Anotácie

P. č.	Téma	Anotácia
1.	Kolektívna pamäť a socializmus	Výskum sa bude zameriavať na analýzu spôsobov konštruovania, uchovávania a reinterpretovania obdobia socializmu v kolektívnej pamäti zvolenej sociálnej skupiny. Pozornosť bude venovaná vzťahu medzi pamäťou a historiografiou, pamäťou a oficiálnymi naratívmi, mediálnym diskurzom a pod. Cieľom je identifikácia mechanizmov, prostredníctvom ktorých sa socializmus stáva predmetom sporov o interpretáciu dejín, legitimizáciu súčasných postojov a utváranie generačnej skúsenosti. Základnou metódou získavania dát bude kvalitatívny etnografický výskum. Výsledky môžu prispieť k hlbšiemu porozumeniu dynamiky pamäti v postsocialistických spoločnosti a k reflexii vzťahu medzi minulosťou, identitou a verejným priestorom.
2.	Vzťah človek-príroda. Tanec, rituály a posvätná krajina v Zacatepecu, Morelos, Mexiko	Vzťah človek-príroda má v Centrálnom Mexiku od predhispánskych čias viaceré podoby (von Mentz 2012) a je úzko prepojený s agrárnym cyklom, od ktorého závisí prosperita domorodých komunít. Tieto vnímajú prírodné fenomény rozličnými spôsobmi (Espinosa 2012), ktoré súvisia s lokálnymi naratívmi, zakladateľskými mýtmi, cyklickými slávnosťami a rituálnymi praktikami a dohromady vytvárajú koncept posvätnej krajiny spájajúcej domorodé komunity a ich prírodné prostredie ako v čase tak i v priestore (Broda 2001). Integrálnou súčasťou domorodého ritualizmu podieľajúcom sa na vytváraní vzťahu človek-príroda je i tanec, a to najmä Tanec jaguárov (Danza de los Tecuanes), ktorý dodnes pretrváva v nahuaských komunitách štátu Morelos (Cortés Palma 2015). Na základe štúdia historických prameňov a etnografického výskumu v lokalite Zacatepec si práca stanovuje nasledovné ciele: zistiť, akými spôsobmi je konštruovaná posvätná krajina; akú úlohu zohráva v domorodom ritualizme tanec a ako sa tanec podieľa na vnímaní prírody a vytváraní vzťahu medzi ňou a lokálnou komunitou v Zacatepecu.
3.	Mayské záverečné klasické obdobie v Južných nížinách: od sociálnej dynamiky k sociálnej dezintegrácii	Téma predpokladá komplexnú analýzu hlavných charakteristík záverečného klasického obdobia (800-900 n.l.) v Južných nížinách z archeologického, ikonografického, epigrafického, environmentálneho a sociálno-politického hľadiska. Po identifikovaní nosných prvkov, budú tieto komparované s predchádzajúcim a nasledujúcim vývojom. Súčasne sa budú hľadať ich spoločné prieniky. Cieľom je pochopiť dynamiku posledného storočia mayských klasických dejín v jej komplexnosti. Na jednej strane bude potrebné identifikovať faktory kontinuity a na druhej diskontinuity v tomto období. Následne budú faktory diskontinuity porovnané s širšou oblasťou Mezoameriky a načrtnuté hypotézy o ich úlohe v zložitých vzťahoch a vzájomných súvislostiach. Konečným cieľom bude podať detailne štruktúrovaný obraz tohto obdobia, ktorý by ukázal jeho sociálnu dynamiku v kauzálnej súvislosti s nasledujúcou sociálnou dezintegráciou a inštitucionálnym rozvratom.
4.	Súčasný folklorizmus v kontexte konceptov živého dedičstva	Doterajšie odborné pojednania o folklóre a folklorizme uplatňujú koncept folklóru ako umeleckého systému. Narastá však počet prác, ktoré analyzujú prejavy folklorizmu ako komplexné javy súčasnej žitej kultúry, považované za jednu z mnohých alternatív sebarealizácie jednotlivca či skupiny. Tá súvisí s pomerne novým konceptom nehmotného kultúrneho / živého dedičstva. Dynamický vývin v chápaní živého dedičstva zmenil paradigmy nazerania na tradičnú ľudovú kultúru, vrátane folklorizmu, zaužívané v praxi do začiatku 21. storočia. Práca by mala identifikovať tieto zmeny, prehodnotiť a aktualizovať súčasné obsahy nových prípadne aj starých zaužívaných pojmov (nositelia tradícií, komunity, participatívnosť komodifikácia, tradičná ľudová kultúra verzus živé dedičstvo), rozšírenie spoločenského aj politického diapazónu živého dedičstva a významové posuny súčasných javov vo vymedzenej skúmanej časti kultúry.
