Anotácie
| P. č. | Téma | Anotácia |
|---|---|---|
| 1. | Formalizovaná komunikácia v stredoveku. Dar, symbol a rituál ako nástroj interakcie spoločenských skupín | Formalizovaná komunikácia v stredoveku zohrávala kľúčovú úlohu v interakcii medzi rôznymi spoločenskými skupinami. Dar, symbol a rituál predstavovali základné nástroje na vyjadrenie moci, lojality a hierarchie. Tento text analyzuje význam obdarovania (daru, majetku, pozemku, hodnosti) ako prostriedku budovania vzťahov a upevňovania vzájomných záväzkov. Symboly, vrátane insígnií a gest, boli neoddeliteľnou súčasťou komunikácie, poskytujúc vizuálnu reprezentáciu autority a identity. Rituály, od korunovácií až po mierové dohody, fungovali ako formálne rámce na legitimizáciu moci a udržanie spoločenského poriadku. Štúdia zdôrazňuje, ako tieto prvky umožňovali nielen výmenu materiálnych hodnôt, ale aj prenášanie symbolického významu a posilňovanie kultúrnych a politických väzieb. Práca bude skúmať túto tému na základe kritickej analýzy prameňov z uhorského, českého a poľského prostredia, predovšetkým medzi 10. a 14. storočím. Zámerom výskumu je aj využitie nástrojov digital humanities pri analýze a vyhodnocovaní dát v dostupných prameňoch. |
| 2. | Juhozápadné Slovensko v mladšej dobe bronzovej v kontexte transformačných procesov odohrávajúcich sa vo východnom Stredomorí | Napriek tomu, že európska mladšia doba bronzová patrí medzi archeologicky mimoriadne zaujímavé obdobia, v slovenskej archeológii jej v súčasnosti nie je venovaná dostatočná pozornosť. Osobitne problematické je územie juhozápadného Slovenska, ktoré by si zaslúžilo nové, komplexné zhodnotenie, reflektujúce súčasné metodologické trendy. Stále platí širší bádateľský konsenzus, podľa ktorého sa okolo roku 1200 pr.Kr v Európe zintenzívnili viaceré transformačné procesy, ktoré sa najvýraznejšie prejavili vo východnom Stredomorí (3.2 ka crisis). V slovenskom archeologickom bádaní už viac ako polstoročie pretrváva názor, že komunity žijúce v priestore stredného Dunaja boli súčasťou týchto dejinných procesov, respektíve tie sa ich priamo dotkli. Zásadnou otázkou však zostáva, či to tak naozaj bolo, a ak áno, ako možno tieto procesy charakterizovať a vysvetliť. Hlavným cieľom dizertačnej práce bude kategorizovať, zozbierať a analyzovať všetky dostupné relevantné archeologické, klimatické a environmentálne dáta z juhozápadného Slovenska a následne ich vyhodnotiť. Dizertačná práca sa zároveň pokúsi zodpovedať vyššie nastolené otázky. |
| 3. | Formalizovaná komunikácia v stredoveku. Dar, symbol a rituál ako nástroj interakcie spoločenských skupín | Formalizovaná komunikácia v stredoveku zohrávala kľúčovú úlohu v interakcii medzi rôznymi spoločenskými skupinami. Dar, symbol a rituál predstavovali základné nástroje na vyjadrenie moci, lojality a hierarchie. Tento text analyzuje význam obdarovania (daru, majetku, pozemku, hodnosti) ako prostriedku budovania vzťahov a upevňovania vzájomných záväzkov. Symboly, vrátane insígnií a gest, boli neoddeliteľnou súčasťou komunikácie, poskytujúc vizuálnu reprezentáciu autority a identity. Rituály, od korunovácií až po mierové dohody, fungovali ako formálne rámce na legitimizáciu moci a udržanie spoločenského poriadku. Štúdia zdôrazňuje, ako tieto prvky umožňovali nielen výmenu materiálnych hodnôt, ale aj prenášanie