Anotácie

Práca sa zameria na inkluzívnosť administratívno-právnej komunikácie medzi orgánmi verejnej správy a občanom ako laikom, pričom bude skúmať napätie medzi normou administratívneho štýlu a komunikačnou efektívnosťou, najmä vzťah medzi právnou presnosťou a jazykovou zrozumiteľnosťou. Práca bude reflektovať existenciu asymetrie moci v administratívno-právnej komunikácii medzi úradom a občanom a bude venovať pozornosť jazykovému správaniu účastníkov komunikácie. Zohľadňovať sa pritom bude administratívna komunikácia v rámci regionálnych orgánov verejnej správy, ako aj relevantná agenda inštitúcií Európskej únie. Práca bude zároveň reflektovať presúvanie administratívnej komunikácie do online priestoru a s tým späté dôsledky, ako aj širší spoločenský kontext zvyšujúcich sa požiadaviek na jazykovú inklúziu a zrozumiteľnosť pod vplyvom celoeurópskych demokratizačných tendencií. 

Práca sa zameria na skúmanie prejavov na hranici medzi prejavom nezdvorilým a takým jazykovým správaním, ktoré už možno právne kvalifikovať ako nenávistný prejav (hate speech). V centre pozornosti budú komunikačné praktiky vo verejnom priestore, v ktorých sa trestnosť neobjavuj explicitne, ale len rôznych formách implikatúry či tzv. kódovaného jazyka. Práca bude vychádzať z predpokladu, že značná časť potenciálne nenávistných prejavov voči určitým sociálnym skupinám uniká právnemu postihu práve pre svoju nepriamosť a interpretačnú nejednoznačnosť. Výskum sa sústredí na prejavy namierené voči verejne aktívnym ženám (napr. političkám, novinárkam, športovkyniam či verejne známym odborníčkam) a bude analyzovať, akým spôsobom sa v týchto prejavoch prelína rodovo podmienená nezdvorilosť, znevažovanie a symbolické násilie s potenciálnymi znakmi trestnoprávne postihnuteľného hate speech-u. Cieľom práce je identifikovať jazykové a pragmatické mechanizmy, ktorými sa nenávisť maskuje ako „názor“, „kritika“ alebo „nevinný komentár“, a prispieť tak k presnejšiemu teoretickému aj aplikačnému uchopeniu hranice medzi spoločenskou nevhodnosťou a právnou zodpovednosťou v súčasnej verejnej komunikácii.

Reflexia jazyka v procese formovania jeho historických kultúrnych a spisovných variet

Predmetom dizertačnej práce je výskum podoby, postavenia (statusu) a fungovania kultúrnych a kodifikovaných historických variet slovenského jazyka a ich spontánneho i zámerného (regulovaného) formovania v priebehu historického vývinu jazyka a jazykovej situácie. Cieľom je rozšíriť poznanie tzv. vonkajších dejín jazyka o výskum z pohľadu teórie štandardizácie ako súčasti jazykového plánovania (so zohľadnením základných zložiek – statusu, prestíže, štruktúry, funkčnosti, osvojovania a pod. – v ich vzájomnom prepojení), ako aj o výskum historickými mimojazykovými faktormi podmienenej reflexie jazyka ako komunikačného, kultúrneho a identifikačného kódu. Výber konkrétneho historického obdobia sa upresní po vzájomnej konzultácii s uchádzačom alebo uchádzačkou, resp. v prvom roku štúdia. Základný výskum bude zahŕňať archívny výskum historických prameňov, oficiálnych dokumentov a dobovej tlače.
V prípade záujmu o predstavenú tému sa odporúča konzultácia so školiteľkou pred podaním prihlášky

Historický vývin slovenčiny v komplexe štruktúrnojazykových, regionálnych a sociálnych vzťahov

Predmetom dizertačnej práce budú vybrané dynamické javy z diachrónneho vývinu slovenského jazyka (alebo regionálnych nárečových variet), ktorých analýza bude vychádzať z terénneho alebo archívneho výskumu pramenného materiálu a z konceptu jazykovej zmeny ako postupného a komplexného procesu podmieneného vnútrojazykovými vzťahmi, inojazyčnými kontaktmi a mimojazykovými faktormi. Metodologickým východiskom budú prístupy uplatňované v historickej a variačnej sociolingvistike. Cieľom je prispieť k poznaniu procesuálnosti a komplexnosti vývinu jazyka na základe skúmania jazykovej variantnosti a jej premenlivosti v čase a v komunikácii s možnosťou aplikácie aj pri interpretácii či chápaní súčasnej jazykovej dynamiky. Výber konkrétnych prípadov jazykových zmien, historického obdobia alebo regionálneho nárečia sa upresní po vzájomnej konzultácii s uchádzačom alebo uchádzačkou.

Výskum bude zameraný na proces vernakularizácie ako expanzie neformálnej formy a spôsobu používania jazyka do verejného priestoru vo funkciách, v ktorých figurovali tradičné modely – funkčné štýly (napr. rečnícky štýl či náučný štýl). Tento proces sa interpretuje v kontexte demokratizácie, ktorá prebieha ako pribúdanie participantov v komunikačnom svete istej sociálnej sféry, ktorá bola tradične uzavretá, lebo účinkovanie v nej predpokladalo kompetencie z oblasti používania jazyka (ide napr. o sféru rétoriky či publicistiky). Podmienky vernakularizácie formy a spôsobu používania jazyka v týchto sférach do veľkej miery vytvára moderná technológia (tá umožňuje napríklad vznik participatívnej žurnalistiky, občianskej rétoriky a pod.). Súčasťou práce bude a) opis neformálnych pravidiel, ktoré riadia štylistické správanie poznačené vernakularizáciou, b) identifikácia štylistických hodnôt jazykových štruktúr spojených s vernakularizáciou vo verejnej sfére (napr. civilnosť, kolokviálnosť, konverzačnosť, simplicitnosť a pod.), c) modelovanie štýlov, ktoré sa pod vplyvom tejto tendencie diferencovali. 

