ZOMREL DOCENT FRANTIŠEK VIŠVÁDER
Dňa 14. júla 2024 zomrel vo veku 89 rokov docent František Višváder, významný slovenský publicista, historik a vysokoškolský pedagóg, zakladateľ časopisu Historická revue. Rozlúčka sa bude konať v piatok 19. júla o 17.00 h na cintoríne v Suchohrade.
František Višváder sa narodil 22. októbra 1934 v Suchohrade na Záhorí. O históriu sa zaujímal už ako poslucháč žurnalistiky a slovenčiny na FiF UK v Bratislave v rokoch 1953 – 1958. Dva roky pred skončením vysokoškolského štúdia sa stal redaktorom denníka Pravda, kde pracoval na oddelení medzinárodných vzťahov do konca roku 1963 (v posledných troch rokoch vykonával funkciu zástupcu vedúceho oddelenia). V rokoch 1956 – 1963 uverejňoval články v nielen v Pravde, ale aj v Predvoji, Živote, Našej vede, Smene, Hlase ľudu či v Slovenskom rozhlase. Venoval sa predovšetkým problematike medzinárodných vzťahov a situácii v rozvojových krajinách. V danom čase mu v rozpätí piatich rokov vyšli tri knihy, ktoré mali charakter literatúry faktu (Pochod zla, Od Mníchova k 14. marcu, Latinská Amerika – nepokojný kontinent a Nové dni Afriky, ktorú preložili aj do maďarčiny).
V roku 1963 začal pôsobiť na Katedre všeobecných dejín na FiF UK v Bratislave. Svoju úspešnú vedecko-pedagogickú dráhu musel nútene ukončiť v 70-tych rokoch pod tlakom spoločensko-politickej situácie. Pokračoval však v písaní pre viaceré periodiká a v práci pre rozhlas a televíziu. Jeho bohatá a pestrá tvorba sa na verejnosti objavovala pod pseudonymami a autorskými skratkami (napr. V. Branko, F. Majtán, F. Matúš, -fer-). Ako Vladimír Brezniansky, Vladimír Záhorský, Ladislav Slabey, Ján Kerďo, František Branko či František Bajo vytvoril niekoľko literárnych a historicko-publicistických rozhlasových pásiem a relácií. V rokoch 1972 – 1979 napísal viacero dramatických pásiem a rozhlasových hier, tematicky venovaných niektorým významným udalostiam a osobnostiam moderných dejín. Od konca 70-tych rokov až do roku 1989 sa tribúnou jeho publicistickej tvorby stal najmä týždenník Nové slovo, kde uverejnil niekoľko desiatok populárno-náučných článkov, ktoré sa týkali dejín Latinskej Ameriky, svetových dejín 20. storočia či osobností slovenského a českého kultúrneho a politického života
Rok 1989 priniesol Františkovi Višváderovi rehabilitáciu, teda „vrátenie dobrého mena“, hoci ho objektívne nikdy nestratil. Jeho návrat do pedagogického procesu bol ešte reálny, no vo vedeckej kariére ako realisticky zmýšľajúci intelektuál nepokračoval. V roku 1990 bol habilitovaný na docenta všeobecných dejín 20. storočia, no neprijal ponuku viesť fakultu a rozhodol sa pre inú alternatívu: vytvárať platformu pre popularizáciu vedeckých poznatkov historickej vedy. V roku 1989 spoluzaložil populárno – vedecký časopis Historická revue a stal sa jeho prvým šéfredaktorom na takmer desať rokov. Historická revue sa už roku 1994 stala časopisom roku.
Až do konca života ostal docent František Višváder verný svojmu celoživotnému poslaniu šíriť osvetu prostredníctvom písaného slova. Po odchode do ústrania pokračoval v písaní a koncipovaní nových autorských projektov: vedecko-fantastickej literatúry pre deti (Bláznivé leto), knihy rozprávok (Krásna Felicita) a encyklopedického diela z oblasti regionálnej histórie (Encyklopédia Suchohradu).
Docent František Višváder bol vždy kritický k akejkoľvek ideológii a verný kriticko-osvietenskému duchu. Dielo, ktoré po sebe zanechal, môže byť inšpiráciou aj pre nasledujúce generácie