosť	Vo francúzskej filozofickej tradícii je téma absurdna aj v súčasnosti prítomná a bola do nej introdukovaná fenomenologickými mysliteľmi, ako sú E. Levinas (pojem il y a) a M. Blachot (pojem neutra). V nedávnom období tento štýl myslenia oživili okrem iných myslitelia A. Comte-Sponville (pojem beznádeje), Clément Rosset (idiotskosť) a Marcel Conche (tragickosť). Podobné prvky však môžeme vysledovať aj u mysliteľov, ktorí z nich nerobia centrum svojho myslenia (zúfalstvo u C. Romana). Pôjde o preskúmanie koncepcií tejto tendencie so zámerom predstaviť takú interpretáciu primárne negatívne konotovaných termínov, ktorá bude slúžiť ako východisko pre ich „pozitívne“ pochopenie (príkladom môže byť tragická múdrosť u Concha).
10.	Vplyv konceptu antropocénu na filozofickú teóriu demokracie	Koncept antropocénu poukazuje na to, že aj politické subjekty sú v konečnom dôsledku závislé od bio-geo-chemických tokov materiálu a to v planetárnom meradle. Pred-antropocénne koncepty demokracie však tento fakt neberú do úvahy a zároveň pracujú prevažne s teritoriálne vymedzenými entitami, označovanými ako štáty. Máloktorý z industrializovaných štátov však dokáže reprodukovať svoju materiálnu a politickú existenciu iba zo zdrojov, ktoré má k dispozícii v medzinárodne uznaných hraniciach svojho teritória. Zdroje na svoju reprodukciu, ale aj pohltiská emisií a ďalších odpadov produkovaných touto reprodukciou si tak musia štáty zabezpečovať mimo svojho územia. To sa deje prevažne mocenskými, teda nedemokratickými prostriedkami a metódami, ktoré fakticky umožňujú vysoko-industrializovaným štátom žiť na úkor druhých. Cieľom práce je identifikovať a analyzovať vplyvy, ktoré majú tieto javy na teóriu demokracie.
11.	Fenomenológia zúfalstva	Téma práce je zameraná na fenomenologický popis zúfalstva ako charakteristickej formy životnej skúsenosti, ktorá pretvára vzťah subjektu k budúcnosti a jeho možnostiam. Hoci je zúfalstvo rozšírené a úzko súvisí s depresiou, v diagnostických manuáloch zostáva nedostatočne definované. Práca je situovaná na rozhraní fenomenológie a psychopatológie a reaguje aj na súčasnú krízu duševného zdravia. Zúfalstvo sa bude skúmať v súvislosti s otázkami možnosti, epistemickými a kognitívnymi schopnosťami, telesnosťou a afektivitou. Porovnaním zúfalstva s ním si odporujúcimi a podobnými stavmi, ako sú nádej, beznádej, rezignácia a depresia, sa práca bude snažiť ponúknuť komplexný koncepčný rámec s implikáciami pre diagnostiku a pochopenie vzťahu medzi zúfalstvom a depresiou.
12.	Odročená demokracia: neistota ako charakteristika spoločnosti v environmentálnej kríze	Kandidát vypracuje problémovú analýzu koncepcie politickej demokracie v epoche antropocénu s odkazom na tradíciu kritickej teórie spoločnosti a teórie postdemokracie, averzívnej demokracie, simulačnej demokracie a iných spôsobov spracovania problému demokracie.
13.	Sémantika klasickej logiky	Od doktorandov pracujúcich v tejto oblasti sa očakáva, že budú používať klasickú logiku ako referenčný štandard pre porovnanie s ne-klasickými rámcami (napr. viachodnotové logiky, sub-klasické logiky alebo supra-klasické logiky). Medzi smery výskumu patrí posúdenie rozsahu možných použití klasickej logiky pri reprezentácii konceptov a oblastí uvažovania a získanie nových technických výsledkov o vlastnostiach klasickej logiky.
14.	Sémantika a teória dôkazov neklasickej logiky	Od doktorandov pracujúcich v tejto oblasti sa očakáva, že budú skúmať vlastnosti modálnych logiek a iných ne-klasických rámcov. Môžu sa zaoberať technickými problémami (napr. axiomatizácie, definície kalkulov založených na pravidlách, výsledky rozhodnuteľnosti) alebo aplikáciami svojich obľúbených systémov v rôznych oblastiach, ako je normatívne uvažovanie, epistemické uvažovanie a časové uvažovanie. Smery výskumu zahŕňajú aj analýzu expresívnych limitov ne-klasických rámcov.
15.	Umelá inteligencia a vzťahy	Ľudia si začínajú budovať vzťahy so systémami umelej inteligencie. Umelá inteligencia sa už (minimálne zdanlivo) objavuje v roli priateľa, romantického partnera, poradcu, či terapeuta. Táto dizertácia preskúma etické dôsledky tohto fenoménu a navrhne východiská z morálnych problémov, ku ktorým tento fenomén vedie.
16.	Pojmové a metodologické výzvy implementácie etiky umelej inteligencie do praxe	Súčasné prístupy v etike umelej inteligencie si kladú za cieľ viesť vývoj a nasadzovanie inteligentných technológií prostredníctvom rôznych normatívnych rámcov. Ich aplikácia v praxi však prináša výzvy, ktoré zvýrazňujú pojmové viacznačnosti, normatívne medzery a tenzie medzi etickými ideálmi a socio-technickým kontextom reálneho sveta. Táto dizertácia preskúma, ako tieto výzvy dokážu informovať a zjemniť normatívnu etickú teóriu a objasniť pojmové a metodologické základy aplikovanej etiky umelej inteligencie.