symbolického významu a posilňovanie kultúrnych a politických väzieb. Práca bude skúmať túto tému na základe kritickej analýzy prameňov z uhorského, českého a poľského prostredia, predovšetkým medzi 10. a 14. storočím. Zámerom výskumu je aj využitie nástrojov digital humanities pri analýze a vyhodnocovaní dát v dostupných prameňoch. Podmienka: znalosť slovenského/českého jazyka, anglického jazyka (min. B2). Schopnosť pracovať s dobovými prameňmi v latinčine. Znalosť maďarčiny, nemčiny príp. ďalších svetových jazykov je výhodou. |
| 4. | Marginalizácia vybranej skupiny v neskorom stredoveku a ranom novoveku | Cieľom dizertačnej práce je preskúmať fenomén marginalizácie vo vhodne vymedzenom období (prípadne i regióne) na vybranej skupine obyvateľstva. Môže ísť o sociálne vylúčenú skupinu na základe etnicity, spôsobu života, chudoby, zamestnania či náboženského vyznania (napr. Židia, Rómovia, tuláci, žobráci, prostitútky a ďalšie tzv. nepočestné zamestnania). Tému je možné skúmať v rôznych rovinách a aspektoch: 1. Legálna – reštrikcie a sankcie voči nim v zákonoch, nariadeniach a štatútoch 2. súdna prax – lokálne stratégie a postupy (prípadne komparácia s legálnou rovinou, či boli v zhode, alebo sa líšili) 3. diskurzívna rovina – právne, cirkevné, filozofické a ďalšie učené názory 4. reflexia problematiky v umení (vizuálnom, literárnom) 5. odraz v ľudovej kultúre. Kombináciou rôznych analyzovaných prameňov si doktorand/-ka bude všímať mieru a rozšírenie sociálneho vylúčenia, diverzitu postojov, sprievodné javy marginalizácie (stereotypizácia, vytváranie zo skupiny obetného baránka, kriminalizácia, perzekúcia) a prípadné vývojové zmeny. Zistené skutočnosti môže porovnať s vývojom v západnej Európe a poukázať na prípadné vzory, podobnosti alebo rozdiely.Podmienka: dobrá znalosť jazyka/-ov relevantných archívnych prameňov (obyčajne latinčina, nemčina alebo maďarčina), slovenského/českého alebo anglického jazyka (min. B2). |
| 5. | Ľudia na okraji spoločnosti v meste v 19. a 20. storočí medzi sociálnou integráciou a vylúčením. (Komparácia) | Cieľom dizertačnej práce je výskum sociálneho statusu a problémov integrácie vybraných sociálnych skupín (napr. žobrákov, bezdomovcov, chronicky chorých, najdúchov atď.), a to na príklade praxe vybraných miest a inštitúcií v dlhom 19. storočí (resp. do polovice 20. storočia). Dôležitou otázkou výskumu budú aj rodové/genderové rozdiely v postavení a limitoch integrácie. Okrem sociálno-historických a sociálno-kultúrnych prístupov sa bude klásť dôraz na komparáciu príkladov praxe vo vybraných typoch inštitúcií (napr. chudobinec, robotáreň, ústav sociálnej starostlivosti) v rôznych regiónoch habsburskej monarchie /Európy. Súčasťou výskumu bude transfer vzorov sociálno-politických praxí a spôsobov inklúzie. Téma sa upresní počas štúdia na základe zvolenej marginalizovanej skupiny, vybraných regiónov a inštitúcií, s ohľadom na dostupné pramene výskumu. |
