Anotácie
| P. č. | Téma | Anotácia |
|---|---|---|
| 1. | Gamifikácia ako prostriedok zapojenia spotrebiteľov do environmentálnej udržateľnosti prostredníctvom vernostných programov v maloobchode | V budúcnosti budú technológie katalyzátorom rastu predaja fyzických aj internetových obchodov. Ťažisko digitálnej transformácie sa čoraz viac presúva z produktu na zákazníka, čím sa spája „zákaznícka skúsenosť“ s „prevádzkovou dokonalosťou“. To však už v súčasnosti vyvoláva otázky ohľadne zvyšujúceho sa dopytu po logistických službách a obaloch na tovar, čo vedie k vyčerpaniu zdrojov a ekologickým škodám, ktoré sa ukazujú ako škodlivé pre ľudské zdravie. Preto využitie gamifikačných zážitkov vytvárajúcich hodnotu tým, že zvyšuje výkonnosť udržateľného správania, a ich rozšírenie na ďalšie priority udržateľnosti môže pomôcť riešiť problémy, ako je rozdiel medzi postojmi a správaním pri prijímaní možno drahších ekologických výrobkov a účinne sa zapájali do recyklácie zdrojov. Preto cieľ projektu je identifikovať položky vernostného programu na podporu udržateľného nakupovania, čím sa demonštruje prínos prvkov herného dizajnu pri skúmaní zmeny motivácie spotrebiteľa vyplývajúca z odmeny ponúkanej programom. |
| 2. | Filmový plagát v digitálnej ére: Premena slovenského filmového plagátu v kontexte sociálnych sietí a streamovania | Dizertačná práca sa zaoberá premenou slovenského filmového plagátu po roku 2010 v digitálnom mediálnom prostredí. Skúma jeho adaptáciu na sociálne siete a streamovacie platformy. Porovnáva klasický statický plagát s jeho digitálnymi a animovanými formami. Výskum prepája film, grafický dizajn a marketingovú komunikáciu. Cieľom práce je identifikovať hlavné zmeny a trendy súčasného filmového plagátu na Slovensku. |
| 3. | Transformácia jazykovej kultúry hovorcov v dôsledku využívania umelej inteligencie v PR komunikácii | Práca zisťuje vplyv využívania nástrojov umelej inteligencie na jazykovú kultúru, štýl, autenticitu a profesionalitu komunikácie hovorcov a PR pracovníkov. Zámerom je zistiť mieru a formy využívania umelej inteligencie v práci hovorcov na Slovensku, identifikovať jazykové a štylistické zmeny používaním AI, analyzovať vnímanie AI-generovaného obsahu zo strany verejnosti a médií, navrhnúť odporúčania pre etické a profesionálne využívanie AI. |
| 4. | Vnímanie tvrdení o zdraví v marketingovej komunikácii značiek: Integrácia nutričnej vedy a molekulárnych poznatkov do hodnotenia „healthy brands“ | Rastúci výskyt ochorení súvisiacich so životným štýlom zvýšil záujem spotrebiteľov o produkty prezentované ako zdravšie alternatívy. V reakcii na to značky čoraz častejšie využívajú zdravotne orientovanú komunikáciu podporenú nutričnými tvrdeniami a vedecky formulovanými posolstvami, pričom porozumenie tomu, ako kriticky spotrebitelia tieto tvrdenia hodnotia, zostáva obmedzené. Tento výskum skúma vnímanie zdravotných tvrdení v komunikácii značiek prostredníctvom integrácie perspektív nutričnej vedy a molekulárnej biológie s cieľom posúdiť ich fyziologickú opodstatnenosť. Osobitná pozornosť sa venuje rastlinným značkám, ktoré propagujú živiny spájané s metabolickou reguláciou, lipidovou homeostázou a inzulínovou senzitivitou. Štúdia zároveň skúma, či zjednodušené interpretácie komplexných biochemických účinkov prispievajú ku kognitívnym skresleniam, ako je halo efekt, čo môže viesť k nadhodnoteniu zdravotnej hodnoty produktu. |
