Odborná literatúra
Ivan Posokhin: Sergej Dovlatov a „ruský“ New York

(Сергей Довлатов и «русский» Нью-Йорк)
В учебномпособии Сергей Довлатов и „русский“ Нью-Йорк автор последовательно, в восьми связанных логикой изложения главах, представляет не только общую картину развития русской литературы в эмиграции(с акцентом на США), но и демонстрирует преломление данных общих закономерностей на частном, конкретном примере человеческой и литературной судьбы, выбрав „главным ориентиром и центральным объектом жизнь и творчество писателя-прозаика Сергея Довлатова“. После краткого, но обстоятельного разбора основных направлений развития русской эмиграции в первых двух главахТри волны русской эмиграции. Когда и почему? и Русская Америка и Русский Нью-Йорк, внимание автора далее сосредотачивается на литературной деятельности Довлатова, но при этом в текст органически вписывается и множество информации о деятельности эмигрантских организаций, объединений, издательств, средств массовой информации, значимых представителей эмигрантской культурной среды Нью-Йорка, связанных с судьбой Сергея Довлатова (которым посвящена отдельная, седьмая глава данного пособия).Противоречивая личность и талантливое творчество Сергея Довлатова, одного из наиболее популярных и читаемых сегодня русских писателей XX века, без сомнения вызовет искренний интерес читателя, а способ представления его восьми книг (в главе пятой Проза), подробный, обстоятельный, но не исчерпывающий, читателя должен и заинтересовать, и мотивировать к их прочтению.Благодаря присутствующему в работе анализу социально-исторического контекста развития прошлого века, а также весьма удачной последней главе Namiesto epilógu, написанной на словацком языке, и представляющей краткое, но содержательное обобщение целой работы, оно может стать весьма и весьма полезным и на занятиях по страноведению и лингвострановедению России, а также и на литературоведческих и исторических семинарах не только русистических, но и иных гуманитарных и социальных направлений.
Irina Dulebová
Florilegium in honorem Alexandri Isačenko.

Ad iubilaeum centenarium oblatum
Publikácia k stému jubileu narodenia prof. Isačenka predstavuje (nielen akademickej) verejnosti osobnosť prof. Isačenka, s menom ktorého sa nerozlučne spájajú začiatky formovania profesionálnej rusistiky na Slovensku. Zborník prostredníctvom deviatich štúdií, ktorých autormi sú doc. A. Eliáš, doc. Ľ. Matejko, prof. M. Moser, prof. P. Šima, doc. Ľ. Harbuľová, Dr. K. Mäsiarová a i., reflektuje aktívne pôsobenie prof. Isačenka nielen na Slovensku, ale aj v Ľubľane a Olomouci. Florilegium tiež venuje pozornosť predmetu skúmania p. profesora - t. j. gramatickej stránke ruštiny. Okrem štúdií publikácia obsahuje "Ad futuram memoriam" profesorov slovenskej akademickej obce - V. Blanára, D. Kollára, J. Komorovského, R. Krajčoviča, P. Šimu a Š. Švagrovského, ktorí s úctou spomínajú na majstra slova, lingvistu (prednášajúceho od fonetiky cez morfológiu, syntax, lexikológiu, históriu jazyka až po ich aplikovanú podobu vo forme praktických cvičení z jazyka a lexikografie), zakladateľa známej bratislavskej lexikografickej školy a napokon na výnimočného človeka, ktorého mali možnosť poznať. Florilegium uzatvárajú dokumenty prof. Ľ. Ďuroviča: Príhovor pri príležitosti odovzdania jubilejného zborníka profesorovi Isačenkovi a (jeho recenziu) Nad novou reedíciou Isačenkovej Gramatickej stavby ruštiny. Vzácnymi prílohami sú aj ukážky profesorovho rukopisu či fotografie z ciest a exkurzií, na ktorých sa prof. Isačenko so svojimi študentmi zúčastnil.
