Anotácie

Prírodné katastrofy a človek v strednej Európe (18.-19. storočie)

Katastrofy spôsobené človekom a prírodné katastrofy sú čoraz viac prepojené, pričom ľudská činnosť (antropogénne faktory) často zhoršuje, spúšťa alebo urýchľuje prírodné katastrofy, ako sú povodne, požiare a zosuvy pôdy. Zatiaľ čo prírodné katastrofy sú dôsledkom geologických alebo atmosférických procesov, ich dopad je silne ovplyvnený ľudskou zraniteľnosťou, zlyhaním infraštruktúry a zmenou klímy.
Prírodné katastrofy spôsobovali hlboké mentálne zmeny v spoločnosti, vyvolávali úvahy o vzťahu človeka a prírody, ovplyvňovali vedecký a filozofický vývoj a nútili štátne orgány k rôznym centrálne i regionálne zameraným technickým a systémovým opatreniam, aby zabezpečili prežitie počas budúcich katastrof. Dizertačná práca bude skúmať jednotlivé katastrofy (požiare v Banskej Bystrici 1761 a Lučenci 1849, zemetrasenia v Komárne 1763, 1783 a 1822, Lakagigar 1783, povodeň na Váhu a Hrone 1813, Tambora 1815 atď.) s ich vplyvom na prírodu štát a človeka, na jeho myslenie a konanie.

Obraz Uhorského kráľovstva v naratívnej tradícii ríšskeho priestoru 13. a 14. storočia

Dizertačná práca sa zameriava na analýzu obrazu Uhorského kráľovstva v naratívnych prameňoch ríšskej proveniencie z obdobia 13. a 14. storočia. Východiskom výskumu je predpoklad, že tieto texty (najmä kroniky, letopisy, hagiografické diela a cestopisná literatúra) nemožno chápať iba ako opisné záznamy historických udalostí, ale aj ako aktívne nástroje formovania dobových predstáv, mentálnych schém a ideových rámcov latinského stredovekého sveta.
Cieľom práce bude skúmať, akým spôsobom bolo Uhorské kráľovstvo v týchto prameňoch tematizované, interpretované a hodnotené, a to z hľadiska politického, náboženského a kultúrneho diskurzu. Osobitná pozornosť sa venuje obrazu Uhorska ako politického aktéra v stredoeurópskom priestore, ako súčasti kresťanského poriadku, ale aj ako hraničného a kontaktného územia latinského Západu. Práca sleduje naratívne stratégie, ideologické východiská a stereotypy, prostredníctvom ktorých autori ríšskych prameňov tento priestor zachytávali a významovo rámcovali v širšom historickom a kultúrnom kontexte.
Metodologicky bude výskum založený na kritickej textovej analýze, komparatívnom prístupe a systematickej práci s rukopisným materiálom a edičnými súbormi. Dizertačná práca si kladie za cieľ prispieť k hlbšiemu pochopeniu mechanizmov tvorby historickej pamäti a identity strednej Európy v stredoveku, ako aj k reflexii obrazu Uhorského kráľovstva v intelektuálnom prostredí ríšskeho a západného sveta.

Historicko-sociálna topografia bratislavskej židovskej komunity s využitím GIS v zrkadle spisov domovskej príslušnosti z rokov 1918-1945 

Nadväzujúc na v súčasnosti prebiehajúci projekt skúmajúci dejiny Židov v Bratislave od stredoveku do roku 1945 bude potrebné skúmať obdobie od rozpadu monarchie po prvé mierové mesiace po 2. svetovej vojne. Podkladom by mali byť najmä spisy o domovskej príslušnosti z Archívu mesta Bratislavy. Pomocou metód historickej štatistiky bude potrebné sumarizovať dostupné dáta (najmä geografický pôvod jednotlivcov, ich zamestnanie, adresu, rodinných príslušníkov atď.), vizualizovať ich pomocou GIS a následne všetky dáta vyhodnotiť tak metódami historickými ako aj demografickými.

