Anotácie

P. č.	Téma	Anotácia
1.	Hegemonická maskulinita a jej alternatívy: Naratívy o ideálnej mužskosti v digitálnom prostredí na Slovensku	Dizertačná práca sa zameriava na analýzu súčasných podôb maskulinity na Slovensku, ktoré sú konštruované, vyjednávané a performované v digitálnom priestore. Vychádzajúc z teórie hegemonickej maskulinity Raewyn Connell a konceptu diskurzívnej konštrukcie identity, práca skúma, ako slovenské digitálne prostredie (sociálne siete a diskusné fóra) zrkadlí a zároveň formuje mocenské vzťahy medzi rôznymi typmi mužskosti. Hlavným cieľom výskumu je identifikovať dominantné naratívy o „ideálnom mužovi“ a analyzovať mechanizmy, ktorými sú tieto obrazy legitimizované alebo spochybňované. Práca venuje osobitnú pozornosť napätiu medzi tradičným modelom maskulinity (postavenom na sile, dominancii a esencionalizme) a vznikajúcimi alternatívnymi modelmi (progresívne, inkluzívne či hybridné maskulinity). Výskum identifikuje kľúčové faktory ovplyvňujúce tento diskurz, najmä politickú polarizáciu spoločnosti, vplyv globálnej digitálnej „manosféry“ a špecifický kultúrno-historický kontext Slovenska v procese transformácie. Z metodologického hľadiska práca využíva kritickú diskurzívnu analýzu (CDA) a netnografiu, ktoré umožňujú hlbšie porozumieť symbolickému násiliu, marginalizácii alternatívnych identít a dynamike digitálnych komunít. Výsledky práce prispejú k teoretickému poznaniu premien maskulinity v post-socialistickom kontexte a kriticky reflektovať spoločenské dôsledky digitálnej rekonštrukcie mužskej identity.
2.	Protektívne a rizikové faktory viktimácie kriminalitou	Sociologická analýza protektívnych a rizikových faktorov viktimácie kriminalitou, ukotvených v sociálnych charakteristikách a spôsobe života sociálnych kategórií. Teoretická konceptualizácia a empirická analýza vybraných sociálnych kategórií (na báze sekundárnych analýz štatistických a výskumných dát a vlastnej výskumnej sondy zameranej na vybranú oblasť trestných činov).
3.	Inštitucionálna dôvera a environmentálne postoje na Slovensku	Cieľom dizertačnej práce je preskúmať vzťah medzi inštitucionálnou dôverou a environmentálnymi postojmi na Slovensku. Téma predpokladá využitie kvantitatívnych metód na analýzu vplyvu dôvery k štátnym inštitúciám na názory jednotlivcov na environmentálne otázky a identifikovanie faktorov, ktoré tieto postoje formujú.
4.	Urbánno-rurálne rozdiely v politickej účinnosti na Slovensku	Dizertačná práca skúma politickú účinnosť (internal a external political efficacy) v kontexte socio-priestorovej diferenciácie Slovenska. Cieľom je identifikovať, či medzi obyvateľmi miest a vidieka existujú systematické rozdiely v percepcii politického vplyvu a ako sa tieto rozdiely menia v post-transformačnom období. Výskum sleduje, či dochádza ku konvergencii alebo k prehlbovaniu rozdielov, pričom zohľadňuje kontextuálne faktory (urbanizácia, regionálne nerovnosti) a individuálne charakteristiky (politická socializácia, politický záujem, vzdelanie, mediálna konzumácia). Metodologicky sa opiera najmä o analýzu kvantitatívnych dát (napr. EVS, ISSP), s dôrazom na možnosti časového porovnávania a dlhodobé trendy.
5.	Štúdia verejnej kontroverzie týkajúcej sa konkrétnej legislatívy	Predmetom dizertačnej práce budú verejné debaty a kontroverzie týkajúce sa konkrétnej legislatívy, ktorú si vyberie PhD študent/ka. Vybraný prípad verejného a právneho sporu bude rozoberaný z perspektívy interpretatívnej sociológie, diskurznej analýzy alebo symbolického interakcionizmu. Objasnenia a prípadne aj spôsoby implementácie právnych úprav sa pravdepodobne prepoja aj so širšími otázkami právneho štátu, zákonnosti, spravodlivosti, nerovnosti, legitimity či nezamýšľaných a nepredvídaných následkov. Práca bude vychádzať z rôznych typov dát: z dokumentov, hĺbkových rozhovorov a vybraných mediálnych výstupov. Cieľom je popísať hlavné výkladové rámce a argumentačné stratégie, ktoré boli zapojené do navzájom si konkurujúcich vysvetlení, ako aj právnych či politických taktík.
