Anotácie
| P. č. | Téma | Anotácie |
|---|---|---|
| 1. | Teória islamského štátu v diele Necipa Fazila Kisaküreka | Islamský nacionalizmus (tur. mukaddesatçılık) Necipa Fazıla Kısaküreka (1905-1983) sa dnes v tureckej spoločnosti často vníma ako ideologická zbraň a doktrína proti atatürkovskému kemalizmu, ktorá významnou mierou formovala myslenie a konanie súčasných proislamských kruhov v krajine. Ikonické postavenie tohto výrazného mysliteľa, básnika, románopisca, teoretika a radikálneho islamistického predstaviteľa sa stala stredobodom vedeckého výskumu v medzinárodnom kontexte prakticky až po roku 2000. Na základe podrobnej analýzy jeho diela predpokladáme kritické zhodnotenie Kısakürekovej teórie islamského štátu a jeho politických názorov po roku 1950. |
| 2. | Staroveký Egypt v slovenskej kultúre v období 1843–1945 | Cieľom tohto projektu je zhromaždiť, analyzovať a zhodnotiť pôvodný písomný, obrazový a 3D pramenný materiál z obdobia 1843–1945 od slovenských autorov so záujmom o staroveký Egypt, ktorí žili v uvedenom období na území dnešného Slovenska v bývalom Uhorsku, Rakúsko-Uhorsku a Československu. Tento pramenný materiál obsahujúci informácie vzťahujúce sa akýmkoľvek spôsobom k starovekému Egypt alebo egyptológii sa môže týkať histórie, umenia, architektúry, korešpondencie, cestovania, zbierok, vzdelávania, etc. a bol verejne publikovaný/prístupný/vystavený (časopisy, noviny, listy, literatúra, pohľadnice, výstava), alebo pochádzal z osobných archívov/zbierok/vlastníctva. Existencia takéhoto materiálu a jeho zhodnotenie majú dokumentovať rozmanitosť a rozsah individuálneho a spoločenského záujmu o túto dávnu civilizáciu v slovenskej kultúre uvedeného historického |
| 3. | Vojenská obrana severovýchodnej delty Nílu a severného Sinaja v 19. a 20. staroegyptskej dynastii | Poľsko-slovenský výskum na egyptskej lokalite Tell el-Retábí objavil od roku 2007 viacero súčastí obranných spôsobilostí 19. a 20. dynastie. Výskum sa má zamerať na ich zasadenie do kontextu obranných spôsobilostí preskúmaných v severovýchodnej delte a na severnom Sinaji a overiť hypotézy súvisiace so strategickým významom zdrojov pitnej vody a ich kontroly v prostredí púšte, polopúšte a slanej morskej a jazernej vody. Zároveň má overiť spôsoby kontroly zdrojov pitnej vody vojenskými posádkami, porovnať konštrukcie pevností, ich hradieb a priekop, ako aj obranného a logistického využitia, na základe archeologických, písomných a ikonografických prameňov. |
| 4. | Cestovatelia z Horného Uhorska do Afriky a Ázie v dlhom 19. storočí | Uhorsko bolo súčasťou európskeho trendu poznávania iných kontinentov, aj keď v jeho prípade tento trend neviedol k vytváraniu kolónií. Výskum sa má zamerať na historický a spoločenský kontext ciest, ako aj na preskúmanie spôsobov, dôvodov a cieľov cestovania a spoločenskej skladby hornouhorských cestovateľov do Afriky a Ázie v dlhom 19. storočí na základe súdobej literatúry, médií, cestopisov, archívneho a matričného výskumu. Vítané bude aj porovnanie s cestovateľmi zo susedných území. Bádanie by sa malo tiež zamerať na prípadný prínos týchto ciest pre historické zbierky a umenie na území dnešného Slovenska. |
| 5. | Egypt v biblickej tradícii | Hľadanie biblických stôp bolo silno prítomné už v samých počiatkoch bádania starovekého Egypta. Rovnako ako Egypt zaujímal západných učencov a cestovateľov ako civilizácia sama osebe, tak ich zaujímali aj biblické stopy a ich hľadanie v samotnom Egypte. Po viac ako 200 rokoch bádania sa znalosti vzťahu Egypta a biblickej tradície značne rozšírili. O niektorých problematikách, ako je napr. lokalizácia biblických miest, panuje istý konsenzus, o iných, ako je napr. miera historicity udalostí, popisovaných v biblických textoch, sa stále vedú diskusie. Téma má zhrnúť a vyhodnotiť doterajšie stav poznatkov a bádania a priniesť vlastný výskum tejto tematiky. |
| 6. | Arabská periodická tlač v Palestíne na sklonku Osmanskej éry | Súkromne vydávané arabské tlačené noviny začali osmanskej Palestíne vychádzať až po mladotureckej revolúcii z júla 1908. V nasledujúcom období vzniklo niekoľko desiatok novín a časopisov, z ktorých sa však len časť zachovala. Ide o dosiaľ málo preskúmaný zdroj informácií pre toto kľúčové obdobie. Cieľom dizertačnej práce bude po dohode so školiteľom preskúmať vybrané témy v palestínskej dobovej tlači. |
| 7. | Archeoskanzeny a ich úloha v múzejnej kultúre | Cieľom dizertačnej práce je preskúmať archeoskanzen ako unikátny a špecifický typ múzejnej inštitúcie – múzeum v prírode, so zameraním na jeho poslanie, fungovanie a spoločenskú úlohu. Práca sa sústreďuje na praktické aspekty správy a prezentácie zbierok (expozície reliktov a rekonštrukcií autentickej archeologickej lokality), prevádzku archeoskanzenov a ich interakciu s verejnosťou. Kľúčovým bodom archeologickej časti bude význam a využitie experimentálnej archeológie, rekonštrukcie a experimentu pri prezentácii a popularizácii archeologického dedičstva, známeho ako živá história – archeológia (living history). Projekt dizertačnej práce sa zameriava na vybrané archeoskanzeny a archeoparky v českom a slovenskom prostredí, ako sú napríklad Modrá pri Velehrade, Všestary, Havránok, Bojná a ďalšie. Ďalej sa bude venovať komparácii ich špecifík so zahraničím v širšom stredoeurópskom kontexte, čo umožní pomenovať a vymedziť trendy v modernej prezentácii archeológie. |