Cieľom dizertačnej práca je analýza doposiaľ takmer úplne nevyužitého, pritom jedinečného prameňa k dejinám mestskej society mestských účtov a ďalších mestských kníh. V prípade stredovekej Bratislavy je k dispozícii rozsiahly komplex účtovných kníh tzv. Kammerrechnungen, ktoré poskytujú detailný pohľad do života stredovekej mestskej society. Cieľom dizertačnej práce je poskytnúť pohľad na úlohu žien v mestskej societe, ich podiel na výkone moci, službách mesta, obchode a remeslách, prítomnosť kráľovien a urodzených žien v meste a ich vplyv na mestskú komunitu. 
Podmienky: znalosť slovenského/českého jazyka, nemeckého jazyka a schopnosť pracovať so stredovekými prameňmi v nemčine, anglického jazyka (min. B2).

Cieľom dizertačnej práce je analýza súdnych sporov šľachtického rodu Sztáray v 18. storočí ako súčasť ich rodových a hospodárskych stratégií. Uplatňovanie dedičských a majetkových práv na rodové domény často dostávali príslušníkov rodu do súdnych sporov s ostatnými dedičmi. Práca sa bude zameriavať na skúmanie intenzity, priebehu a charakteru týchto sporov, a to nie len v rámci rodu Sztáray, ale aj v komparácii s inými rodmi na Zemplíne v danom období. Osobitá pozornosť bude na hospodárskych aspektoch, ktoré vyplývajú z jednotlivých svedeckých výpovedí. Výskum bude založený na analýze súdnych spisov, majetkových súpisov, ocenení majetku a iných prameňov, prostredníctvom ktorých bude možné rekonštruovať každodennosť uhorskej aristokracie v kontexte majetko-právnych sporov.
Podmienky: znalosť slovenského/českého jazyka, anglického jazyka (min. B2),  dobrá znalosť jazykov relevantných archívnych prameňov (maďarčina, nemčina, latinčina).

Cieľom dizertačnej práce je výskum fungovania súdnej praxe v ranom novoveku ako priestoru stretu právnych noriem, morálnych predstáv a sociálnych stratégií. Výskum by sa mal zamerať na vybraný časový úsek a doktorand/-ka si môže zvoliť regionálne alebo mestské prostredie, prípadne sa sústrediť na konkrétny delikt či skupinu deliktov (napr. mravnostné delikty, násilnú kriminalitu, urážky na cti, atď.), alebo na rodovo špecifické formy kriminality. Kriminalita by mala byť skúmaná nielen ako porušenie právnych noriem, ale aj ako sociálny a kultúrny jav, úzko spätý s dobovým chápaním cti, morálky, poriadku a spravodlivosti. Dôraz možno klásť na analýzu stratégií aktérov súdneho procesu – sudcov, obžalovaných, poškodených a svedkov – a na spôsoby, akými využívali právne normy, morálne a náboženské argumenty či miestne zvyklosti, ako aj na diferencované trestanie v závislosti od spoločenského postavenia, pohlavia, sociálneho kapitálu a poľahčujúcich či priťažujúcich okolností. Ďalšími možnými výskumnými okruhmi je porovnanie svetského a cirkevného riešenia deliktov, alebo implementácia reforiem v súdnej praxi v oblasti náboženských a mravnostných deliktov po prijatí zákonníka Jozefa II., alebo procesy kriminalizácie, resp. dekriminalizácie vybraných deliktov.
Práca bude založená na systematickej analýze archívnych prameňov v kombinácii s kritickým štúdiom domácej a zahraničnej literatúry. Konkrétne tematické a časové vymedzenie výskumu sa bude odvíjať od stavu zachovania, obsahu a rozsahu relevantných prameňov.
Podmienky: dobrá znalosť jazykov archívnych prameňov (spravidla latinčina, nemčina alebo maďarčina) a znalosť slovenského/českého alebo anglického jazyka minimálne na úrovni B2.

