Anotácie

Dizertačná práca z oblasti historickej poetiky má primárne interpretačný charakter a je zameraná na výberovú analýzu slovenskej prózy 50. až 70. rokov 20. storočia z hľadiska ekokritiky. Pôjde o prozaické texty, na ktorých je možné signifikantným spôsobom demonštrovať vzťah socialistického realizmu ako predpísanej metódy a poetiky v rôznych obdobiach a modifikáciách (od nástupu režimu, cez následnú liberalizáciu, až po normalizačnú recidívu) k problematike ekológie a životného prostredia. Práca bude sledovať, ako ideologické rámce formovali zobrazovanie vzťahu človeka a prírody a environmentálnych zásahov človeka do krajiny. Cieľom je identifikovať meniace sa napätia medzi utilitárnym a etickým chápaním prírodného a axiologické aspekty environmentálneho diskurzu v literatúre. Teoretické východiská budú odrážať súčasný stav poznania medzinárodnej literárnej vedy.

Dizertácia bude zameraná na výskum nacionálneho diskurzu v literárnovednom myslení tzv. dlhého 19. storočia, počnúc protoliterárnohistorickými textami konca 18. storočia a končiac pozitivistickou literárnou históriou prelomu 19. a 20. storočia. Predmetom výskumu bude okrem literárnohistorických textov aj dobová literárna kritika a texty literárnoestetického zamerania. Dizertácia sa sústredí na zmapovanie procesu postupnej transformácie starších typov identít (konfesionálnej, regionálnej, stavovskej) na novší nacionálny typ a jeho podoby (koncept jednotnej česko-slovenskej a samostatnej slovenskej literatúry, vízie slovanskej literatúry), a to na pozadí premien teoreticko-metodologických rámcov (osvietenské naratívy, odraz tzv. herderovskej revolúcie v slovenskom prostredí, romantická koncepcia vedy, herbartovská estetika, pozitivizmus). Kľúčovou otázkou bude aj problematika konfliktu medzi nacionálnym diskurzom a snahami o reflexiu literatúry ako autonómnej zložky umenia a kultúry v jej primárne estetickej funkcii.

Práca bude vychádzať z poznatkov o vzájomnom súvise naratívnych štruktúr a kolektívnych identít. Zameria sa na vybrané diela staršej slovenskej literatúry, ktoré obhajovali či presadzovali národnostnú, konfesionálnu a inú kolektívnu identitu. Bude skúmať literárne konštrukcie pôvodu, charakteru a poslania daného spoločenstva. Cieľom je na pozadí dobovej rétorickej teórie, žánrovej typológie a poetiky mýtu identifikovať literárne stratégie a postupy, ktoré boli používané pri obhajobe a dokazovaní legitimity spoločenstva, chvále jeho pôvodu, významu a úlohy.

Motív smrti je jedným z dominantných prvkov literárnej produkcie starších vývinových období. V náboženskom i psychologickom rozmere predstavuje smrť jeden z najdôležitejších momentov ľudskej existencie, jeho literárna reflexia je preto cenným zdrojom poznania o uvažovaní človeka v rôznych historických obdobiach i fázach jeho vlastného života. V dôsledku funkčného, žánrového i poetického synkretizmu starších literárnych pamiatok možno zároveň sledovať rôznorodé spôsoby jeho spracovania - či už v závislosti od doby ich vzniku, alebo viazanosti na konkrétne estetické/poetické systémy, ale rovnako aj od ich žánrového zaradenia, funkcie či zámeru autora. Cieľom výskumu bude mapovanie literárneho stvárnenia tohto fenoménu a sledovanie jeho premien v literárnohistorickom vývine od najstarších čias až po začiatok 19. storočia.

Cieľom práce je rekonštrukcia typu stredoeurópskeho spisovateľa-filozofa na pozadí  spoločenských a politických zmien prvých desaťročí 20. storočia. Výskum sa sústredí na dielo a osobnosť Gejzu Vámoša, ktoré bude sledovať v kontexte slovenského modernizmu a zároveň v kontexte stredoeurópskej literatúry spolu s tvorbou Ladislava Klímu a Stanisława Ignacy Witkiewicza.

Cieľom dizertačnej práce je preskúmať a analyzovať špecifickú podobu fungovania spisovateľa intelektuála v rozličných spoločenských rolách v danom historickom kontexte. Súčasťou práce je aj reflexia dobových predstáv o fungovaní spisovateľa v spoločnosti. Výskum je zameraný na konkrétnu slovenskú autorku alebo autora a ich tvorbu. Vychádza z predpokladu, že tvorcovia nie sú iba autormi literárnych textov, ale aj účastníkmi verejného života. Zároveň sú súčasťou kultúrno-spoločenskej pamäti. Materiálovým základom práce sú literárne diela, autobiografické žánre, kultúrne periodiká

Výskumné témy dizertačnej práce sú sústredené okolo nasledovných okruhov: 1. špecifiká modelovania fikčného sveta a reprezentácie skutočnosti v modernistických textoch (v kontraste napríklad voči literárnemu smeru realizmu); 2. svet ako psychická projekcia subjektu a z toho vyplývajúce dôsledky pre konštrukciu fikčného sveta: pretržitý a neistý charakter skutočnosti, časté motívy halucinácií, snov, prieniku do inej (niekedy transcendentnej) skutočnosti; 3. problematika reprezentácie literárneho subjektu a modernistické témy: problémy indivídua, smrtiaca láska, melanchólia. Je možné vybrať si aj monograficky tvorbu jedného autora, napríklad Ivana Minárika, prípadne analyzovať vybrané texty viacerých autorov.

Práca bude venovaná výskumu medzivojnovej eseje a reportáže ako literárnym žánrom, ktoré spoluutvárali dobové politické a kultúrne diskurzy, predovšetkým sociálny a národný. Okrem kanonických autorov (L. Novomeský, M. Chorváth, A. Matuška) a výskumne už spracovaných časopisov (DAV) sa výskum zameria na eseje a reportáže z doposiaľ menej prebádaných prvorepublikových periodík (Ročenka slovenskej chudoby, Proletárka a iné).

Dizertačná práca skúma písanie rómskych autoriek na Slovensku v kontexte formovania národného literárneho poľa, so zameraním na mechanizmy inklúzie, marginalizácie a legitimizácie od 90. rokov 20. storočia. Sleduje jazykové stratégie (rómčina, slovenčina, bilingvizmus), úlohu periodík a online médií a kombinuje literárnovedné, sociologické a intersekcionálne prístupy.