| 5. | AI gramotnosť a vedecká a informačná tvorivosť | Transformatívny vplyv AI vo všetkých oblastiach práce s informáciami si vyžaduje nové prístupy informačnej vedy. Cieľom práce je preto analyzovať rozmery a aktuálne otázky AI gramotnosti a vzťahy k vedeckej a informačnej tvorivosti z hľadiska informačnej vedy. Ide o pochopenie funkcií AI v rôznych situáciách využívania a tvorby informácií (vzdelávanie, služby knižníc). V práci s bude realizovať vlastný prieskum a navrhnú sa riešenia na podporu tvorivosti pri práci s informáciami s využitím nástrojov AI a na riešenie kontextov AI gramotnosti a etiky AI. |
| 6. | Teória informácie v informačnej vede | Digitálne technológie a AI menia nielen prax práce s informáciami, ale vytvárajú aj výzvy na formovanie teoretického myslenia v informačnej vede, vrátane základného konceptu informácie. Ciele práce sú analyzovať aktuálne prístupy k rozvoju teórie informácie v informačnej vede. Ďalšie ciele sa zamerajú na vytvorenie typológie prístupov k pojmu informácia a na analýzy hlavných modelov v danej oblasti. Práca má vypracovať sémantické modely teórie informácie v univerzálnom (transdisciplinárnom) prístupe aj kontextovo-orientovanom prístupe. V závere má práca vyvodiť aplikačné prípady a príklady pre oblasti informačnej skúsenosti, informačnej gramotnosti a informačného dizajnu. |
| 7. | Vplyv umelej inteligencie na tradičnú koncepciu informačných systémov | Umelá inteligencia (UI) mení spôsob fungovania informačných systémov (IS) a posúva ich za hranice tradičných, na pravidlách založených štruktúr, smerom k inteligentnejším a samoučiacim sa systémom. Umelá inteligencia umožňuje IS analyzovať údaje, rozpoznávať vzory a dokonca prijímať rozhodnutia bez zásahu človeka. Táto transformácia zvyšuje efektívnosť, automatizáciu a rozhodovanie v reálnom čase, ale vyvoláva aj obavy o transparentnosť, spravodlivosť a ľudskú kontrolu. Keďže AI sa čoraz viac integruje do IS, podniky a organizácie musia nájsť spôsob, ako vyvážiť automatizáciu a jej etické kontexty. Budúci výskum by sa mal zamerať na to, aby boli IS založené na umelej inteligencii lepšie vysvetliteľné, dôveryhodnejšie a v súlade s ľudskými hodnotami. Pochopenie týchto zmien bude kľúčové pre zabezpečenie toho, aby IS podporované umelou inteligenciou zostali užitočné, zodpovedné a prospešné v oblastiach, ako je zdravotníctvo, financie a riadenie podnikov. |
| 8. | Žurnalistika v období transformácie: technologické, organizačné a spoločenské súvislosti | Dizertačná práca sa zameriava na transformáciu dnešnej žurnalistiky v kontexte technologických, organizačných a spoločenských zmien, ktoré ovplyvňujú fungovanie médií, redakčné procesy a dôveru v súčasný typ žurnalistiky. Pôjde o skúmanie zmien v organizácii redakčnej práce, pracovných a technologických postupov v dôsledku zavádzania digitálnych automatizovaných nástrojov umelej inteligencie v mediálnom prostredí na Slovensku a vo svete. Práca zároveň reflektuje spoločenský rozmer týchto procesov, predovšetkým otázku dôvery recipientov v súčasné médiá. Metodologicky sa predpokladá realizácia najmä kvalitatívneho výskumu, vrátane hĺbkových rozhovorov so žurnalistami, analýza redakčných postupov vzhľadom na nástroje umelej inteligencie a skúmanie aktuálnych trendov vo vydavateľstvách aj s dôrazom na legislatívne a etické regulácie. |
| 9. | Zmeny informačného prostredia a ich vplyv na dôveru recipientov v médiá | Dizertačná práca vychádza z potreby skúmať meniace sa informačné prostredie a dôveru recipientov v médiá vzhľadom na viaceré meniace sa skutočnosti a spoločenskú situáciu. Téma vychádza z predpokladu, že každý z nás je lojálny k určitému informačnému zdroju a táto lojalita býva podmienená viacerými premennými, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Pri skúmaní problematiky sa predpokladá kvantitatívny prístup, no závisí od zvoleného prístupu. Cieľom je zachytiť meniace sa informačné prostredie a dôveru, o ktorú sa už dlho neuchádzajú len spravodajské médiá, no bojujú o ňu sociálne siete spolu s dezinformačnými platformami a tie často aj za pomoci umelej inteligencie, napríklad deepfake výstupov. |
