Filozofická fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Anotácie

   

P. č.  Téma Anotácia
1. Nové konštelácie obrany EÚáto dizertačná práca sa bude zaoberať prebiehajúcou reinštitucionalizáciou obrany EÚ v kontexte meniacich sa geopolitických výziev, ktorým čelí Európa. Pri analýze formovania nových foriem vládnutia v oblasti obrany EÚ sa dizertačná práca prípadne môže opierať o analytický rámec štruktúrovaný okolo troch ideálnych typických scenárov štrukturálne odlišných podmienok: autonómia obrany, heteronómia obrany a fragmentácia obrany. Koncepcia autonómie obrany EÚ vychádza z predstavy sebestačnosti a nezávislosti v oblasti zabezpečovania obrany. Naopak, heteronómia obrany EÚ sa týka otvoreného a flexibilného systému viacerých prepojených aktérov a zdrojov pôsobiacich v členských štátoch, ako aj mimo EÚ. Napokon, fragmentácia obrany EÚ opisuje scenár, v ktorom poskytovanie obrany zostáva primárne v zodpovednosti jednotlivých členských štátov a/alebo regionálnych zoskupení členských štátov, s obmedzenou koordináciou a integráciou na úrovni EÚ. Pokiaľ ide o metodológiu, dizertačná práca môže navrhnúť vlastný prístup, ktorý zodpovedá jej analytickým cieľom.
2. Vzťah medzi politikou a ústavným súdnictvom

Dizertácia sa zameria na vzťah medzi politikou a ústavným súdnictvom. Prispeje k porozumeniu, ako rôzne koncepcie politiky a súvisiace politické koncepty – napríklad ústavnosť, sloboda, demokracia, spravodlivosť alebo právny štát – formujú vybrané aspekty ústavného súdnictva, napríklad zriadenie a zloženie ústavných súdov, ich rozhodovanie a vnútorné fungovanie, mimosúdne pôsobenie, vzťahy s inými politickými aktérmi alebo celkový vplyv na politický režim. Dizertácia by mala zohľadniť úlohu, ktorú zohráva aktérstvo blízke vnútornému fungovaniu ústavných súdov – sudcovstvo, poradcovstvo, právnické elity alebo akademické elity s privilegovaným prístupom – pri formovaní koncepcií politiky v súdnych rozhodnutiach a širšej súdnej praxi. Vítaný je komparatívny výskumný dizajn (v rámci jedného alebo viacerých prípadov, diachrónny alebo synchrónny) obsahujúci empirický komponent výskumu, ktorý kombinuje výskumné metódy s cieľom posunúť chápanie úlohy ústavného súdnictva v politických režimoch v kontexte súčasného vývoja v 21. storočí.

3. Energetická bezpečnosť a klimatická politika EÚ po ruskej invázií na Ukrajinu

Európska únia (EÚ) bola niekoľko desaťročí závislá na dodávkach ruských energetických surovín. Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa však EÚ podarilo rýchlo obmedziť dovoz ruských fosílnych palív a v súčasnosti existujú plány na úplný zákaz dovozu v najbližších rokov. EÚ takýto krok umožnila kombinácia zníženia spotreby energie, vyššia domáca výroba z obnoviteľných zdrojov ako aj nájdenie alternatívnych dodávateľov. Toto vytvára úplne novú situáciu v oblasti energetickej, tak aj klimatickej politiky EÚ. Cieľom dizertačnej práce je skúmať tieto procesy v rámci EÚ a analyzovať dynamiku vzťahov medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi, ako aj jednotlivými členskými štátmi v tejto oblasti. S použitím kvalitatívnych metód a empirického výskumu založeného na primárnych dokumentoch ako aj rozhovorov s aktérmi má práca zistiť, či prišlo k zmenám v nahliadaniu energetickej bezpečnosti a klimatickej politiky ako protichodných tendencií, alebo ci nastala konvergencia.

4. Dvojitá spravodlivá tranzícia: Stretnutie zelenej s digitálnou na regionálnej úrovni.

Dizertačná téma sa sa zameriava na porozumenie toho, ako kolaboratívne a participatívne prvky vládnutia môžu prispieť k vykonaniu spravodlivej dvojitej (zelenej a digitálnej) tranzície v rámci regiónov EÚ. Hlavný dôraz kladie na dynamiku regionálneho vládnutia s vyzdvihnutím úlohy občianskej spoločnosti. V rámci dizertácie budú skúmané tri hlavné komponenty: 1) komplexné porozumenie faktorov – ako prekážok, tak aj katalyzátorov – ktoré ovplyvňujú úspešnú implementáciu regionálnych politík spojených so spravodlivou dvojitou tranzíciou; 2) detailné skúmanie súčasných procesov v rámci regionálneho vládnutia analýzou vybraných regiónov a poskytnutím hodnotenia regionálnych inštitucionálnych rámcov, rozhodovacích procesov, a celkovej dynamiky vládnutia. Tieto otázky budú analyzované pomocou teórie viacúrovňového vládnutia (MLG).