Anotácie

P. č.	Téma	Anotácia
1.	Medzi občianskou participáciou a apatiou: Typológie diskurzívnych stratégií na súčasnom Slovensku	Dizertačná práca skúma vnútornú logiku občianskej pasivity a angažovanosti v súčasnej slovenskej spoločnosti optikou ideológie cynizmu a diskurzívnej analýzy. Vychádzajúc z koncepcií S. Žižeka, M. Foucaulta a A. Badioua analyzuje, ako subjekty racionalizujú svoj (ne)záujem o verejné dianie v súvislosti s ich predstavami o kolektívnej budúcnosti. Výskum využíva zmiešaný dizajn, v ktorom sa ťažiskové kvalitatívne skúmanie formou hĺbkových rozhovorov a fokusových skupín opiera o kontextualizáciu prostredníctvom sekundárnych dát z kvantitatívnych výskumov. Cieľom je identifikovať typológiu diskurzívnych stratégií, ktoré buď stabilizujú cynickú apatiu, alebo prostredníctvom subjektívnej „udalosti“ ako zlomu a nového procesu vedú k politickej aktivizácii. Práca reflektuje súčasnú krízu liberálnej demokracie ako moment otvorenia priestoru pre nové i staronové spoločenské vízie, pričom hľadá prieniky medzi individuálnym prežívaním nespravodlivosti a štrukturálnymi ideologickými rámcami. Hlavným prínosom práce je prehĺbenie reflexie občianskej (ne)angažovanosti a teoretické rozšírenie empirickej sociológie prostredníctvom syntézy postštrukturalistickej filozofie a terénneho výskumu v špecifickom kontexte post-transformačnej spoločnosti.
2.	Meniace sa postoje k práci? Pracovné orientácie naprieč generáciami	Dizertačná práca skúma rozdiely a podobnosti pracovných orientácií rôznych generácií. Generácia je kľúčový sociologický koncept, odkazujúci k spoločným skúsenostiam, politickej, spoločenskej a pracovnej socializácii naprieč časom, ktoré formujú základy pre určité spoločné charakteristiky v oblasti postojov, názorov či správania. Práca bude analyzovať pracovné orientácie generácií, o ktorých sa na základe sociologických teórií a existujúceho stavu empirického poznania dá predpokladať, že môžu vykazovať odlišné postoje k práci. Cieľom je identifikovať, či existujú generačné rozdiely a ako sa to prejavuje vo vývoji všeobecných vzorcov pracovných orientácií.
3.	Inštitucionálna dôvera a environmentálne postoje na Slovensku	Cieľom dizertačnej práce je preskúmať vzťah medzi inštitucionálnou dôverou a environmentálnymi postojmi na Slovensku. Téma predpokladá využitie kvantitatívnych metód na analýzu vplyvu dôvery k štátnym inštitúciám na názory jednotlivcov na environmentálne otázky a identifikovanie faktorov, ktoré tieto postoje formujú.
4.	Urbánno-rurálne rozdiely v politickej účinnosti na Slovensku	Dizertačná práca skúma politickú účinnosť (internal a external political efficacy) v kontexte socio-priestorovej diferenciácie Slovenska. Cieľom je identifikovať, či medzi obyvateľmi miest a vidieka existujú systematické rozdiely v percepcii politického vplyvu a ako sa tieto rozdiely menia v post-transformačnom období. Výskum sleduje, či dochádza ku konvergencii alebo k prehlbovaniu rozdielov, pričom zohľadňuje kontextuálne faktory (urbanizácia, regionálne nerovnosti) a individuálne charakteristiky (politická socializácia, politický záujem, vzdelanie, mediálna konzumácia). Metodologicky sa opiera najmä o analýzu kvantitatívnych dát (napr. EVS, ISSP), s dôrazom na možnosti časového porovnávania a dlhodobé trendy.
5.	Štúdia verejnej kontroverzie týkajúcej sa konkrétnej legislatívy	Predmetom dizertačnej práce budú verejné debaty a kontroverzie týkajúce sa konkrétnej legislatívy, ktorú si vyberie PhD študent/ka. Vybraný prípad verejného a právneho sporu bude rozoberaný z perspektívy interpretatívnej sociológie, diskurznej analýzy alebo symbolického interakcionizmu. Objasnenia a prípadne aj spôsoby implementácie právnych úprav sa pravdepodobne prepoja aj so širšími otázkami právneho štátu, zákonnosti, spravodlivosti, nerovnosti, legitimity či nezamýšľaných a nepredvídaných následkov. Práca bude vychádzať z rôznych typov dát: z dokumentov, hĺbkových rozhovorov a vybraných mediálnych výstupov. Cieľom je popísať hlavné výkladové rámce a argumentačné stratégie, ktoré boli zapojené do navzájom si konkurujúcich vysvetlení, ako aj právnych či politických taktík.