| 10. | Mobilová kreatívna tvorba textových, audiálnych a audiovizuálnych žurnalistických diel | Cieľom tohto dizertačného výskumu je akademické rozpracovanie mobilovej žurnalistickej kreatívnej tvorby v podmienkach Slovenskej republiky, ktoré v súčasnosti na Slovensku absentuje. Metodologicky ide o kvalitatívno-kvantitatívne zisťovanie na úrovni mediálneho manažmentu (t. j. v oblasti spoločenskej zodpovednosti mediálnych podnikov), ako aj na úrovni redakcie (t. j. v oblasti redakčnej zodpovednosti editorov pri dramaturgii a editovaní). Výskumné ciele zahŕňajú tak spravodajskú produkciu, ako aj dokumentárnu a umeleckú zobrazovaciu tvorbu pre mediálne domy. |
| 11. | Mediálny manažment a redakčná etika vo veku umelej inteligencie | Rýchly prienik umelej inteligencie do redakcií slovenských médií nesprevádza systémová odpoveď štátu v podobe vypracovania štátnej doktríny zapájania umelej inteligencie do mediálnych obsahov, ani iniciatívy samoregulačných orgánov mediálnej etiky v podobe aktualizovania, doplnenia, rozšírenia etických kódexov. Jednotlivé redakcie tak v rámci vlastnej redakčnej a spoločenskej zodpovednosti prijímajú ad hoc interné pravidlá, písané aj nepísané, a volajú po komplexnejšej etickej norme na celospoločenskej úrovni. Hlavným cieľom tohto výskumu je preto kvalitatívna aj kvantitatívna analýza možností súčasného regulačného rámca pri etickom využívaní umelej inteligencie v podmienkach mediálneho systému Slovenskej republiky. |
| 12. | História – nevyčerpateľný zdroj mediálnych nálepiek? | Dizertačná práca sa zameriava na výskum mediálnych nálepiek v slovenskom mediálnom diskurze v období 2023 – 2027, vymedzenom štvrtou vládou Roberta Fica. Jej cieľom je preskúmať vznik, využívanie a šírenie mediálnych nálepiek vychádzajúcich z historických skutočností (viazaných primárne na druhú polovicu 20. storočia) v slovenskom informačnom prostredí, nielen v masových médiách, ale aj iných online platformách – od dezinformačných webov po sociálne siete. Práca popisuje presnosť a jasnosť mediálnych nálepiek, ich štylistický a jazykový potenciál, rovnako ako aj využívanie v konkrétnych typoch mediálnych komunikátov (v rámci opozície spravodajstvo – publicistika) a ich potenciálny účinok na recipienta. V neposlednom rade sa práca zameriava aj na tonalitu textov, v ktorých sú mediálne nálepky využívané, v duchu tézy o využívaní týchto prostriedkov primárne v negatívnom kontexte. * Práca predpokladá vynikajúcu znalosť slovenského jazyka a slovenských kultúrnych reálií. |
| 13. | Literárna kritika v tekutých časoch – od recenzovania k postovaniu | Dizertačná práca skúma premeny literárnej kritiky v digitálnom prostredí a analyzuje, ako presun z tradičných médií na online platformy ovplyvnil jej formu, funkciu a spoločenský význam. Zameriava sa na hypotézu, že tlak na rýchlosť a množstvo produkcie vedie k oslabeniu argumentačnej kvality a k posunu od hodnotenia k subjektívnejším, opisným prejavom. Práca sleduje ústup profesionálnej kritiky a zároveň nástup influencerov, bookstagramerov a používateľov platforiem ako Goodreads, ktorí formujú čitateľské preferencie prostredníctvom krátkych a emocionálne ladených odporúčaní. Súčasťou výskumu je aj žánrové a štylistické porovnanie kritických textov 20. storočia so súčasnými online recenziami. Cieľom je charakterizovať formálne a obsahové zmeny literárnokritickej komunikácie v ére digitálnych platforiem. |