6.	Pracoviská ako miesta socializácie: hierarchia, konanie a organizačné ja	Téma spadá do sociológie organizácií, kde sa na pracoviská nazerá ako na priestor ďalšej a neustále prebiehajúcej socializácie. Primárnym zdrojom dát budú rozprávania o konkrétnych udalostiach pracovného života, ktoré mali formatívny charakter v zmysle prežívania a interpretácie vlastnej organizačnej pozície a subjektivity. Cieľom je analyzovať vykreslenie vzťahov a praktík, ktoré napríklad podporili buď participáciu, spolurozhodovanie a vplyv, alebo naopak diferenciáciu, vylúčenie a podriadenosť.
7.	Digitálne technológie a intimita u mladých dospelých	Dizertačná práca sa prostredníctvom etnografie a rozhovorov zameria na to, ako aktéri a aktérky používajú digitálne technológie vo vzťahoch k svojmu partnerovi/partnerke. Konkrétna téma (a následne výber komunikačných partnerov a partneriek) závisí od záujmu doktoranda a doktorandky a bude výsledkom dohody medzi študentom/študentkou a školiteľkou. Príklady: 1. Digitálne technológie a vzťahy medzi mladými dospelými 2. Zoznamovacie aplikácie a ich rola v zoznamovaní sa mladých ľudí 3. Vyjednávanie autonómie v používaní digitálnych technológií v partnerskom vzťahu mladých dospelých.
8.	Digitálne technológie a starostlivosť	Dizertačná práca sa prostredníctvom etnografie a rozhovorov zameria na to, ako aktéri a aktérky používajú digitálne technológie v konaní a vo vzťahoch spojených so starostlivosťou. Práca bude vychádzať z digitálnej antropológie a STS. Konkrétna téma (a následne výber komunikačných partnerov a partneriek) závisí od závisí od záujmu doktoranda a doktorandky a bude výsledkom dohody medzi študentom/študentkou a školiteľkou. Príklady:1. Edupage ako nástroj starostlivosti a kontroly 2. Rodičovské stratégie týkajúce sa používania digitálnych technológií deťmi, 3. Starostlivosť o seniorov a digitálne technológie.
9.	Technológia, ideológia a moc: koncepcie dneška a obrazy budúcnosti v diskurze lídrov v oblasti AI	Dizertačná práca sa zameria na spôsoby a stratégie, akými technologickí lídri v oblasti umelej inteligencie (AI) formulujú svoje politické a ekonomické ciele a akým spôsobom utvárajú obraz (imaginárnej) budúcnosti a svojho miesta v nej. Prostredníctvom kvalitatívnej analýzy verejných vyjadrení globálne relevantných osobností vývoja AI (napríklad Sam Altman, Mark Zuckerberg a iní) bude analyzovať, ako títo lídri formulujú význam AI pre spoločenský vývoj a prostredníctvom akých diskurzívnych a symbolických prostriedkov artikulujú argumenty, legitimizujúce ich rastúci politický vplyv, ekonomické záujmy a ideologické presvedčenia. Aká je ich predstava spoločnosti a ich vlastnej úlohy v nej? Na základe tejto kvalitatívnej analýzy bude práca následne konfrontovať tieto zistenia so skúsenosťami aktérov a zamestnancov v odvetví AI na Slovensku a prostredníctvom rozhovorov skúmať, ako sa predstavy, utvárané v jadre vývoja AI (resp. formulované kľúčovými osobnosťami), odrážajú na semi-periférii technologického a ideologického rozvoja. Konceptuálne sa práca opiera o kultúrnu sociológiu, kritické teórie technológií a spoločnosti (vrátane feministickej politickej ekonómie) a štúdií vedy a technológií. Cieľom výskumu je prehĺbiť porozumenie vzťahu medzi technológiou, ideológiou a sociálnou mocou/vplyvom v súčasnej spoločnosti a rozvinúť ďalej toto porozumenie v kontexte vzťahu medzi centrom a semi-perifériou.