| 6. | Kontinuity a diskontinuity vývoja obchodnej politiky priemyselného podniku medzi obdobím prestavby a ekonomickej transformácie v 90. rokoch | Cieľom dizertačnej práce bude skúmať vývoj vybraného priemyselného podniku v Československu počas zhruba jednej dekády od polovice 80. rokov do polovice 90. rokov. Cieľom analýzy bude obchodná politika vedenia podniku/manažmentu. V centre pozornosti bude stratégia získavania a udržiavania zahraničných trhov v období výrazných geopolitických a ekonomických zmien. U projektu sa predpokladá komparatívny rámec so zameraním na priestor strednej Európy. Predpokladá sa predbežná orientácia v téme, záujem o hospodárske dejiny a dejiny transformácie. Podmienkou je znalosť anglického jazyka (min. B2), slovenského/českého jazyka. Pasívna znalosť ďalšieho európskeho jazyka je výhodou. |
| 7. | Formovanie politických identít na Slovensku po roku 1989 v stredoeurópskom kontexte | Cieľom dizertačnej práce je analýza spôsobu akým hlavné politické prúdy a zoskupenia na Slovensku v 90. rokoch reflektovali minulosť. Hlavnou výskumnou otázkou je, ako sa jednotlivé politiky dejín podieľali na formovaní politických identít. Záujemcovia predložia vlastný výskumný projekt, ktorý sa môže zaoberať jednotlivými ideologickými prúdmi (napr. ľavica, liberáli, konzervatívci), konkrétnymi politickými stranami, alebo dostatočne vplyvnými jednotlivcami alebo skupinami. Očakáva sa komparatívny prístup zahŕňajúci ďalšie prípady z regiónu strednej a východnej Európy. Podmienkou je znalosť anglického jazyka (min. B2) a slovenského/českého jazyka. Výhodou je znalosť nemčiny a niektorého z jazykov regiónu strednej a východnej Európy. |
| 8. | Kontinuity a diskontinuity sociálnych praxí v 80. a 90. rokoch | Cieľom dizertačnej práce bude skúmanie premien, adaptácií a pretrvávania sociálnych praxí, časovo ukotvených v období 80. a 90. rokov 20. storočia. Od záujemcov o štúdium sa očakáva predloženie vlastného výskumného projektu, zameraného na vybranú, užšie špecifikovanú sféru sociálnych praxí. Prednosť majú projekty orientované do priestoru strednej Európy, resp. do európskeho komparatívneho rámca. Predpokladá sa hlbší záujem o sociálne dejiny, historickú antropológiu, diskurznú analýzu a predbežná orientácia v téme. Podmienkou je znalosť anglického jazyka (min. B2), slovenského/českého jazyka a pasívna znalosť ďalšieho európskeho jazyka. |
| 9. | Cezhraničné kontexty šedej zóny na Slovensku v druhej polovici 20. storočia | Cieľom dizertačnej práce je výskum cezhraničných a medzinárodných kontaktov a inšpirácií tzv. šedej zóny, ktorá v porovnaní s otvoreným disentom ostávala dlhodobo mimo záujmu bádateľov. Chronologicky je výskum vymedzený existenciou socialistických diktatúr v 2. polovici 20. storočia. Dôraz sa kladie na obdobie tzv. reálneho socializmu, s prihliadnutím na skúmanie dlhších kontinuít. Teritoriálne je téma ukotvená na území Československa s presahom do vybraných sovietskych satelitov a tiež štátov, do ktorých siahali aktívne zahraničné kontakty skúmaných aktérov. |
| 10. | Centrálne hradisko púchovskej kultúry na vrchu Havránok v Liptovskej Sielnici-Liptovskej Mare. Vývoj, funkcia a pamiatková prezentácia | Téma zahŕňa spracovanie vývoja využívania a interpretáciu významu dominantnej polohy Liptovskej kotliny – vrchu Havránok v Liptovskej Sielnici-Liptovskej Mare – vo včasnohistorickom období na základe vyhodnotenia bohatých materiálov z dlhoročných vykopávok Archeologického ústavu SAV. Vrch bol opevnený a využívaný aj ako významné obetné miesto od strednej doby laténskej do začiatku doby rímskej. Súčasťou témy bude aj nový pohľad na rekonštrukcie vybraných archeologických objektov a na využitie lokality pre kultúrny turizmus.