Cieľom dizertačnej práce je preskúmať fenomén marginalizácie v primerane vymedzenom časovom období, prípadne aj v konkrétnom regióne, na príklade vybranej skupiny obyvateľstva. Môže ísť o sociálne vylúčené skupiny definované na základe etnicity, spôsobu života, sociálneho a ekonomického postavenia, povolania alebo náboženského vyznania (napr. Židia, Rómovia, tuláci, žobráci, prostitútky a ďalšie tzv. nepočestné povolania). Téma môže byť skúmaná v niekoľkých analytických rovinách: (1) normatívnej, zameranej na právne reštrikcie a sankcie vyplývajúce zo zákonov, nariadení a štatútov; (2) rovine súdnej praxe, sledujúcej lokálne stratégie a postupy; (3) diskurzívnej rovine, zahŕňajúcej právne a teologické traktáty, naračné pramene, (4) reflexia postavenia týchto skupín v ľudovej kultúre s využitím písomných, ako aj vizuálnych prameňov. Kombináciou rôznych typov prameňov sa doktorand/-ka zameria na analýzu miery a foriem sociálneho vylúčenia, rozmanitosť dobových postojov, sprievodné javy marginalizácie (ako stereotypizácia, rétorika vylúčenia, vytváranie obrazu „obetného baránka“, kriminalizácia či perzekúcia), ako aj na ich prípadné vývojové premeny. Získané poznatky môže následne konfrontovať s vývojom v západnej Európe a poukázať na možné paralely, kontinuity a transfery vzorcov správania.
Podmienky: dobrá znalosť jazyka/-ov relevantných archívnych prameňov (obyčajne latinčina, nemčina alebo maďarčina), slovenského/českého alebo anglického jazyka (min. B2).

Dizertačná práca má byť zameraná na komparatívnu analýzu životných osudov aristokratických žien v Uhorsku v 19. storočí na základe archívneho výskumu.  Jej  cieľom je identifikovať stratégie, prostredníctvom ktorých sa ženy prispôsobovali dobovým rodovým normám, vedome ich prekračovali alebo odmietali. Od začiatku 19. storočia sa aj v Uhorsku postupne presadzoval meštiansky ideál ženy ako vernej manželky, vzornej matky a starostlivej hospodárky, ktorej pôsobenie bolo obmedzené na súkromnú sféru, zatiaľ čo politický a verejný priestor zostával mužskou doménou. Zlomovým momentom sa stal rok 1848, po ktorom vedecký a technický pokrok, industrializácia, rastúce nároky na vzdelanosť viedli k postupnému rozširovaniu možností spoločenského uplatnenia žien a k formovaniu emancipačných tendencií. Aristokratické ženy predstavovali špecifickú spoločenskú vrstvu, keďže ich urodzený pôvod a materiálno-finančné zabezpečenie poskytovalo širšie pole pôsobnosti než  ženám z nižších sociálnych vrstiev.  Práca bude skúmať, ako ženy  adaptovali, modifikovali alebo odmietli meštiansky obraz o ženskom ideály a ako sa vyrovnávali s výzvami modernej doby. Výskum sa bude opierať o ego-dokumenty, korešpondenciu a iné typy archívnych prameňov zachovaných  v rodových archívoch významných uhorských aristokratických rodov (Pálffy, Esterházy, Andrássy, ktoré umožňujú sledovať každodenný život, rodinné vzťahy, sieť sociálnych kontaktov  a spoločenské interakcie aristokratických žien. Osobitná pozornosť bude venovaná otázkam reputácie a jej zachovania alebo straty v prípadoch „vybočenia z normy“, ako boli mimomanželské vzťahy,  rozvody, separácie či dlhodobé pobyty mimo rodinného prostredia. Očakávaným prínosom  dizertácie je obohatenie výskumu v oblasti gender history, mikrohistórie a dejín každodennosti v kontexte uhorských dejín 19. storočia. Od uchádzačky alebo uchádzača sa očakáva základný prehľad politického a sociálneho vývoja dnešného územia Slovenska (a Uhorského kráľovstva aj habsburskej monarchie) v sledovanom období. Okrem znalosti slovenského/českého a anglického jazyka je pre výskum obdobia do roku 1918 potrebná schopnosť pracovať s prameňmi v maďarskom a v nemeckom jazyku.

 Cieľom dizertačnej práce je výskum zmien terapeutických a regulačných postupov proti šíreniu pohlavných chorôb, s dôrazom na vnímanie príčin a sociálnych dôsledkov venerických ochorení, ako aj  mechanizmov sociálnej exklúzie a s tým spojených stereotypov v sledovanom období v kontexte Rakúsko-Uhorska resp. Československa. Preferovaný bude prístup kombinácie makro- a mikro-úrovne. Súčasťou dizertačnej práce budú prípadové štúdie vybraných inštitúcií (napr. špecializované zdravotnícke zariadenie, nevestinec, dobročinný spolok apod.). Vítaná je komparácia vybranej inštitúcie na území dnešného Slovenska a v inom regióne Habsburskej monarchie resp. jej následníckych štátov. Okrem archívnych materiálov k vybraným inštitúciám a dobovej medicínskej i zdravotnícko-osvetovej literatúry (vrátane dobovej tlače), sú dôležitými prameňmi aj beletria, memoáre a korešpondencia.
Od uchádzača/ky sa očakáva základný prehľad politického a sociálneho vývoja Slovenska v sledovanom období; okrem znalosti slovenského/českého a anglického jazyka je pre výskum obdobia do roku 1918 potrebná schopnosť pracovať s prameňmi v maďarskom a/lebo nemeckom jazyku.