Andrea Haburová
Čerňaková, M. A.: Súčasná ruská literatúra

Современная русская литература
Учебное пособие
Učebnica aktuálnej ruskej literatúry, ktorú vám chcem predstaviť, je zaujímavým tipom na študijnú literatúru minimálne z dvoch dôvodov. Po prvé, nie je príliš rozsiahla, a teda neunaví rozvláčnym textom i keď sa snaží o čo možno najkomplexnejší a treba povedať aj dostatočne objektívny pohľad na stav danej témy. Po druhé, autorkou je skúsená pedagogička, ktorá ani na nachvíľu nestráca zo zreteľa cieľovú skupinu svojich čitateľov, ktorými sú práve vysokoškolskí študenti. Pre nich zostavovala jednotlivé kapitoly tak, aby boli zrozumiteľné (nie však primitívne, servilné ani inak degradujúce samostatné uvažovanie čitateľa) a prehľadné. Autorkina ambícia úspešne zorientovať študenta v tak náročnej a rôznorodej palete vývinových tendencií súčasnej ruskej literatúry a pritom „nepodsúvať“ subjektívne hodnotenia, sa premietla do konzistentnej formy učebnice, v ktorej načrtla celkový obraz a smerovanie súčasnej ruskej literatúry, predstavila najdôležitejších autorov a ich tvorbu. Opiera sa o názory viacerých súčasných literárnych vedcov, kritikov, spisovateľov, filozofov a renomovaných osobností z oblasti esejistiky či kulturológie. Tieto odkazy, vložené priamo do textu každej kapitoly, považujem za mimoriadne cenné v rámci otvoreného prístupu k interpretácii najnovších tém.
Členenie kapitol je zhrňujúco-tematické, pričom akcent autorka kladie na pomenovanie hlavných znakov ruského literárneho procesu v kontexte doby. V tomto zmysle kategorizuje štyri pokolenia spisovateľov, ktorí vstúpili do literatúry v štyroch rôznych obdobiach (v 60-tych a 70-tych rokoch, v období perestrojky a napokon na konci 90-tych rokov. ) Každé obdobie prinieslo svoje témy a žánre a každé z nich bolo úzko prepojené s kultúrno-politickým dianím v krajine. Spolu vytvárajú pestrú mozaiku štýlov a prúdov, ktoré na seba v ničom nenadväzujú ani sa vzájomne nepodmieňujú, jednoducho koexistujú v spoločnom priestore, čo je napokon pre postmodernú dobu príznačné.
Po vymedzení orientačných prvkov, z ktorých je zložená súčasná ruská literatúra, sa autorka podrobnejšie venuje takým otázkam, ako sú masová literatúra, špecifiká tzv. ženského písania, svet v antiutópii, príčiny populárnosti detektívky ako žánru, miesto literatúry humornej a satirickej, spôsoby hľadania hrdinu v súčasnej literatúre, ale i takému fenoménu akým je obraz Petrohradu v dielach ruských autorov. Neobchádza však ani pozíciu literárnej kritiky, ba naopak, uvedomele s ňou pracuje a využíva ju tak na zvýšenie úrovne vlastného textu ako aj na podnety pre ďalšie skúmanie načrtnutej problematiky.
To, čo sa z priestorových, strategických (alebo možno aj iných) dôvodov nezmestilo do textu učebnice, skvele dopĺňajú zoznamy odporúčanej primárnej i sekundárnej literatúry, otázky a úlohy na uvažovanie, témy na referáty a kolokviá, priliehavé citácie k tematickým okruhom a napokon i základné informácie o najvýznamnejších autoroch prelomu 20. a 21.st.
Celá kniha je koncipovaná ako zaujímavé a dobré čítanie o poryvoch v ruskom literárnom dianí na prelome storočí. Dostupná je v knižnici Slovanského seminára.
Ingrid Valová
Черняк М. А. : Современная русская литература. Учебное пособие. 2-oe изд. Москва: Форум, Сага 2010.