Cieľom práce je komplexná etymologická analýza výrazov patriacich do zvolenej lexikálno-sémantickej skupiny (súčasná spisovná, ako aj historická a nárečová slovná zásoba) v širších slavistických a (stredo)európskych súvislostiach. Vďaka nej bude možné o. i. vypracovať genetickú stratifikáciu analyzovanej lexiky (identifikácia výrazov zachovaných z praslovančiny, resp. vzniknutých počas vývinu slovenčiny ako samostatného slovanského jazyka, ako aj slov prevzatých v rôznych obdobiach z iných jazykov) a postihnúť jej sémantický vývin.

Téma je interdisciplinárna, preto sú vítané historické vedomosti a orientácia v latinčine, maďarčine a nemčine. Doklady ojkoným (vrátane prípadných zaniknutých) z určitého regiónu od najstarších čias po súčasnosť sa budú analyzovať a klasifikovať podľa metódy malých typov s cieľom odhaliť vzťahy medzi štruktúrami názvov, ich časovými vrstvami a areálovým rozšírením a rekonštruovať osídľovací proces. Ďalším cieľom práce bude aj vysvetliť pôvod a motiváciu názvov.

Vývin urbanonymie a jej jazykový rozbor

Cieľom je opis dynamiky a vývinu názvov ulíc mesta strednej a väčšej veľkosti. Základom bude lexikálnosémantická a slovotvorná klasifikácia. Vývin urbanonymie sa bude analyzovať v etapách vymedzených dôležitými medzníkmi vo vývoji mesta a celej spoločnosti. Zmeny v používaní motivačných okruhov a slovotvorných postupov sa budú znázorňovať grafmi. Súčasťou práce bude zoznam súčasných urbanoným s  výkladom, dobou vzniku a bývalými názvami lokality.

Práca sa zameria na výskum slovenských exoným (domácich podôb cudzích zemepisných názvov) s ohľadom na ich historické a kultúrne pozadie, súčasný úzus (najmä vo vzťahu k pôvodným podobám zemepisných názvov – endonymom) a grafickú (ne)jednotnosť, a to na základe kartografických, literárnych, mediálnych a publicistických prameňov. Cieľom je analýza exoným z hľadiska funkčného prístupu, reflektujúceho jazykové potreby a fungovanie exoným v komunikácii.

Reflexia jazyka v procese formovania jeho historických kultúrnych a spisovných variet

Predmetom dizertačnej práce je výskum podoby, postavenia (statusu) a fungovania kultúrnych a kodifikovaných historických variet slovenského jazyka a ich spontánneho i zámerného (regulovaného) formovania v priebehu historického vývinu jazyka a jazykovej situácie. Cieľom je rozšíriť poznanie tzv. vonkajších dejín jazyka o výskum z pohľadu teórie štandardizácie ako súčasti jazykového plánovania (so zohľadnením základných zložiek – statusu, prestíže, štruktúry, funkčnosti, osvojovania a pod. – v ich vzájomnom prepojení), ako aj o výskum historickými mimojazykovými faktormi podmienenej reflexie jazyka ako komunikačného, kultúrneho a identifikačného kódu. Výber konkrétneho historického obdobia sa upresní po vzájomnej konzultácii s uchádzačom alebo uchádzačkou, resp. v prvom roku štúdia. Základný výskum bude zahŕňať archívny výskum historických prameňov, oficiálnych dokumentov a dobovej tlače.

Historický vývin slovenčiny v komplexe štruktúrnojazykových, regionálnych a sociálnych vzťahov

Predmetom dizertačnej práce budú vybrané dynamické javy z diachrónneho vývinu slovenského jazyka (alebo regionálnych nárečových variet), ktorých analýza bude vychádzať z terénneho alebo archívneho výskumu pramenného materiálu a z konceptu jazykovej zmeny ako postupného a komplexného procesu podmieneného vnútrojazykovými vzťahmi, inojazyčnými kontaktmi a mimojazykovými faktormi. Metodologickým východiskom budú prístupy uplatňované v historickej a variačnej sociolingvistike. Cieľom je prispieť k poznaniu procesuálnosti a komplexnosti vývinu jazyka na základe skúmania jazykovej variantnosti a jej premenlivosti v čase a v komunikácii s možnosťou aplikácie aj pri interpretácii či chápaní súčasnej jazykovej dynamiky. Výber konkrétnych prípadov jazykových zmien, historického obdobia alebo regionálneho nárečia sa upresní po vzájomnej konzultácii s uchádzačom alebo uchádzačkou. 

Vývoj slovenskej právnej terminológie a snahy o jej unifikáciu po roku 1843

Práca bude zameraná na materiálovú analýzu legislatívnych textov z 19. storočia v korpusovom spracovaní, pričom cieľom bude identifikovať rozsah potenciálnej kontinuity používania právnych termínov v druhej polovici 19. storočia v porovnaní so zachytenou právnou lexikou v starších lexikografických dielach a aj vo vzťahu k súdobému právnemu kontextu. Súčasťou práce budú aj komparatívne sondy vo vybraných sémantických okruhoch právnej terminológie z legislatívnych textov 19. storočia so slovníkmi právnej terminológie zo začiatku 20. storočia.