Dizertačný projekt sa zameriava na analýzu úlohy konfesionálnych rozdielov v procesoch spoločenskej a kultúrnej modernizácie slovenského prostredia v 19. storočí prostredníctvom prípadovej štúdie Daniela Licharda (1812 – 1882). Cieľom práce je preskúmať, ako konfesionálna identita a medzikonfesionálne napätia ovplyvňovali jeho verejné pôsobenie, publicistickú a literárnu tvorbu, ako aj jeho stratégie komunikácie so slovenskou spoločnosťou konfesionálne rozdelenou medzi evanjelickú menšinu a katolícku väčšinu.
Teoretickým východiskom výskumu bude koncept druhej konfesionalizácie, ktorý umožňuje analyzovať náboženstvo a konfesionálnu príslušnosť nielen ako pretrvávajúci kultúrny rámec, ale aj ako aktívny politický a sociálny faktor modernizačných procesov 19. storočia.
Práca bude skúmať, ako Daniel Lichard v rôznych historických kontextoch pracoval s konfesionálnou otázkou – od obdobia sporov o zmiešané manželstvá v 40. rokoch 19. storočia, cez revolučné roky 1848/49, obdobie neoabsolutizmu, až po konflikty medzi tzv. Starou a Novou školou v 60. a 70. rokoch 19. storočia a tzv. matičné roky. Osobitná pozornosť bude venovaná tomu, kedy a akým spôsobom bol konfesionalizmus využívaný ako mobilizačný nástroj politického a kultúrneho zápasu, a naopak, v ktorých obdobiach sa objavovali snahy o jeho tlmenie v prospech koncepcie národnej jednoty.
Práca sa zameria na analýzu jeho textov (vrátane kázňovej tvorby), verejných vystúpení a spolkových aktivít ako na priestor, v ktorom sa formovali a testovali stratégie konfesionálnej komunikácie, sociálnej mobilizácie a národnej integrácie.
Doktorandský projekt je súčasťou širšieho výskumu konfesionalizácie a politizácie spoločnosti v dlhom 19. storočí v rámci projektu APVV riešenom na Historickom ústave SAV.
Podmienky: znalosť slovenského/českého jazyka, anglického jazyka (min. B2), nemeckého jazyka, aspoň pasívne ovládanie maďarčiny je výhodou.

Dizertačný projekt sa zameria na výskum náboženských (konfesionálnych) motívov v slovenskom nacionalistickom diskurze v súvislosti s procesmi politickej socializácie a mobilizácie obyvateľstva na území dnešného Slovenska v období druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia. Výskum sa sústredí na vybrané udalosti a javy – štátne politiky v oblasti vzdelávania a starostlivosti o deti (zavádzanie vyučovania v maďarčine, predškolská starostlivosť, adopčné kampane slovenských detí), zavedenie civilného manželstva, štátnych matrík, regulácia výchovy detí v zmiešaných manželstvách atď. – ktoré predstavitelia slovenského národného hnutia vnímali a interpretovali prednostne cez prizmu idey národného a náboženského útlaku Slovákov uhorskou štátnou mocou. 
Výskum bude zameraný na výskum diskurzu, zároveň však bude skúmať aj inštitucionálne rámce a sociálnu praxe súvisiace s produkciou a percepciou uvedeného diskurzu. Pozornosť bude venovaná interakcii medzi elitným diskurzom a lokálnou recepciou: činnosti konfesionálne ukotvených spolkov, prejavom „ľudového“ protestu a vzdoru voči politikám štátu, resp. implementácii zákonov a nariadení na lokálnej úrovni a pod.
Osobitná pozornosť bude venovaná tomu, ako sa téma konfesionálnej príslušnosti premietala do politickej mobilizácie a identifikácie vo vzťahu k štátnej moci, k národnému hnutiu a k súperiacim ideologickým prúdom v období konštituovania masovej politiky.
V priebehu prvého semestra sa predpokladá ďalšia špecifikácia tematického a regionálneho zamerania dizertačnej práce.
Súčasťou štúdia počas prvých dvoch semestrov bude štúdium teórií politickej socializácie, nacionalizmu a masovej politickej mobilizácie v 19. a 20. storočí, ako aj metodologických prístupov sociálnej a kultúrnej histórie a diskurznej analýzy.
Doktorandský projekt je súčasťou širšieho výskumu konfesionalizácie a politizácie spoločnosti v dlhom 19. storočí v rámci projektu APVV riešenom na Historickom ústave SAV.
Podmienky: znalosť slovenského/českého jazyka, maďarčiny, anglického jazyka (min. B2), znalosť nemčiny je výhodou.