ISBN 978-5-91134-101-5 (ФОРУМ)
ISBN 978-5-901609-31-6 (САГА)
Desať rokov časopisu Russkij vopros
Na internete sa objavilo jubilejné číslo časopisu Russkij vopros, ktorý je zameraný na spoločensko-politický a ekonomický vývoj Ruska a iných krajín s „ruskými otázkami“ a „ruskou otázkou“. Do istej miery je symbolické, že periodikum začalo vychádzať v roku 2001, teda v čase, keď sa s odpoveďami na mnohé z nich na scéne objavil Vladimir Putin a svoje výročie oslávilo v období, keď sme sa stali svedkami manifestácií nesúhlasu s nimi. Toto všetko naznačuje, že hľadanie odpovedí na „ruské otázky“ a analýza ponúkaných riešení bude ešte dlho aktuálnym a brizantným námetom úvah a komentárov. Sledovať genézu ich vývoja pomáha uľahčiť aj jubilejné číslo časopisu a síce prostredníctvom interaktívnej bibliografie, v ktorej sú zoradené články podľa krajín a tematických okruhov. Čitateľ tak zároveň získa prehľad o tom, ktoré krajiny boli daných obdobiach najfrekventovanejším predmetom analýzy (Ruská federácia, Ukrajina, Bielorusko) a ktoré naopak doteraz zo zorného poľa autorov unikali (postsovietske krajiny Strednej Ázie). V súvislosti s autormi stojí za zmienku, že k nim patria nielen predstavitelia akademickej obce, ale aj novinári. To, že niektorí z nich publikujú pod pseudonymom núti k ďalšiemu zamysleniu nad vývojom v ich domovských krajinách.
Časopis vychádza 4 krát ročne v anglickej a ruskej mutácii. Nájsť ho môžete tu.
Nina Cingerová
Lorková Zuzana: Vladimir Sorokin. Tvorca mnohých tvárí

Vladimir Sorokin a jeho rastúca popularita v našom a západnom kultúrnom priestore sa stali popudom k zostaveniu súboru prác o jeho živote, tvorbe, prekladoch jeho diel, jeho slovenskej recepcii a interpretácii. Práca patrí k prvým svojho druhu na Slovensku. Autorka Zuzana Lorková mapuje vnímanie osoby a tvorby V. Sorokina v slovenskom a českom kontexte a snaží sa zhrnúť čo najväčšie množstvo prác o danej problematike. Autormi prác sú skúsení rusisti M. Kusá, V. Kupka, I. Dulebová, ale aj začínajúci vedci z Katedry ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty UK ako L. Mattová, N. Cingerová a Z. Lorková, ktorí sa vo svojom výskume viac či menej venujú práve oblasti súčasnej ruskej literatúry. Publikácia tvorí žánrovo a tematicky pomerne pestré spektrum textov rozdelených do piatich kapitol – Život a tvorba V. Sorokina, Od experimentu k antiutópii, Preklady a analýzy, Recepcia v slovenskom a českom kultúrnom priestore a Návšteva V. Sorokina na Slovensku. Publikácia je určená primárne poslucháčom ruského jazyka a literatúry na slovenských univerzitách, ale osloviť môže aj záujemcov o súčasnú literatúru vo všeobecnosti. Jedným z cieľov publikácie je vytvoriť metodickú pomôcku pre študentov, vďaka ktorej sa lepšie zorientujú v písaní prác od základných hesiel o autorovi, cez recenzie a úvahy, až po prekladateľské analýzy či rozsiahlejšie odborné štúdie.
Veronika Knapcová
Revue svetovej literatúry

Ročník 47, č. 3, 2011. ISSN 0231-6269
Po dlhšom čase sa slovenskému čitateľovi opäť dostáva do rúk číslo Revue svetovej literatúry venované ruskej literatúre, výlučne však tvorbe z dielne petrohradských autorov. Výber pozostáva z pomerne pestrého spektra textov známych aj menej známych autorov od „staršieho“ undergroundu, cez avantgardu až po súčasnú extravagantnú generáciu.
Zostavovateľom daného výberu je známy prešovský rusista Valerij Kupka, ktorého podľa vlastných slov motivoval k zostaveniu práve petrohradského čísla najmä fakt, že sa v slovenskom kultúrnom priestore v priebehu posledných dvoch dekád vydávajú prevažne autori, pochádzajúci z „agresívneho moskovského priestoru“ (až na pár výnimiek).