5.	Za hranicami archívov: Digitálne výskumné zbierky ako dynamické infraštruktúry produkcie poznania rovine	Rozvoj tvorby digitálnych výskumných zbierok ovplyvnil spôsoby, akými sa vedecké poznanie kurátorsky spracováva, sprístupňuje a využíva naprieč akademickými disciplínami. Očakávame návrhy na doktorandský projekt, ktorého cieľom bude analýza konceptuálnych a metodologických základov digitálnych výskumných zbierok a ich úlohy v súčasných výskumných infraštruktúrach v oblasti humanitných vied. Doktorand bude skúmať princípy digitálnych zbierok a hodnotiť, ako kurátorské stratégie ovplyvňujú konektivitu dát, kvalitu interpretácie a epistemickú inováciu. Úspešný kandidát prispeje k rozvoju stratégií digitálneho kurátorstva, pričom sa zameria na dlhodobú využiteľnosť, udržateľnosť a technologickú adaptabilitu. Téma je vhodná pre kandidátov so záujmom o prieniky digitálnych humanitných vied, manažmentu poznania a archívnej vedy. Hľadáme uchádzačov so silným zázemím v humanitných alebo sociálnych vedách (najmä etnológia a sociálna antropológia), záujmom o digitálne infraštruktúry a ambíciou zapojiť sa do diskusií o vedeckých ekosystémoch. Vybraný doktorand bude pracovať v interdisciplinárnom prostredí a podieľať sa na teoretických a aplikovaných inováciách.
6.	Vyjednávanie náboženstva vo verejnom priestore: sporné naratívy, sekulárna kritika a škandály zneužívania spojené s cirkvou	Škandály týkajúce sa sexuálneho zneužívania v cirkvách sú pravidelne sa opakujúcou témou v mediálnom spravodajstve. V uplynulých desaťročiach vyšlo na svetlo čoraz viac prípadov, čo viedlo k verejnej diskusii, vyšetrovaniam a historicky vysokému počtu ľudí vystupujúcich z cirkví. Spôsob, akým štát tieto trestné činy rieši, ako aj systém umožňovania a utajovania v rámci cirkví, predstavujú dôležité témy sekulárneho aktivizmu. Medzi kritické body patrí nedostatok právnych a politických krokov a neadekvátny prístup k obetiam. Okrem toho je problematické aj samotné zúčtovanie situácie, keďže sa nachádza v rukách cirkevných inštitúcií. Kvalitatívna štúdia na túto tému sa môže zamerať na verejný diskurz, individuálne postoje k cirkvám a náboženstvu, úlohu sekulárneho aktivizmu a právny rámec.
7.	Etnografické súvislosti transformácie religiozity v súčasných spoločnostiach	Jednou z výrazných civilizačných premien súčasnosti je aj transformácia postavenia náboženstva v spoločnosti ako aj v živote jednotlivca. V oveľa väčšej miere sme svedkami nielen odklonu od tradičných foriem religiozity, ale aj nárastu diverzifikácie a nenáboženstva. Významným znakom súčasnosti je aj zrýchlenie týchto premien, ktoré nastávajú nielen v medzigeneračnom pohľade, ale neraz tieto premeny nastávajú v priebehu života jednotlivca. Dizertačná práca by priblížila túto transformáciu vo vertikálnom aj horizontálnom smere. Priblížila by rozličné kontexty týchto premien (regionálne, konfesionálne, vzdelanostné či profesijné), poukázala by na niektoré vzorce a súvislosti týchto premien. Špecificky by práca reflektovala aj generačné rozdiely a rozdiely v etapách života, najmä s ohľadom na dospievanie, ako aj starnutie a rozličné aspekty zmien vo vzťahu alebo ne-vzťahu k náboženstvu.
