Zomrela doc. Anna Fischerová
Vo veku 81 rokov zomrela 19. apríla 2021 doc. PhDr. Anna Fischerová, CSc., dlhoročná pracovníčka Katedry estetiky a neskôr Katedry kulturológie FiF UK.
So smútkom sme prijali správu, že 19. apríla 2021 zomrela doc. PhDr. Anna Fischerová, CSc., dlhoročná pracovníčka Katedry estetiky a neskôr Katedry kulturológie FiF UK.
Doc. Anna Fischerová, rod. Šebestová, absolvovala štúdium slovenčiny a ruštiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1956 – 1961). Po skončení štúdií pôsobila v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave, od roku 1970 bola jej profesionálna dráha vysokoškolskej pedagogičky spätá s FiF UK v Bratislave. Pôsobila ako odborná asistentka na Katedre estetiky a estetickej výchovy, potom na Katedre estetiky a vied o umení (1975 – 1987, od roku 1985 vedúca oddelenia teórie kultúry na tejto katedre), v roku 1987 sa habilitovala a pôsobila ako docentka na Katedre estetiky, v rokoch 1995 – 2002 ako docentka na Katedre kulturológie FiF UK. V roku 1998 iniciovala vydávanie katedrového periodika Acta culturologica a bola jeho vedeckou redaktorkou (1998 – 2004). Po odchode do dôchodku zostala s katedrou spätá ako školiteľka a oponentka diplomových a doktorandských prác, participovala na výučbe a v roku 2007 sa stala predsedníčkou Kulturologického združenia pri Katedre kulturológie FiF UK. Zastávala funkcie v Akademickom senáte FiF UK, bola členkou Vedeckej rady FiF UK (1997 – 2008). Doc. Fischerová sa venovala literárnovednému výskumu v oblasti dejín slovenskej literatúry a kultúry, dejinám estetického myslenia, problematike estetiky, estetickej a umeleckej výchovy a kulturológie. Bola autorkou vedeckých štúdií, študijných materiálov a príspevkov, vydala personálnu bibliografiu Margita Figuli (1970), Formovanie estetického a etického profilu mladej generácie (1983), Antológiu z dejín estetickej výchovy (1987), Kulturologický koncept dejín národnej kultúry (1998), Kulturologické koncepcie a koncepty na Slovensku v 20. storočí (2004), memoárovú esej Paleta Edity Ambrušovej (2006); v spoluautorstve: Estetika a estetická výchova (s T. Kuklinkovou a M. Zágoršekovou, 1980), Estetické minimum (s kolektívom, 1989). Preložila a slovenskými reáliami doplnila knižku D. Šindelářa Krása v nás a okolo nás (1988). Prekladala práce o dejinách estetiky z ruštiny.
Významnou sférou jej aktivít bola editorská a zostavovateľská činnosť: Bohém hľadá vlasť (Štefan Bednár, 4 diely, 1984), Proglas (2004), Medzi prekladom, vedou a poéziou Viery Dubcovej (2008), Margita Figuli (2009). Bola nositeľkou ocenení UK a FiF UK: bronzová medaila UK (1989), zlatá medaila FiF UK (1989, 2014), medaila k 90. výročiu FiF UK (2011).
Česť jej pamiatke!
Monika Kapráliková: Anna Fischerová-Šebestová osemdesiatročná
„Stretnúť dobrého a múdreho pedagóga je veľké životné šťastie. Pomôže vám hľadať samého seba, poskytne vám príklad, ako sa vraví – exempla trahunt. Odkryje vám neznáme hĺbky a obzory, zorientuje v zatiaľ iba tušenom odbornom študijnom či študovanom probléme, poradí pri jeho riešení a literatúre. Zoznámi vás s osobnosťami vášho odboru alebo vás odporučí do pozornosti ďalších odborníkov.“ (A. Fischerová, 2010)
17. augusta tohto roku oslávila významné životné jubileum 80. rokov vysokoškolská pedagogička, teoretička estetiky a kulturológie a prekladateľka doc. PhDr. Anna Fischerová-Šebestová, CSc. Počas svojho viac ako 40-ročného pôsobenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave stála pri zrode a formovaní študijných špecializácií estetickej a kultúrnej výchovy i kulturológie ako samostatnej vednej disciplíny. Iniciovala vznik a niekoľko rokov odborne redakčne viedla časopis Acta Culturologica, vedecky sa venovala témam kultúrneho dedičstva, multikulturalizmu a interkulturalizmu. A hoci vo vyššie uvedenom citáte jubilantka spomínala na vlastných profesorov a osobnosti, ktoré ovplyvnili jej vedecký a profesionálny rast, presne takou pedagogičkou bola Anna Fischerová-Šebestová pre celé generácie kulturológov a estetikov, ktorým pomáhala odkrývať, poznávať a rozvíjať ich vrodené predpoklady. Kvantitatívne svedectvo môže poskytnúť viac ako 120 úspešne obhájených diplomových a 8 dizertačných prác, ktorých bola školiteľkou. Avšak to najdôležitejšie, kvalitatívne svedectvo, prinášajú spomienky jej študentov, v ktorých zanechala hlbokú a rozpoznateľnú stopu.