Cieľom dizertačnej práce bude skúmať verejné priestory hudobnej produkcie v rámci vybraných miest Horného Uhorska. Ide o tzv. sály reduty existujúce ako samostatné verejné mestské budovy alebo ako súčasť divadelných budov. Napodobovaním pôvodne šľachtického miesta reprezentácie sa stavba redút v 19. storočí stala popri divadelných stavbách dôležitým integračným prvkom lokálnych meštianskych elít. Ako modelový príklad bude figurovať Reduta postavená v roku 1788/89 v Prešporku. Popri koncertoch a báloch, opakovane organizovaných za účelom získania prostriedkov pre spolkovú dobročinnú činnosť, sa v priestore vybavenom reštauráciou a kasínom konali zasadania uhorského snemu či výročné stretnutia dôležitých mestských spolkov.   
Východiskovými konceptmi budú pojmy politizácia a socializácia uplatňované pri skúmaní kultúrnej a politickej funkcie tohto priestoru, ako aj sledovanie viacnásobných lojalít a nejednoznačnosť identít prešporského obyvateľstva. Pramenným východiskom výskumu by mali byť programy a dobové kritiky, správy zo zasadania snemu, ďalej výročné správy spolkov, ktorých činnosť sa odohrávala v daných priestoroch a v neposlednom rade mestské úradné knihy poskytujúce informácie o prenájme Reduty a jej stavebných úpravách. Počas doktorandského štúdia bude prebiehať komparácia s podobnými stavbami existujúcimi v 19. storočí na území Horného Uhorska, ako aj so súčasnou sálou bratislavskej Reduty, postavenej v rokoch 1913 - 1919.
Od uchádzača/ky sa očakáva záujem profilovať sa v kultúrno-historickom výskume, základný prehľad kultúrneho života vo vybranom regióne a tomu zodpovedajúce jazykové znalosti: okrem slovenského/českého a anglického jazyka schopnosť čítať v nemeckom jazyku, prípadne ovládať aj ďalšie jazyk/y regiónov vybraných na komparáciu.

Cieľom dizertačnej práce bude skúmať dynamický vývoj futbalu ako nového masového fenoménu v kontexte slovensko-maďarskej rivality a súperenia v mestách na južnom Slovensku v období 1. ČSR. V medzivojnovom období sa stal šport a predovšetkým, jeho najpopulárnejšie odvetvie – futbal – faktorom, ktorý pomáhal utvárať národnú identitu etnicky slovenského obyvateľstva v podmienkach demokratickej republiky. Úlohou záujemcov a štúdium bude podrobne zachytiť futbalové dianie a jeho širšie politické a sociálne súvislosti v etnicky zmiešaných mestách južného Slovenska, v ktorých popri sebe pôsobili kluby deklarujúce sa oficiálne ako slovenské (resp. v dobovom kontexte československé) i maďarské. Slovensko-maďarskú futbalovú rivalitu umocnila organizačná štruktúra futbalu v medzivojnovej republike, kde Československá futbalová asociácia (ČSFA) združovala viaceré národnostné zväzy, pričom na Slovensku boli najpočetnejšie kluby hlásiace sa pod československý a maďarský zväz. V mestách ako Bratislava, Nové Zámky či Lučenec tak pôsobili kluby hlásiace sa k československému i maďarskému zväzu ČSFA, z ktorých sa stali veľmi rýchlo nezmieriteľní rivali. Tieto procesy bude potrebné zachytiť na základe výskumu archívnych prameňov a štúdia dobovej tlače pri zohľadnení metodologických východísk zahraničných, najmä anglosaských a nemecko-jazyčných historiografií. Predpokladá sa hlbší záujem o dejiny nacionalizmu a predbežná orientácia v téme.
Podmienky: znalosť slovenského/českého jazyka, anglického jazyka (min. B2). Znalosť maďarčiny, nemčiny príp. ďalších svetových jazykov je výhodou.