8.	Transformácia rómskych identít na komunitnej a spoločenskej rovine	Na základe historického a etnografického výskumu bude dizertačná práca sledovať procesy premeny rôznych identít Rómov (alebo iných komunít, radených pod tento zastrešujúci termín) žijúcich v etnicky zmiešaných alebo pohraničných regiónoch z pohľadu existencie týchto identít v dvoch dimenziách – na etnickej a na národnostnej úrovni. Výskum môže byť zameraný na špecifické parametre a rôzne aspekty týchto procesov, napr. etnická mimikria, verejne deklarovaná identita, preferovaná etnická identita, národná občianska identita, európska rómska identita.
9.	Krehké konviviality: senzorické a afektívne ekológie v horských pastierskych svetoch	Tento doktorandský projekt skúma senzorické a afektívne formy ekologického poznania v multispecies prostrediach trávnych ekosystémov so zameraním na to, ako farmári a ďalší vidiecki aktéri vnímajú, hodnotia a prakticky uchopujú vzťahy medzi rozmanitými ľudskými a neľudskými aktérmi v podmienkach ekologickej zmeny a neistoty. Projekt vedome nepredpokladá jednu centrálnu druhovú perspektívu ani jednu analytickú mierku, ale umožňuje doktorandom a doktorandkám skúmať, ako sa ekologické procesy stávajú zrozumiteľnými prostredníctvom senzorického vnímania a afektívneho hodnotenia, vrátane čuchu, zraku, hmatu, chuti, rytmu, dôvery, obáv, potešenia či nepokoja. Projekt analyzuje, ako tieto senzoricko-afektívne hodnotenia fungujú ako praktické epistemické nástroje v každodennom rozhodovaní týkajúcom sa chovu zvierat, manažmentu rastlín, starostlivosti o pôdu, hygienických praktík, manipulácie s krmivom alebo správy krajiny. Študenti a študentky si môžu zvoliť zameranie na mikrobiálne procesy, vzťahy medzi zvieratami, rastlinné ekológie alebo iné formy viac-než-ľudských interakcií a skúmať, ako sú neviditeľné, nejednoznačné alebo vznikajúce ekologické dynamiky rozpoznávané a kategorizované prostredníctvom senzoricky sprostredkovaných rozlíšení, ako sú dobré alebo zlé, bezpečné alebo rizikové, zdravé alebo narušené. Empiricky je výskum založený na dlhodobom etnografickom terénnom výskume v trávnych krajinách, ideálne v Karpatoch, kombinujúcom zúčastnené pozorovanie, rozhovory, senzorickú elicitáciu a experimentálne metódy vychádzajúce zo senzorickej antropológie a kognitívnych štúdií. Súčasný terénny výskum môže byť doplnený etnohistorickou perspektívou založenou na archívnych materiáloch. Projekt prispieva k antropologickým diskusiám o senzorickom poznaní, multispecies vzťahoch a ekologickej expertíze a môže zahŕňať aj aplikovanú líniu zameranú na to, ako lokálne zakotvené senzorické poznanie môže prispieť k obnove trávnych ekosystémov a podpore biodiverzity.
10.	Vizuálne archívy ako etnologická pamäť: fotografické a filmové perspektívy sociálnych a environmentálnych zmien	Tento doktorandský projekt skúma archívne vizuálne dokumenty ako zdroje antropologického poznania sociálnych a environmentálnych zmien. Vychádza z predpokladu, že fotografie a filmy nefungujú iba ako dokumentačné záznamy, ale ako médiá vizuálnej a etnologickej pamäti, ktoré sprostredkúvajú historicky situované spôsoby videnia, zmyslového vnímania a konceptualizácie vzťahov medzi ľuďmi, krajinou a neľudskými aktérmi. Projekt umožňuje študentom a študentkám pracovať s fotografickými archívmi, etnologickými a antropologickými filmovými zbierkami alebo s ich kombináciou, v závislosti od empirických záujmov a dostupnosti archívnych materiálov. Výskum sa môže zamerať na krajinu, každodenné pracovné praktiky, spôsoby obživy, rituály alebo formy starostlivosti o krajinu, s osobitným dôrazom na Slovensko a karpatský región. Kľúčovým východiskom analýzy je epistemologický prístup k archívu, ktorý skúma, čo vizuálne materiály zviditeľňujú, ktoré formy poznania a expertízy legitimizujú a ktoré sociálne alebo environmentálne procesy zostávajú marginalizované či neviditeľné. Metodologicky je výskum založený na systematickej archívnej práci a vizuálnej analýze, zasadených do kontextu dejín etnologického a antropologického výskumu a dokumentárnej praxe. Projekt prispieva k diskusiám vo vizuálnej a senzorickej antropológii, archívnych štúdiách a environmentálnej antropológii a poukazuje na význam vizuálnych archívov pre pochopenie dlhodobých sociálnych a environmentálnych zmien nad rámec čisto textových zdrojov.