Na preklade textov alternatívneho prozaika a vydavateľa Pavla Krusanova (mnohým sa zrejme vybaví slovenský preklad diela s názvom Uhryznutie anjela z roku 2004), všestranného predstaviteľa staršej generácie Viktora Sosnoru, „petrohradského fundamentalistu“ Alexandra Sekackého, predstaviteľky leningradskej neoficiálnej kultúry Jeleny Švarcovej, prozaika a scenáristu Valerija Popova z kruhu spisovateľov A. Bitov (jeden z prvých ruských postmodernistov) – J. Brodskij (nositeľ Nobelovej ceny) – S. Dovlatov (majster krátkej prózy), „turborealistu“ Andreja Lazarčuka a iných, sa podieľali okrem Valerija Kupku aj Ivana Kupková, Ján Štrasser, Juraj Andričík, Ján Zambor a mladá prekladateľka Katarína Ciprusová. Okrem prekladov kratších próz a poézie si čitateľ zgustne aj na pútavých esejach o súčasnej ruskej próze, poézii, divadle či undergroundovom výtvarnom umení v druhom najväčšom meste Ruska.
Daný výber tvorby „pitercov“, hovorovo nazývaných obyvateľov Petrohradu, nepochybne osloví nielen náročného znalca ruskej literatúry, ale aj milovníka literatúry vo všeobecnosti, pretože ako tvrdí Valerij Kupka: „ ... táto literatúra vyrástla na petrohradskom texte a v petrohradskom texte, píše jeho nové, kvalitatívne iné stránky, a zároveň dokazuje, že Petrohrad nie je iba slávne (neslávne) známou kolískou revolúcie, ale aj kolískou umeleckej avantgardy a intelektuálnej literatúry“.
Zuzana Lorková
Русская литература ХХ –ХХI века: избранные имена и страницы

Učebnica Русская литература XX – начала XXI века: избранные имена и страницы vyšla v roku 2011 v minskom vydavateľstve TetraSistems. Jej autorom je odborný asistent Katedry ruskej literatúry Bieloruskej štátnej univerzity – A. Gorbačev. Ako vyplýva z názvu, táto učebnica ponúka svojmu adresátovi prehľad tvorby len niektorých ruských autorov, resp. literárnych „tradícií“. Autor upriamuje pozornosť na tvorbu A. Bloka, V. Majakovského, A. Achmatovovej, V. Rasputina a V. Vysockého. Každému z autorov venuje samostatnú kapitolu. V posledných dvoch kapitolách sa Gorbačev zaoberá širšími tematickými okruhmi, ako „Vojnová téma v próze 40. – 90. rokov 20. storočia“ a „Ruská zahraničná poézia tretej vlny emigrácie“.
Zaujímavosťou autorovho prístupu k danej problematike je snaha vzdialiť sa od „tradičných“ interpretácií tvorby alebo osobností toho či iného spisovateľa. V anotácii autor charakterizuje svoj prístup ako pokus o tematizáciu predovšetkým spisovateľskej tvorivej psychológie, čo mu dovoľuje vyjadriť niekoľko ideí odrážajúcich vnímanie literatúry ako výsledku v prvom rade individuálneho spisovateľského snaženia, než spoločenských a skupinových vplyvov (aj keď vplyv posledných si tiež uvedomuje). Úspešnosť výsledkov takéhoto prístupu je, podľa nás, rôzna a mení sa od kapitoly ku kapitole, čo spôsobuje určitú nehomogénnosť učebnice. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že celá kniha nemá akýsi jednotný princíp a/alebo schematický postup pri výklade jednotlivých tém. Napríklad, kapitola o Anne Achmatovovej predstavuje podrobnejší výklad celej jej tvorby, od skoršej intímnej lyriky až po, povedzme, Rekviem. Avšak v kapitole venovanej V. Majakovskému sa autor zaoberá najmä deštrukciou „sovietskeho mýtu“ spojeného s menom básnika a analyzuje väčšinou jeho predoktóbrovú tvorbu. Okrem toho jednotlivé „monografické“ kapitoly obsahujú podkapitoly, v ktorých autor študuje širší literárny kontext (napríklad, podkapitola Symbolizmus a duchovná atmosféra „strieborného veku“ v kapitole o A. Blokovi). Je potrebné podotknúť aj to, že vo svojich výkladoch občas dosť náhle prechádza od opisovania všeobecného kontextu diela spisovateľa k detailnej analýze konkrétnej básne, v ktorej demonštruje svoje znalosti v oblasti teórie verša. Častým prvkom sú aj autorove poznámky, ktoré by sa dalo charakterizovať skôr ako jeho subjektívne názory, často vytvárajúce priestor pre polemiku s čitateľom. Takéto poznámky (ktoré môžu znieť dokonca aj familiárne) môžu odradiť potenciálneho čitateľa od preštudovania tejto učebnice. Avšak, nehľadiac na spomenuté mínusy, kniha je dosť prínosná z mnohých aspektov a demonštruje hlboké znalosti jej autora, jeho schopnosť orientovať sa vo veľkom množstve primárnych a sekundárnych zdrojov, zoznamy ktorých nachádzame po každej kapitole.