6.	Pracoviská ako miesta socializácie: hierarchia, konanie a organizačné ja	Téma spadá do sociológie organizácií, kde sa na pracoviská nazerá ako na priestor ďalšej a neustále prebiehajúcej socializácie. Primárnym zdrojom dát budú rozprávania o konkrétnych udalostiach pracovného života, ktoré mali formatívny charakter v zmysle prežívania a interpretácie vlastnej organizačnej pozície a subjektivity. Cieľom je analyzovať vykreslenie vzťahov a praktík, ktoré napríklad podporili buď participáciu, spolurozhodovanie a vplyv, alebo naopak diferenciáciu, vylúčenie a podriadenosť.
7.	Digitálne technológie a intimita u mladých dospelých	Dizertačná práca sa prostredníctvom etnografie a rozhovorov zameria na to, ako aktéri a aktérky používajú digitálne technológie vo vzťahoch k svojmu partnerovi/partnerke. Konkrétna téma (a následne výber komunikačných partnerov a partneriek) závisí od záujmu doktoranda a doktorandky a bude výsledkom dohody medzi študentom/študentkou a školiteľkou. Príklady: 1. Digitálne technológie a vzťahy medzi mladými dospelými 2. Zoznamovacie aplikácie a ich rola v zoznamovaní sa mladých ľudí 3. Vyjednávanie autonómie v používaní digitálnych technológií v partnerskom vzťahu mladých dospelých.
8.	Digitálne technológie a starostlivosť	Dizertačná práca sa prostredníctvom etnografie a rozhovorov zameria na to, ako aktéri a aktérky používajú digitálne technológie v konaní a vo vzťahoch spojených so starostlivosťou. Práca bude vychádzať z digitálnej antropológie a STS. Konkrétna téma (a následne výber komunikačných partnerov a partneriek) závisí od závisí od záujmu doktoranda a doktorandky a bude výsledkom dohody medzi študentom/študentkou a školiteľkou. Príklady:1. Edupage ako nástroj starostlivosti a kontroly 2. Rodičovské stratégie týkajúce sa používania digitálnych technológií deťmi, 3. Starostlivosť o seniorov a digitálne technológie.
9.	Technológia, ideológia a moc: koncepcie dneška a obrazy budúcnosti v diskurze lídrov v oblasti AI	Dizertačná práca sa zameria na spôsoby a stratégie, akými technologickí lídri v oblasti umelej inteligencie (AI) formulujú svoje politické a ekonomické ciele a akým spôsobom utvárajú obraz (imaginárnej) budúcnosti a svojho miesta v nej. Prostredníctvom kvalitatívnej analýzy verejných vyjadrení globálne relevantných osobností vývoja AI (napríklad Sam Altman, Mark Zuckerberg a iní) bude analyzovať, ako títo lídri formulujú význam AI pre spoločenský vývoj a prostredníctvom akých diskurzívnych a symbolických prostriedkov artikulujú argumenty, legitimizujúce ich rastúci politický vplyv, ekonomické záujmy a ideologické presvedčenia. Aká je ich predstava spoločnosti a ich vlastnej úlohy v nej? Na základe tejto kvalitatívnej analýzy bude práca následne konfrontovať tieto zistenia so skúsenosťami aktérov a zamestnancov v odvetví AI na Slovensku a prostredníctvom rozhovorov skúmať, ako sa predstavy, utvárané v jadre vývoja AI (resp. formulované kľúčovými osobnosťami), odrážajú na semi-periférii technologického a ideologického rozvoja. Konceptuálne sa práca opiera o kultúrnu sociológiu, kritické teórie technológií a spoločnosti (vrátane feministickej politickej ekonómie) a štúdií vedy a technológií. Cieľom výskumu je prehĺbiť porozumenie vzťahu medzi technológiou, ideológiou a sociálnou mocou/vplyvom v súčasnej spoločnosti a rozvinúť ďalej toto porozumenie v kontexte vzťahu medzi centrom a semi-perifériou.