|
| 11. | Výmena a obchod ako sociálnoekonomický fenomén protohistorického a ranostredovekého obdobia v západnej časti Karpatskej kotliny. Mince a nemonetárne prostriedky výmeny | Definovanie vývoja obchodno-výmenných vzťahov v určenej oblasti v protohistorickom a vo včasnostredovekom období. Výklad razby a využívania mincí a iných prostriedkov výmeny, ako aj ich rôznych funkcií v jednotlivých obdobiach a spoločenstvách, s ťažiskom na lokálnu produkciu mincí a jej surovinové predpoklady na území Slovenska. |
| 12. | Ženy vo východohalštatskej kultúre | Práca je zameraná na preskúmanie života žien vo východohalštatskej kultúre z viacerých aspektov. Primárne je jej cieľom identifikovanie žien v archeologickom materiáli a zodpovedanie otázok, ako napríklad: aké bolo miesto, úloha a vnímanie žien v spoločnosti doby halštatskej, či a ako pohrebný rítus a zloženie hrobovej výbavy odrážali sociálne identity pochovaných žien v rámci horizontálnej a vertikálnej sociálnej štruktúry, čo ovplyvňovalo ženskú vizuálnu identitu (vrátane krojov), alebo aké možné profánne a rituálne aktivity ženy vykonávali. Oblasť rozšírenia východohalštatskej kultúry tvorili viaceré regionálne skupiny, preto bude dôležité aj zistenie prípadných spoločných znakov/tendencií či rozdielov v rámci skúmanej problematiky medzi jednotlivými regiónmi východohalštatskej kultúry (s cieľom zachytenia možných ženských nadregionálnych komunikačných sietí). Popri prípadových štúdiách honosnejších hrobových celkov predstavujú hroby žien s menej bohatou výbavou alebo bez výbavy ďalšiu metodickú a interpretačnú výzvu. Východiskom práce sú takmer výlučne publikované pohrebiská, doplnené o informácie zo sídlisk. Predpokladom úspešného riešenia práce je aj interdisciplinarita – najmä zapojenie poznatkov fyzickej antropológie, paleodemografie, etnoarcheológie, ako aj kultúrnej, sociálnej a gendrovej antropológie. Prínosom môže byť tiež porovnanie s doterajšími výsledkami obdobného výskumu v západohalštatskej kultúre, ktorému bola v porovnaní s východohalštatským priestorom venovaná väčšia pozornosť. Problematika žien a ženského aspektu doteraz nebola pre oblasť východohalštatskej kultúry ucelene spracovaná. Táto téma je preto perspektívna nielen pre samotné doktorandské štúdium, ale je možné v jej následnom spracovaní s prihliadnutím na ďalšie aspekty pokračovať aj počas postdoktorandského štúdia. |
| 13. | Od rudy po nástroj. Ťažba a produkcia železa vo vybraných oblastiach Západných Karpát od včasnej doby dejinnej do počiatku novoveku | Cieľom dizertačnej práce je spracovanie nálezového fondu, týkajúceho sa produkcie železa vo vybraných oblastiach Západných Karpát, s ťažiskom na južnom Slovensku (v regióne Gemera a pre porovnanie v regióne Považského Inovca). Práca by mala zdokumentovať a vyhodnotiť doterajšie poznatky o spôsobe získavania rudy (bahenné rudy, banské diela), produkcii surového železa a železných výrobkov. Okrem archeologických deskriptívnych metód by vďaka spolupráci s maďarskými partnermi bolo možné využiť i fyzikálne a chemické analytické metódy a porovnať výsledky výskumu v jednotlivých ťažobných a produkčných regiónoch. |