Učebnicu by som odporúčal skôr ako „rozširujúce“ čítanie, než ako knihu, z ktorej by bolo možné čerpať základné vedomosti o spomínanej problematike.
Ivan Posokhin
A. Gorbačev. Russkaja literatura XX – načala XXI veka: izbrannyje imena i stranicy. Učebno-metodičeskoje posobije. Minsk: TetraSistems, 2011. 224 str. ISBN 978-985-536-184-9.
Cez tŕnie k hviezdam: problémy prekladu umeleckých textov

Через терни до зiрок: труднощi перекладу художнiх творiв
Daná príručka s názvom Cez tŕnie k hviezdam: problémy prekladu umeleckých textov ponúka stručné informácie o súčasnom stave ukrajinskej translatológie, uvádza mená a práce popredných ukrajinských pedagógov a translatológov. V ďalšej časti táto práca prekladá súhrn základných poznatkov z teórie a praxe prekladu umeleckých textov z anglického do ukrajinského jazyka a je nepochybne nevyhnutnou pomôckou pre študentov „začiatočníkov“, ktorí navštevujú kurzy prekladateľstva (predovšetkým prekladu umeleckých textov) na ukrajinských univerzitách. Vďaka príručke sa študenti môžu zorientovať v problematike analýzy originálu, postrehnúť problematické miesta, správne postupovať pri komparatívnej analýze originálu a prekladu či porovnať rôzne varianty prekladu jedného a toho istého textu.
Aj keď príručka ponúka naozaj stručný súhrn už známych teoretických a praktických poznatkov z oblasti prekladu umeleckých textov, môže poslúžiť ako inšpirácia pre pedagógov pri tvorbe podobných učebných pomôcok pre začínajúcich študentov prekladateľstva na mnohých univerzitách.
Zuzana Lorková
Nekriač, T. E., Čala, J. P. : Cez tŕnie k hviezdam: problémy prekladu umeleckých textov. (Через терни до зiрок: труднощi перекладу художнiх творiв). Nova kniga, Vinnica 2008, 200 s. ISBN 978-966-382-154-2
Podoby a premeny reflexie ruskej literatúry na Slovensku v rokoch 1996-2009

L. Mattová, Z. Lorková, A. Haburová
Ruská literatúra mala na Slovensku vždy svoje nezastupiteľné miesto. Keďže jej pozícia bola často priamym výrazom dobových a politicko – spoločenských súvislostí, po roku 1989 dochádza k zásadným zmenám, prinášajúcim nevyhnutné prehodnocovanie jej postavenia a neskôr i potrebu nanovo „preraziť“. Publikácia L. Mattovej, Z. Lorkovej a A. Haburovej (doktorandky na katedre rus. jaz. a lit. na FFUK v Bratislave) mapuje, ako sa menila a vyvíjala pozícia ruskej literatúry na Slovensku za posledných 14 rokov. Nadväzuje na kolektívne dielo autoriek ÚSL SAV Ruská literatúra v slovenskej kultúre v rokoch 1836 – 1996 z roku 1998. V tomto zmysle s potrebným časovým odstupom významne dotvára obraz aktuálnej recepcie ruskej prekladovej literatúry na Slovensku.
