Anotácie
| P. č. | Téma | Anotácia |
|---|---|---|
| 1. | Naturalistické vysvetlenia náboženstva | Charakteristickým znakom náboženstiev je „kognitívne plus“, ktoré podľa nich pochádza zo zjavenia, vymyká sa úplnému racionálnemu vysvetleniu, čím sa vyžaduje postoj viery. V naturalistických vysvetleniach náboženstva ide o pokus vysvetliť a redukovať fenomén náboženstva na čisto „prirodzený fenomén“ a to za pomoci aparátu prírodných a spoločensko-humanitných vied. Proces naturalizácie náboženstva preto možno chápať aj ako proces jeho racionalizácie. Cieľom budúcej dizertačnej práce je zmapovať a kriticky vyhodnotiť tendencie v naturalizácii náboženstva u niektorých zvolených autorov. Na základe kritického rozboru týchto prístupov budúci doktorand / budúca doktorandka vyjadrí, zhodnotí a porovná silné a slabé stránky názorov skúmaných autorov na nastolený problém. Následne sformuluje a zdôvodní svoj vlastný názor a ukáže, k čomu sa v riešení danej témy u skúmaných autorov prikláňa a v čom s nimi nesúhlasí. |
| 2. | Zmysel v živote v súčasných filozofických koncepciách | Zmysel v živote sa v súčasnej filozofii čoraz častejšie vyčleňuje ako samostatná kategória, ktorá dopĺňa diskusie o morálnej správnosti a subjektívnom šťastí. Cieľom budúcej dizertačnej práce je zmapovať a kriticky vyhodnotiť chápanie zmyslu medzi dvoma krajnosťami: zmysel ako čisto subjektívny psychologický stav (pocit naplnenia) a zmysel ako účasť na cieľoch s objektívnou hodnotou. |
| 3. | Človek v dobe kozmoantropocénu: filozoficko-antropologická a etická reflexia transhumanistických vízií | Témou dizertačnej práca je filozoficko-antropologická a etická reflexia človeka v kontexte formujúcej sa doby kozmoantropocénu, v ktorej ľudská činnosť a technologický rozvoj presahujú hranice pozemského prostredia a nadobúdajú kozmický rozmer. S tým súvisí potreba preukázať, že tradičné filozoficko-antropologické koncepcie človeka, ktoré ho interpretujú len ako pozemskú bytosť, nedokážu adekvátne reflektovať meniace sa podmienky jeho existencie charakterizované vedecko-technickým pokrokom, ambíciami kolonizácie vesmíru a reflexiou možnosti života mimo Zeme. Cieľom práce je preto skúmať, ako doba kozmoantropocénu ovplyvní filozofické chápanie ľudskej prirodzenosti a aké dôsledky môže mať táto zmena pre hodnotenie transhumanistických vízií vylepšovania človeka, ktoré sa často prezentujú ako legitímna forma adaptácie človeka na nový environment, a teda ako nevyhnutná odpoveď na extrémne podmienky kozmického prostredia. Osobitnú pozornosť si preto zaslúži skúmanie etických hraníc technologických zásahov do človeka, ich kritické zhodnotenie a formulovanie normatívneho rámca pre posudzovanie technologického vylepšovania za účelom zachovať identitu, hodnotu a zmysel existencie človeka v nových kozmických podmienkach. |
| 4. | Eudaimonia ako udržateľná filozofická koncepcia človeka a sveta | Projekt dizertačnej práce analyzuje rôzne etablované filozofické koncepcie sveta, človeka, prírody a ľudskej spoločnosti, ktorých centrálnym konceptom je eudaimonia a pojmy významovo súvisiace (gr. telos, eidos, autarkeia, ataraxia, aochlesia, euesto a iné). Predmetom skúmania nebudú len relevantné antické koncepcie (Demokritos, Aristoteles, Epikúros, Pyrrón), ale aj ďalšie filozofie vytvárajúce konzistentný obraz trvale udržateľného rozvoja človeka, života a sveta založený na eudaimonistickom prístupe. Filozoficky produktívny pojem eudaimonie podrobíme komplexnej ontologicko-epistemologickej, etickej, axiologickej, sociálno-filozofickej, psychologickej a naturalisticko-biologickej analýze. Jej cieľom bude ukázať, v akom zmysle môže byť univerzálne chápaná eudaimonia základom trvale udržateľného rozvoja človeka, spoločnosti, prírody a kozmu. Vyústením dizertačného projektu budú filozofické odporúčania pre dobu civilizačnej krízy vyplývajúce z navrhnutej filozofickej koncepcie. Predpokladom riešenia projektu je, že uchádzač ovláda základy gréckej filozofickej terminológie a dokáže sa orientovať v starogréckom filozofickom texte. |
