Anotácie

P.č.	Téma	Anotácia
1.	Osamelosť, sociálna izolácia a ich súvislosti v rizikových skupinách populácie	Osamelosť a sociálna izolácia predstavujú významné psychosociálne rizikové faktory s preukázaným negatívnym dopadom na duševné aj telesné zdravie. Hoci spolu úzko súvisia, ide o odlišné fenomény: osamelosť reflektuje subjektívne prežívanie nedostatku sociálnych vzťahov, zatiaľ čo sociálna izolácia označuje objektívne obmedzenie sociálnych kontaktov. Cieľom výskumného zamerania počas doktorandského štúdia je preskúmať výskyt, determinanty a dôsledky osamelosti a sociálnej izolácie v rizikových skupinách populácie, vrátane osôb s psychickými poruchami, seniorov, mladých dospelých a osôb so zvýšenou mierou sociálneho stresu. Pozornosť je venovaná ich vzťahu k psychopatológii, funkčnému znevýhodneniu a kvalite života, ako aj možnostiam včasnej identifikácie a intervencie. Získané poznatky môžu prispieť k rozvoju cielenej prevencie a podpory duševného zdravia v ohrozených skupinách.
2.	Regulácia digitálnych hraníc medzi prácou a súkromím v hybridnom pracovnom prostredí: účinnosť organizačných intervencií a úloha individuálnych a kontextových faktorov	Dizertačná práca sa zameriava na experimentálne overenie účinnosti cielene navrhnutých organizačných intervencií zameraných na reguláciu digitálnych hraníc medzi pracovným a súkromným životom v podmienkach hybridnej práce. Východiskom je predpoklad, že permanentná digitálna dostupnosť vedie k zvýšenému prieniku pracovných a súkromných rolí, čo negatívne ovplyvňuje duševnú pohodu a prežívaný stres zamestnancov. Intervencie predstavujú zámerne zavedené organizačné opatrenia (napr. pravidlá digitálnej dostupnosti, úprava komunikačných praktík a manažérske normy), ktorých cieľom je znížiť mieru prieniku pracovných a súkromných rolí. Popri testovaní ich kauzálneho účinku sa práca zameriava aj na identifikáciu organizačných (napr. existujúce normy digitálnej dostupnosti, miera autonómie, manažérska podpora) a individuálnych (sebaregulácia, reziliencia) regulátorov, ktoré môžu ovplyvňovať účinnosť intervencií. Výskum bude realizovaný prostredníctvom experimentálneho alebo kvázi-experimentálneho dizajnu s opakovanými meraniami v čase v prostredí hybridného fungovania. Výsledky prispejú k rozvoju intervenciami orientovaného poznania o digitálnych hraniciach práce a k návrhu kontextovo citlivých riešení pre udržateľnú hybridnú prácu.
3.	Bio-behaviorálne mechanizmy stresovej reaktivity v kontexte životných skúseností: Moderujúci účinok protektívnych faktorov vo vzťahu s nepriaznivými skúsenosťami v detstve a vlasovým kortizolom.	V projekte preskúmame bio-behaviorálne mechanizmy v kontexte raného stresu, kompenzačne-korektívnych skúseností počas detstva a dospievania vo vzťahu k vlasovému kortizolu, biomarkera kumulatívnej a dlhodobej úrovne stresu. Cieľom projektu je rozšíriť poznatky o fungovaní hypotalamo-hypofýzo-adrenálnej osi v kontexte zážitkov z detstva, mechanizmov adaptácie v dospelosti s dôrazom na skupiny jedincov náchylných k maladaptívnej stresovej reakcii.
4.	Konšpiračné naratívy a zdravie	Konšpiračné naratívy môžu ovplyvňovať prístupy k starostlivosti o zdravie, prevencii, medicínskym intervenciám. Príkladom sú konšpirácie ohľadom vakcinácie (COVID-19, MMR, HPV) ako napríklad naratívy o depopulácii či snahe ovládnuť správanie ľudí cez testy, vakcíny, alebo mobilné technológie 5G, ktoré majú negatívny dosah na verejné zdravie. Cieľom práce je vybrať konkrétne konšpiračné naratívy, identifikovať ich dosah, a experimentálne overiť psychologické intervencie zamerané na ich reflektovanie. Analýza dát bude prebiehať optikou teórie sociálnych reprezentácií.
5.	Adverzné detské zážitky optikou psychologickej imunity	Téma dizertačnej práce je plánovaná ako súčasť riešenia plánovanej grantovej úlohy APVV Psychoneuroimunologické parametre zdravia, ktorá je zameraná na preskúmanie súvislostí medzi psychologickou a biologickou imunitou. Adverzné detské zážitky ako významné nepriaznivé/traumatizujúce skúsenosti z detstva týkajúce sa rôznych foriem zneužívania, zanedbávania a strát samotného jedinca a/alebo jeho rodinných príslušníkov majú toxický efekt a zvyšujú riziká ohrozenia telesného a psychického zdravia. Psychologická imunita reprezentuje integrovaný preventívny systém kognitívnych, motivačných a behaviorálnych osobnostných dimenzií, ktoré poskytujú imunitu voči stresu, podporujú zdravý vývin a slúžia ako zdroje odolnosti. Hlavným predmetom záujmu dizertačnej práce bude zistiť prevalenciu adverzných detských zážitkov vo vybranej populácii a zistiť súvislosti medzi ACEa v detstve a úrovňou psychologickej imunity v dospelosti, ako aj overiť a konfrontovať model psychologickej imunity v normatívnej vzorke.