Metodológiu výskumu určovali dva základné činitele: rozdelenie materiálu podľa druhovo-žánrového princípu (próza, poézia, dráma) a podľa časového hľadiska (do dvoch periód: 1996 – 1999, 2000 – 2009). Ukázalo sa, že uvedené rozdelenia majú svoje opodstatnenie. Ich výsledky odrážajú o. i. meniacu sa mieru otvorenosti a nepredpojatosti voči ruskej literatúre. Napr. presýtenosť ruskou literatúrou v 2. pol. 90. neznamenalo jej úplné vymiznutie, ale ustúpenia do úzadia a sprísnenie nárokov na výber diel. V novom tisícročí rastie záujem o súčasných autorov. Na obľube získava básnik čuvašského pôvodu Gennadij Ajgi (v prekladoch J. Zambora a V. Kupku) a šokujúci prozaik Vladimír Sorokin, predstaviteľ moskovského konceptualizmu (prekladateľ J. Štrasser). Obaja už navštívili Slovensko.
Neoceniteľným prínosom sú úplné prehľady knižných prekladov prózy, poézie, drámy, inscenácií dramatických textov v slovenských divadlách a výber najvýznamnejších osobností z oblasti prekladu.
Publikácia vyšla v elektronickej forme a je voľne dostupná na stránke knižnice FFUK http://stella.uniba.sk/texty/MHL-podoby.pdf.
Ingrid Valová
Translatologické štúdie
Šimišová, P. (ed.): Translatologické štúdie. Teória, história a prax umeleckého prekladu v románskych krajinách (vybrané texty).
Antológia Translatologické štúdie vznikla na katedre romanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave ako výstup riešenia grantovej úlohy VEGA 1/0498/08. Táto publikácia prináša (nie len romanistom) pestrý výber teoretických prác, ktoré dokumentujú translatologické reflexie ostatného polstoročia v jednotlivých románskych krajinách.
Ako uvádza v predslove K. Bednárová a P. Šimišová hlavným cieľom publikácie je predstaviť „teóriu a čiastočne aj prax umeleckého prekladu v románskych krajinách“ (s. 5), čím rozširuje aj dopĺňa diapazón tém a podnetov, ktoré doposiaľ boli slovenskou translatologickou reflexiou spracované. Na príprave antológie sa podieľal riešiteľský kolektív zložený z členov a doktorandov katedry romanistiky FF UK v Bratislave a katedry románskych jazykov a literatúr Pedagogickej fakulty UK v Bratislave, ktorí ku vzniku práce prispeli prekladateľsky aj autorsky.
Práca je kompozične rozčlenená do piatich ucelených celkov podľa jazykových oblastí. Francúzsky blok reprezentujú tri texty (Čo je „relevantný“ preklad J. Derridu s odborným komentárom J. Truhlářovej; Preklad a konotácie J.-R. Ladmirala s odborným komentárom M. Biroščákovej; Poetika prekladania H. Meschonnica s odborným komentárom K. Bednárovej). Už z názvov uvedených štúdií je zrejmý široký záber a rôznorodosť prezentovaných tém, odrážajúcich bohatú tradíciu translatologického myslenia vo francúzskom kultúrnom priestore. Uverejnené texty sa dominantne venujú kľúčovým otázkam translatológie, akými sú preložiteľnosť/nepreložiteľnosť, konotácia a jej miesto či funkcia v preklade a i.
Autorsky najbohatším blokom je španielsky blok, ktorý čitateľovi ponúka hneď päť štúdií (S. Alvarado; J. L. Borges; V. García Yebra; V. López Folgado; J. Marías), ktoré preložili a ku ktorým napísali odborné posudky E. Palkovičová, P. Šimišová, R. Bojničáková a M. Kopecký. Uvedené štúdie sa neohraničujú iba na špecifické problémy prekladu konkrétneho textu (napr.: Prekladatelia Tisíc a jednej noci J. L. Borgesa), ale venujú sa aj niektorým otázkam metodológie prekladu.