Prvé kroky A. Šebestovej na alma mater viedli v roku 1957. Už počas vysokoškolského štúdia patrila medzi výrazné typy, nielen svojím prirodzeným šarmom, ale najmä vedeckým zanietením. Ako na mladú nádejnú vedkyňu si na ňu v knihe Chlapci z Dunajskej zaspomínal aj Julo Satinský, stretávali sa vo vysokoškolskej menze. Anna však vynikala tiež športovým nadaním. Dnes už málokto vie, že po nástupe na vysokú školu v nej objavil talent pre volejbal asistent telesnej výchovy J. Hubka. Prizval ju do A tímu univerzitného klubu Slávia, s ktorým absolvovala desiatky ligových, medzinárodných i partnerských zápasov. A tak celkom v súlade s gréckym ideálom kalokagatie, sa v rokoch 1958 – 1965 jej meno a fotografie objavovali pravidelne aj v športových novinových rubrikách. Všetko čo robila, robila poctivo a s nesmiernym zanietením, ktoré bolo a je nákazlivé. Spomínam si na jej rozprávanie o študijnej stáži v Paríži ešte ako čerstvej absolventky, kde sa s takým nadšením učila nový jazyk, že si po francúzsky dokonca viedla denník. Jej osobným jazykom však bola ruština, ktorú na Filozofickej fakulte vyštudovala spolu so slovenčinou a z ktorého v 70. rokoch prekladala zásadné odborné práce pre vznikajúcu študijnú špecializáciu estetickej výchovy. Vyniká medzi nimi mimoriadne náročný preklad A. F. Loseva a V. P. Šestakova Dejiny estetických kategórií. V procese prekladu sa dotvárala aj slovenská estetická terminológia a jej sizyfovskú prácu docenili len zainteresovaní profesori gréčtiny, latinčiny, filozofie a korektorka knihy. Hodnota odbornej a vedeckej práce na preklade však nezostala zabudnutá a o dvadsať rokov neskôr ju Akadémia humanitných vied v Sankt Peterburgu menovala svojou členkou.
Na profesné a vedecké formovanie vedkyne A. Fischerovej – Šebestovej mali najväčší vplyv dve osobnosti. Prvým bol český literárny vedec a estetik Jan Mukařovský, ktorého prednášky absolvovala ešte ako študentka počas stáže na Karlovej Univerzite v Prahe. Druhým bol vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied Oskar Čepan, ku ktorému po skončení univerzity nastúpila na ašpirantúru a v roku 1968 obhájila kandidátsku prácu Slovenská lyrizovaná próza. Počas pôsobenia na SAV sa zaujímala o historickú poetiku, dejiny slovenskej literatúry, literárnu kritiku i literárnu publicistiku, prispievala do časopisu SAV Slovenská literatúra, do Mladej tvorby či kultúrnych rubrík denníkov a týždenníkov. Medzi najzásadnejšie Fischerovej príspevky z tohto obdobia patrí štúdia K poetike lyrizovanej prózy z roku 1964, ktorá je dodnes citovaná. K téme slovenského naturizmu sa opätovne vracala najmä prostredníctvom sprístupňovania diela M. Figuli.
Po takmer desaťročnom sústredenom záujme o literárnu vedu a estetické problémy v literatúre, využila Fischerová ponuku z FFUK v Bratislave, aby pomohla založiť novú študijnú špecializáciu – estetiku a estetickú výchovu pre prípravu pedagógov stredných škôl. Za projektom stáli profesori Mikuláš Bakoš, Eugen Suchoň a Jozej Kresánek. „Bolo treba vytvoriť učebné plány a zabezpečiť výučbu študijnou literatúrou pre vysokoškolských študentov, ale aj pre pedagógov a študentov stredných škôl. Bolo to mimoriadne náročné obdobie nielen dobovými ideologickými tlakmi, ale aj nevyhnutnou potrebou intelektuálnych a pedagogických nárokov. (...) Bolo to najnáročnejšie a najplodnejšie obdobie môjho vedeckého života. Vznikli učebnice, preklady povolených autorov, množstvo didaktických pomôcok, štúdií, článkov, príspevkov na nespočetných seminároch, školeniach, konferenciách aj v spolupráci s umeleckými zväzmi, domácimi i zahraničnými pedagogickými inštitúciami atď. Vďaka novej špecializácii a príprave kvalifikovaných odborníkov, sa na slovenských stredných školách rôznych typov vyučovala estetická výchovy“, zaspomínala si na svoje pedagogické začiatky Fischerová-Šebestová v rozhovore s V. Gažovou v roku 2014. Na katedre estetiky prednášala až do roku 1995, kedy prešla na novozriadenú Katedru kulturológie na FFUK. Tu sa sústredila najmä na slovenské ideové kultúrne dedičstvo a systematicky spracovávala dejiny a koncepty národnej kultúry. Z tohto obdobia A. Fischerovej-Šebestovej zaznamenalo najväčší odborný ohlas vydanie Proglasu Konštantína Filozofa v troch jazykoch – v hlaholike, v slovenskom a anglickom preklade doplnený ikonami slovanských a slovenských svätcov Edity Ambrušovej a grafikami na báze hlaholiky Johany Ambrušovej.
Po odchode do dôchodku zostala s fakultou spätá ako predsedníčka Kulturologického združenia pri FiF UK (2007 – 2014), ktoré pomáhala zakladať a ako školiteľka diplomových a doktorandských prác. Významnou sférou odborných aktivít A.Fischerovej – Šebestovej je aj editorská a zostavovateľská činnosť pri publikáciách Bohém hľadá vlasť Štefana Bednára, Paleta Edity Ambrušovej a séria Z Rodinnej kroniky.
Zvykla hovoriť, že: „Veda a vedecké skúmanie je obrovské dobrodružstvo na ceste za poznaním. Ak mu raz podľahnete, bude vás sprevádzať celý život.“ A mnohí sme mu aj pričinením A. Fischerovej-Šebestovej podľahli, za čo jej patrí naša vďaka.