| 5. | Morálna zodpovednosť | Diskusie okolo morálnej zodpovednosti patria medzi najrozšírenejšie a najrelevantnejšie vo filozofii. Argumentácia zvyčajne nie je založená na nejakom formálnom systéme. Cieľom je predstaviť nové argumenty v rámci dichotómií v existujúcich debatách ohľadom morálnej zodpovednosti a/alebo argumentovať pre nové pohľady na relevantné problémy. Použitie analytických metód by malo viesť k modelu argumentácie vo formálnom systéme. Výskum by mal byť špeciálne zameraný na vplyv moderných technológií (AI a podobne). |
| 6. | Transparentné logiky | Na poli problematiky analýz hyperintenzionálych kontextov sa rozvinulo niekoľko transparentných logík. Cieľom je konštruktívne porovnanie existujúcich riešení a argumentačne podchytený výber niektorého z daných systémov na riešenie niektorého z relevantných problémov analýz hyperintenzionálnych kontextov. |
| 7. | Nemožné svety | Ponúkaná doktorandská téma skúma nemožnosť, konkrétne vzťah medzi otázkou podstaty – „čo je to nemožnosť?“ – a otázkou rozsahu – „aký je rozsah nemožnosti?“. Nemožné svety predstavujú užitočný nástroj na analýzu nemožnosti a v nadväznosti na aparát možných svetov poskytujú spôsob ako adekvátne zodpovedať uvedené otázky. Cieľom projektu je rozpracovanie identity a rozsahu nemožnosti. |
| 8. | Reprezentačná a nereprezentačná hyperintenzionalita | Mnoho filozofických problémov sa v súčasnosti formuluje cez prizmu hyperintenzionálnych rozlíšení. Tieto rozlíšenia sa pôvodne zaviedli v jazyku reprezentácií, no zároveň sa navrhli rôzne teórie, ktoré považujú hyperintenzionalitu za fenomén, ktorý sa týka aj sveta (tzv. non-representational hyperintensionality), nielen nášho hovorenia o ňom (tzv. representational hyperintensionality). Práca bude vychádzať z týchto teórií a predloží vlastnú teóriu nereprezentačnej hyperintenzionality. |
| 9. | Absurdné v súčasnej filozofii: neutrálno, absencia významu, beznádej, tragickosť | Vo francúzskej filozofickej tradícii je téma absurdna aj v súčasnosti prítomná a bola do nej introdukovaná fenomenologickými mysliteľmi, ako sú E. Levinas (pojem il y a) a M. Blachot (pojem neutra). V nedávnom období tento štýl myslenia oživili okrem iných myslitelia A. Comte-Sponville (pojem beznádeje), Clément Rosset (idiotskosť) a Marcel Conche (tragickosť). Podobné prvky však môžeme vysledovať aj u mysliteľov, ktorí z nich nerobia centrum svojho myslenia (zúfalstvo u C. Romana). Pôjde o preskúmanie koncepcií tejto tendencie so zámerom predstaviť takú interpretáciu primárne negatívne konotovaných termínov, ktorá bude slúžiť ako východisko pre ich „pozitívne“ pochopenie (príkladom môže byť tragická múdrosť u Concha). |
| 10. | Vplyv konceptu antropocénu na filozofickú teóriu demokracie | Koncept antropocénu poukazuje na to, že aj politické subjekty sú v konečnom dôsledku závislé od bio-geo-chemických tokov materiálu a to v planetárnom meradle. Pred-antropocénne koncepty demokracie však tento fakt neberú do úvahy a zároveň pracujú prevažne s teritoriálne vymedzenými entitami, označovanými ako štáty. Máloktorý z industrializovaných štátov však dokáže reprodukovať svoju materiálnu a politickú existenciu iba zo zdrojov, ktoré má k dispozícii v medzinárodne uznaných hraniciach svojho teritória. Zdroje na svoju reprodukciu, ale aj pohltiská emisií a ďalších odpadov produkovaných touto reprodukciou si tak musia štáty zabezpečovať mimo svojho územia. To sa deje prevažne mocenskými, teda nedemokratickými prostriedkami a metódami, ktoré fakticky umožňujú vysoko-industrializovaným štátom žiť na úkor druhých. Cieľom práce je identifikovať a analyzovať vplyvy, ktoré majú tieto javy na teóriu demokracie. |