Taliansku translatologickú reflexiu reprezentuje štúdia Preklad do taliančiny profesora umeleckého prekladu z francúzštiny do taliančiny G. Benelliho, v preklade F. Hrušku, ktorý je zároveň autorom odborného komentára aj úvodu k talianskemu bloku. Uverejnená práca sa sústreďuje najmä na základné otázky prekladu, ktoré následne aplikuje na taliansku prekladateľskú prax.
Rumunský blok zahŕňa dve štúdie: Čo najmenej sa podobať prekladu (M. Anghelescu) a Relativizmus ako provokácia a pochopenie druhého (P. Cornea), ktoré reflektujú problematiku oscilácie medzi doslovným a voľným prekladom a s ňou súvisiacou otázkou preložiteľnosti. Úvod a odborné komentáre k rumunskému bloku napísala J. Páleníková.
Antológiu tematicky uzatvára portugalský blok s jedinou štúdiou Pojem prekladu (M. Vilela) v preklade J. Marcelliovej, ktorá je zároveň autorkou úvodu aj odborného komentára. Uvedená štúdia vníma otázku prekladu z lingvistického aj historického hľadiska. Štúdia vychádza zo základných pojmov vedy o preklade a nakoniec sa venuje prekladateľskému dedičstvu a tradícii Hieronyma, Kráľa Duarteho či Martina Luthera.
Okrem nesporne cenných prekladov teoretických prác, štúdií a esejí románskych translatológov, filozofov, spisovateľov a i.., antológia prináša ku každému bloku krátky úvod z histórie a tradície prekladu v danej jazykovo-kultúrnej oblasti, ktoré v zhustenej podobe ponúkajú sumárny pohľad na tradíciu vedy o preklade v románskych krajinách v diachrónnom prehľade. Za úvodom nasleduje odborný komentár ku každému preloženému teoretickému textu, čím sa prehlbuje najmä didaktický rozmer publikácie, a zoznam výberovej bibliografie, ktorá môže pomôcť (aj neromanistom) zorientovať sa v románskych translatologických prácach.
Vzhľadom na šírku záberu možno antológiu považovať iba za prvú lastovičku, na ktorú môžu nadviazať aj ďalšie práce venované zahraničným translatologickým reflexiám, čím sa rozširujú obzory najmä tých recipientov, pre ktorého sú tieto diela v origináli často (nie iba jazykovo) nedostupné. Práca je určená najmä slovenskej translatologickej odbornej verejnosti, ale aj doktorandom či študentom translatológie a potenciálnemu čitateľovi ponúka v mnohých aspektoch podnetné myšlienky z teórie aj praxe prekladu.
L. Mattová
Šimišová, P. (ed.): Translatologické štúdie. Teória, história a prax umeleckého prekladu v románskych krajinách (vybrané texty). Bratislava : AnaPress, 2010, 238 s. ISBN 978-80-89137-64-0
Mattová, L.: Šimišová, P. (ed.): Translatologické štúdie: teória, história a prax umeleckého prekladu v románskych krajinách (vybrané texty).World literature studies. - ISSN 1337-9275. - Roč. 2 (19), č. 4 (2010), s. 98-99
Kultúrne tradície v poézii Josifa Brodského
Kultúrne tradície v poézii Josifa Brodského alebo Krátko o veľkom básnikovi
Neveľká, no obsahom nesporne bohatá, monografia Ildikó Drugovej je plodom jej dlhodobého vedeckého záujmu o poéziu Josifa Brodského. Prvá slovenská monografia o jednom z najvýznamnejších európskych básnikov druhej polovice 20. storočia a dosiaľ poslednom ruskom nositeľovi Nobelovej ceny za literatúru vyšla vo Vydavateľstve Univerzity Komenského v Bratislave.
Monografia je rozdelená do troch častí: Život a tvorba Josifa Brodského, Duchovné hodnoty a kultúra v priestorových modeloch, Svet ako kniha. Od písmena k vesmíru poézie. Už z názvov kapitol je zrejmé, že autorka sa pokúsila o pohľad z viacerých uhlov a cez rôzne optiky, hoci monografia samozrejme nepretenduje ani na vyčerpávajúce, ani na komplexné uchopenie zvolenej tematiky. Svoj záujem však zamerala na také prístupy, ktoré, vychádzajúc z temer dôverného poznania Brodského textov, považovala za určujúce.