Po prvej svetovej vojne sa na Slovensku rozmáhala úžera. Na jej potlačenie vznikli v roku 1919 protiúžerové ľudové súdy. Tento inštitút nebol založený na rozhodovacej právomoci profesionálnych sudcov, ale laikov, na ktorých sa nekládli odborné kvalifikačné požiadavky. Laický prvok v justícii má svoju historickú genézu. Hlavným cieľom dizertačnej práce je zmapovať vývojové trendy, slabiny a prednosti tohto inštitútu v našich moderných dejinách. Modelovým príkladom budú povojnové ľudové protiúžerové súdy a priblíženie mechanizmov ich fungovania. Spracovanie témy si vyžaduje štúdium odbornej historicko-právnej literatúry, dobovej tlače a archívny výskum. Vyžaduje sa schopnosť vnímať širší kontext hospodárskych, sociálnych a spoločenských otázok.
Podmienky: znalosť slovenského/českého jazyka, anglického jazyka (min. B2). Znalosť maďarčiny, nemčiny je výhodou.

Cieľom dizertačnej práce bude výskum vplyvu socialistickej súťaživosti na efektivitu brigádnickej práce v slovenskom hospodárstve. Po skončení vojny hral v brigádnickom hnutí najvýznamnejšiu úlohu entuziazmus, mierové nadšenie a túžba obnoviť zničené hospodárstvo. Po nástupe socializmu sa z tejto formy práce stala súčasť budovateľského programu a ideologickej výchovy občana. Klesajúci záujem o brigádnické aktivity viedol na konci 50. rokov k zavedeniu nového stupňa socialistického súťaženia: Brigád socialistickej práce. Téma dizertačnej práce sa bude po prvom semestri špecifikovať napríklad na konkrétny región, hospodárske odvetvie alebo na cieľovú skupinu brigádnikov.
U doktoranda sa predpokladá hlbší záujem o skúmanie vplyvu hospodárskych a ideologických otázok na správanie obyvateľstva. Spracovanie témy si vyžaduje archívny výskum, štúdium odbornej historickej literatúry a dobovej tlače. Podmienkou je znalosť anglického jazyka (min. B2), slovenského/českého jazyka a pasívna znalosť ďalšieho európskeho jazyka.

Dizertačná práca bude mať dva hlavné ciele. Prvým je teoretické zhodnotenie hlavných znakov a vývoja druhej priemyselnej revolúcie na základe najnovších poznatkov historiografie krajín strednej Európy a prác anglosaskej historiografie a súčasná analýza špecifických znakov nástupu druhej priemyselnej revolúcie v Uhorsku a na dnešnom území Slovenska na prelome 19. a 20. storočia. Druhým cieľom je pramenný výskum a analýza vývoja druhej priemyselnej revolúcie na konkrétnom príklade priemyselných podnikov bansko-štiavnického banského revíru s rôznymi typmi štátnych a súkromných podnikov banského, hutníckeho, strojárskeho, ako aj ľahkého priemyslu. Súčasťou bude výskum širších hospodársko-politických súvislostí a genéza novodobého manažmentu s jeho kapitálovými a obchodnými stratégiami. Dizertačná práca bude vyžadovať pôvodný archívny výskum v centrálnych archívoch Slovenska, Maďarska a Rakúska a tiež v rezortných a regionálnych archívoch stredného Slovenska. Ďalší výskum sa zameria na odbornú a hospodársku literatúru a periodiká. 
Od uchádzača/ky sa očakávajú základné poznatky o hospodársko-politickom a technicko-hospodárskom vývoj v Uhorska a na Slovensku v sledovanom období. Okrem znalosti slovenského/českého a anglického jazyka je pre výskum obdobia do roka 1914 potrebná schopnosť pracovať s prameňmi v maďarskom alebo nemeckom jazyku.