11.	Sociálne, náboženské alebo kultúrne kontexty šírenia súčasných povestí, fám a konšpiračných teórií	Povesti, fámy a konšpiračné teórie sú významným činiteľom verejného diania, a to nielen dnes, ale aj v minulosti. V spoločenských vedách sa skúmajú ako výrazy sociálnych úzkostí a túžob, ako špecifické nástroje politickej moci, ktoré vplývajú na medziskupinové vzťahy, aj ako prostriedky skupinovej identifikácie. Stali sa tiež súčasťou súčasnej masovej kultúry, ktorá tiež formuje repertoár a naratívne štruktúry fám a konšpiračných teórií. Výskum sa môže zamerať na osobné alebo internetové formy komunikácie, na naratívnu štruktúru, historický vývoj, spoločenské dopady či argumentačné stratégie týchto komunikačných žánrov. Očakáva sa, že výskumné metódy budú primárne čerpať z folkloristických alebo etnologických prístupov, no relevantné sú aj iné interdisciplinárne zamerané typy analýz.
12.	Židovská komunita po roku 1945 – v pamäti komunity a majority (na príklade Nitry)	Po skončení druhej svetovej vojny a holokaustu nastalo pre židovskú komunitu náročné obdobie. Bolo v znamení rekonštrukcie židovského života (rodinného i komunitného) a kreovania vzťahov komunity s nežidovskou majoritou. Ako je holokaust, vojna, následné povojnové skúsenosti, a vyrovnávanie sa s novou politickou- spoločenskou situáciou zapísané do pamäti súčasnej židovskej komunity, resp. lokálneho spoločenstva? Na príklade vybratej lokality (Nitra) by mala práca zachytiť nosné obsahy skupinovej pamäti súčasných členov židovskej komunity, otázky židovskej identity po holokauste, počas komunistického režimu a v súčasnosti a vnímanie vzťahu a vlastného miesta, prítomnosti, židovských obyvateľov v lokálnom spoločenstve.
13.	Transnacionálne rodiny v strednej Európe v 21. storočí	Rodiny sa v súčasnosti menia a prispôsobujú sa novým výzvam. Vďaka väčšej mobilite, migrácii a moderným technológiám mnohé rodiny dlhodobo žijú v rôznych krajinách, no napriek tomu si udržiavajú silné rodinné väzby a pocit spolupatričnosti (Bryceson & Vuorela, 2002; Cienfuegos-Illanes & Brandhorst, 2023). Výskum v rámci tejto témy sa zameria na transnacionálne väzby a praktiky týchto rodín, vrátane (ale nie výlučne) starostlivosti a sociálnej opory, ekonomického zabezpečenia, prenosu kultúrnych praktík, komunikácie, ako aj širšieho kontextu transnacionálnej cirkulácie starostlivosti (vrátane platenej) a ich celkovej situácie a zraniteľnosti. Podľa záujmu a zvoleného prístupu uchádzača/uchádzačky môže výskum zahŕňať rôzne typy rodín, napríklad rodiny zo Slovenska, ktorých členovia dlhodobo pracujú v zahraničí (napr. opatrovateľky); rodiny utekajúce pred vojnou na Ukrajine; alebo rodiny ekonomických migrantov, ktorí sa vo vzrastajúcej miere usádzajú na Slovensku. Vítaný je záujem o viaclokálny etnografický výskum (multi-sited ethnography) (Marcus, 1995), participatívne výskumné metódy a reflexívne prístupy, ako aj aplikáciu teoretických prístupov z oblasti antropológie starostlivosti, migračných štúdií, rodovej perspektívy a feministických teórií.