V prvej kapitole predstavuje I. Drugová čitateľovi J. Brodského nielen ako básnika, ale aj ako disidenta žijúceho v USA, ako profesora na rôznych amerických vysokých školách, ako dramatika, kritika či esejistu. Autorka sa v skratke dotýka podstatných momentov Brodského života, ktoré sa neskôr prejavili aj v jeho tvorbe (venuje sa otázke Brodského detstva a rodiny, záľube v cestovaní a jeho uchváteniu Benátkami, bikultúrnosti a multikultúrnosti básnika či jeho vzťahu k Rusku a ruskému jazyku).
Až „detektívne“ pútavým je čítanie o Brodského vzoroch v poézii, pretože sa nejedná o prostý výpočet básnických velikánov, tvoriacich v rôznych obdobiach a pochádzajúcich z odlišných literárno-kultúrnych prostredí. Autorka monografie pátra po konkrétnych zhmotneniach týchto inšpirácií v básnikových veršoch a svoje zistenia argumentuje i autobiografickým materiálom. Takýmto spôsobom sa dozvedáme, ako ovplyvnil básnikovu osobnosť napr. anglický básnik John Donne (1572 – 1631) a metafyzická poézia, ale aj o básnikovom intertextuálnom nadväzovaní na ruskú literatúru, od tvorby klasikov (A. D. Kantemir, G. R. Deržavin) až po futuristov (V. Chlebnikov, V. Majakovskij).
Srdcom monografie je druhá a tretia kapitola, ktorých cieľom je identifikovať podstatu Brodského básnického vesmíru. Ako uvádza autorka predmetom jej záujmu bolo predovšetkým básnikove „hľadanie sveta cez priestor mesta a chrámu“ a „básne, v ktorých sa Brodskij intenzívne zmocnil témy básnika a jeho práce“ (s. 107). Autorkine závery v týchto kapitolách sú podložené a dokumentované bohatým materiálom z Brodského básnickej tvorby v origináli aj v dostupných slovenských prekladoch.
Kapitola Duchovné hodnoty a kultúra v priestorových modeloch je zhmotnením uvažovania I. Drugovej o opozíciách duchovné/materiálne (chrám/mesto), ktoré majú v Brodského poézii a vnímaní sveta ťažiskové miesto. V tretej kapitole, ktorá nesie názov Svet ako kniha. Od písmena k vesmíru poézie sa autorka ponára do hĺbky grafickej, resp. zvukovej, roviny Brodského poézie. Grafika a zvuková rovina, ako ukazuje autorka monografie, sú navzájom úzko prepojené a hrajú aktívnu úlohu v Brodského systéme obraznosti, pričom môžu mať aj navzájom kontrastnú úlohu, a práve z tohto dôvodu považovala za nevyhnuté venovať sa tomuto faktoru Brodského poézie podrobnejšie.
Osoba a tvorba J. Brodského, ruského básnika a nositeľa Nobelovej ceny za literatúru za rok 1987, ostávajú do dnešných čias svojím spôsobom neobjaveným (a nedoceneným) bohatstvom a právom by si zaslúžili väčšiu pozornosť slovenského literárnovedného spoločenstva. Napriek tomu, že „máme“ knižný slovenský preklad Brodského (Ján Štrasser), môžeme s poľutovaním konštatovať, že slovenská literárnovedná reflexia sa mu venuje zatiaľ len sporadicky, a práve preto je potrebné vecne, ale vysoko oceniť prínos tejto monografie, ktorá je odborne inšpiratívnym výsledkom dlhodobého vedeckého, ale aj prekladateľského i čisto ľudského/čitateľského záujmu I. Drugovej o básnickú tvorbu J. Brodského.
Drugová, I.: Kultúrne tradície v poézii Josifa Brodského. Bratislava : Univerzita Komenského, 2009. 132 s. ISBN 978-80-223-2617-9
Mattová, L.: Drugová, I.: Kultúrne tradície v poézii Josifa Brodského (recenzia). In: Knižná revue. Roč. 20, č. 2 (2010), s. 3. ISSN 1210-1982