OBJAVY MAYOLÓGOV Z FIF UK V ČASOPISE SCIENCE
Prof. Milan Kováč a Dr. Tomáš Drápela z Katedry porovnávacej religionistiky sú spoluautormi štúdie, ktorá vyšla v najnovšom čísle časopisu Science.
Výsledky výskumu civilizácie starých Mayov v Guatemale, na ktorých sa podieľajú aj slovenskí vedci, publikoval minulý týždeň časopis Science, jeden z naprestížnejích vedeckých časopisov na svete. Článok s názvom „Ancient lowland Maya complexity as revealed by airborne laser scanning of northern Guatemala“ (Zložitosť starého osídlenia mayských nížin odhalená leteckým laserovým skenovaním severnej Guatemaly) vyšiel v Science 29. septembra.
Súčasťou 18-členného autorského kolektívu zo špičkových svetových univerzít je trojčlenný slovenský autorský tím – prof. Milan Kováč, PhD. a jeho doktorand Mgr. Tomáš Drápela, PhD., z Katedry porovnávacej religionistiky a Centra mezoamerických štúdií našej fakulty a ing. Tibor Lieskovský, PhD. zo Stavebnej fakulty STU.
Článok informuje o výsledkoch skenovania guatemalského pralesa pomocou laseru Lidar, ktorý preniká pod nepriepustný pralesný povrch. Na získaných záberoch potom vedci dokázali identifikovať doteraz pod hustým porastom skryté mestá, paláce, pyramídy a ďalšie archeologicky významné objekty. Na dosiaľ zmapovaných 2144 km2 Mayskej biosférickej rezervácie v Guatemale identifikovali 61 480 starovekých objektov. Na základe toho odhadli, že v tzv. neskoroklasickom období (r. 650 až 800 nl) v oblasti žilo 7 až 11 miliónov ľudí. Takáto obrovská populácia si vyžadovala intenzívne obrábanie pôdy. Lidarové dáta pomohli odhaliť systém zavlažovania terasovitých polí v hornatých oblastiach a odvodňovania močarísk v nížinách.
Slovenský tím zohrával pri tomto medzinárodnom výskume podstatnú rolu, pretože práve poľnohospodárske prvky tvorili jeho samostatnú analytickú tému. „Z územia, ktoré sme samostatne spracovali (160 km2), sme dokázali definovať až 5112 nových mayských stavieb a okrem nich až 6080 poľnohospodárskych terás. Výsledky, ktoré sme spracovali a následne overili pomocou archeologických vykopávok v teréne, sme dokázali interpretovať v sociálnom a historickom kontexte na špičkovej expertnej úrovni, pričom tieto výsledky patria k najdôležitejším zložkám celého kolektívneho výskumu, pretože dokazujú sofistikované agrárne systémy, ktorých existencia môže predikovať a objasniť jednak vysokú hustotu obyvateľstva v oblasti a jednak environmentálnu zraniteľnosť celého systému, čo môže viesť k vysvetleniu tzv. „kolapsu mayskej civilizácie“, ktorý prebehol v 9. stor. n. l.,“ hovorí prof. Kováč.
Autori na téme naďalej pracujú v rámci nového projektu APVV.