Anotácie

Dizertačný výskum sa zameria na analýzu a interpretáciu konkrétnych komemoračných praktík (štátnych a neoficiálnych osláv, pamätníkov, verejných prejavov a iných fragmentov verejného diskurzu) v postsovietskom Bielorusku v širšom kontexte politiky pamäte. Z metodologického hľadiska má ísť o interdisciplinárny výskum čerpajúci z nástrojov literárnovednej semiotiky a kritickej lingvistiky, pričom bude reflektovať a využívať koncepty štúdií kultúrnej a kolektívnej pamäte (J. Assmann, A. Assmann, S. Boym, A. Etkind a i.) a môže byť koncipovaný ako súbor niekoľkých prípadových štúdií so špecifickým zreteľom na rozdiely v oficiálnych a opozičných/exilových komemoračných praktikách spojených s kľúčovými udalosťami, ako napríklad protiruské povstania 18. a 19. storočia, vznik Bieloruskej ľudovej republiky, represálie stalinského obdobia, traumy z čias druhej svetovej vojny, Černobyľská havária alebo politické turbulencie postsovietskeho obdobia. Predpokladmi úspešného riešenia témy je vysoká miera filologickej pripravenosti,  aktívna znalosť ruského a anglického jazyka, adekvátne prekladateľské zručnosti pre prácu s textami v iných jazykoch.

Prvá generácia slovenských prekladateľov zo slovinčiny v kontexte slovensko-slovinských medziliterárnych a kultúrnych vzťahov

Dizertačná práca sa bude venovať výskumu slovenských prekladov zo slovinského jazyka, ktorých autormi boli príslušníci prvej generácie prekladateľov, ktorá vstúpila do literárneho a kultúrneho života na Slovensku v 30. rokoch 20. storočia. Ide zväčša o osobnosti, ktoré v medzivojnovom období absolvovali výmenné pobyty na Univerzite v Ľubľane, kde získali jazykovú kompetenciu prekladať diela slovinskej literatúry (K. K. Geraldini, J. Ambruš, M. Václav, J. Irmler, J. Kosorín) a ich generačných súputníkov (V. Mierka, V. Hečko, M. Čollák, J. Haranta). Práca bude venovaná analýze ich prekladových textov v kontexte širších slovensko-slovinských medziliterárnych a interkultúrnych súvislostí.