| 11. | Fenomenológia zúfalstva | Téma práce je zameraná na fenomenologický popis zúfalstva ako charakteristickej formy životnej skúsenosti, ktorá pretvára vzťah subjektu k budúcnosti a jeho možnostiam. Hoci je zúfalstvo rozšírené a úzko súvisí s depresiou, v diagnostických manuáloch zostáva nedostatočne definované. Práca je situovaná na rozhraní fenomenológie a psychopatológie a reaguje aj na súčasnú krízu duševného zdravia. Zúfalstvo sa bude skúmať v súvislosti s otázkami možnosti, epistemickými a kognitívnymi schopnosťami, telesnosťou a afektivitou. Porovnaním zúfalstva s ním si odporujúcimi a podobnými stavmi, ako sú nádej, beznádej, rezignácia a depresia, sa práca bude snažiť ponúknuť komplexný koncepčný rámec s implikáciami pre diagnostiku a pochopenie vzťahu medzi zúfalstvom a depresiou. |
| 12. | Odročená demokracia: neistota ako charakteristika spoločnosti v environmentálnej kríze | Kandidát vypracuje problémovú analýzu koncepcie politickej demokracie v epoche antropocénu s odkazom na tradíciu kritickej teórie spoločnosti a teórie postdemokracie, averzívnej demokracie, simulačnej demokracie a iných spôsobov spracovania problému demokracie. |
| 13. | Sémantika klasickej logiky | Od doktorandov pracujúcich v tejto oblasti sa očakáva, že budú používať klasickú logiku ako referenčný štandard pre porovnanie s ne-klasickými rámcami (napr. viachodnotové logiky, sub-klasické logiky alebo supra-klasické logiky). Medzi smery výskumu patrí posúdenie rozsahu možných použití klasickej logiky pri reprezentácii konceptov a oblastí uvažovania a získanie nových technických výsledkov o vlastnostiach klasickej logiky. |
| 14. | Sémantika a teória dôkazov neklasickej logiky | Od doktorandov pracujúcich v tejto oblasti sa očakáva, že budú skúmať vlastnosti modálnych logiek a iných ne-klasických rámcov. Môžu sa zaoberať technickými problémami (napr. axiomatizácie, definície kalkulov založených na pravidlách, výsledky rozhodnuteľnosti) alebo aplikáciami svojich obľúbených systémov v rôznych oblastiach, ako je normatívne uvažovanie, epistemické uvažovanie a časové uvažovanie. Smery výskumu zahŕňajú aj analýzu expresívnych limitov ne-klasických rámcov. |
| 15. | Umelá inteligencia a vzťahy | Ľudia si začínajú budovať vzťahy so systémami umelej inteligencie. Umelá inteligencia sa už (minimálne zdanlivo) objavuje v roli priateľa, romantického partnera, poradcu, či terapeuta. Táto dizertácia preskúma etické dôsledky tohto fenoménu a navrhne východiská z morálnych problémov, ku ktorým tento fenomén vedie. |
| 16. | Pojmové a metodologické výzvy implementácie etiky umelej inteligencie do praxe | Súčasné prístupy v etike umelej inteligencie si kladú za cieľ viesť vývoj a nasadzovanie inteligentných technológií prostredníctvom rôznych normatívnych rámcov. Ich aplikácia v praxi však prináša výzvy, ktoré zvýrazňujú pojmové viacznačnosti, normatívne medzery a tenzie medzi etickými ideálmi a socio-technickým kontextom reálneho sveta. Táto dizertácia preskúma, ako tieto výzvy dokážu informovať a zjemniť normatívnu etickú teóriu a objasniť pojmové a metodologické základy aplikovanej etiky umelej inteligencie. |