| 14. | Kamenné žarnovy a ich význam v stredoveku | Cieľom práce je sumarizácia, analýza a vyhodnotenie archeologických a historických prameňov k žarnovom na území dnešného Slovenska. Z výskumov sídlisk, ale i povrchových prieskumov a výnimočne hrobov je k dispozícii rozsiahly nálezový fond tak celých kusov, ako i zlomkov. Ich detailná archeologická, ale i materiálová analýza v kontexte poznatkov zo stredodunajského priestoru prinesie dôležité informácie pre rekonštrukciu života v stredoveku – zdroje surovín, strava, technológie ťažby a spracovania, transport, obchod/výmena a pod. Predpokladom úspešného riešenia práce je interdisciplinárna spolupráca – najmä komparácia s historickými a kunsthistorickými prameňmi, a spolupráca s geológmi. |
| 15. | Neskorostredoveká a novoveká keramika z Horného Požitavia na príklade najnovších archeologických výskumov z hradov Gýmeš a Hrušov | V období 14.-17. storočia dochádza v priestore Horného Uhorska k významným spoločenským a hospodárskym zmenám, čo sa odzrkadľuje aj na vývoji keramiky. Husitské nájazdy a invázia Osmanov ovplyvňujú život obyvateľov horného Požitavia. Práca sa zameraná na analýzu keramiky z hradov Gýmeš a Hrušov, ktorá bude porovnaná s nálezmi keramiky z okolitých dedín a mesta Zlaté Moravce. Objavujú sa prvé hrnčiarske centra v Pukanci a Brehoch, ktorých produkty zásobuje skúmanú oblasť. |
| 16. | Teória islamského štátu v diele Necipa Fazila Kisaküreka | Islamský nacionalizmus (tur. mukaddesatçılık) Necipa Fazıla Kısaküreka (1905-1983) sa dnes v tureckej spoločnosti často vníma ako ideologická zbraň a doktrína proti atatürkovskému kemalizmu, ktorá významnou mierou formovala myslenie a konanie súčasných proislamských kruhov v krajine. Ikonické postavenie tohto výrazného mysliteľa, básnika, románopisca, teoretika a radikálneho islamistického predstaviteľa sa stala stredobodom vedeckého výskumu v medzinárodnom kontexte prakticky až po roku 2000. Na základe podrobnej analýzy jeho diela predpokladáme kritické zhodnotenie Kısakürekovej teórie islamského štátu a jeho politických názorov po roku 1950. |
| 17. | Staroveký Egypt v slovenskej kultúre v období 1843–1945 | Cieľom tohto projektu je zhromaždiť, analyzovať a zhodnotiť pôvodný písomný, obrazový a 3D pramenný materiál z obdobia 1843–1945 od slovenských autorov so záujmom o staroveký Egypt, ktorí žili v uvedenom období na území dnešného Slovenska v bývalom Uhorsku, Rakúsko-Uhorsku a Československu. Tento pramenný materiál obsahujúci informácie vzťahujúce sa akýmkoľvek spôsobom k starovekému Egypt alebo egyptológii sa môže týkať histórie, umenia, architektúry, korešpondencie, cestovania, zbierok, vzdelávania, etc. a bol verejne publikovaný /prístupný/vystavený (časopisy, noviny, listy, literatúra, pohľadnice, výstava), alebo pochádzal z osobných archívov/zbierok/vlastníctva. Existencia takéhoto materiálu a jeho zhodnotenie majú dokumentovať rozmanitosť a rozsah individuálneho a spoločenského záujmu o túto dávnu civilizáciu v slovenskej kultúre uvedeného historického obdobia. |
| 18. | Vojenská obrana severovýchodnej delty Nílu a severného Sinaja v 19. a 20. staroegyptskej dynastii | Poľsko-slovenský výskum na egyptskej lokalite Tell el-Retábí objavil od roku 2007 viacero súčastí obranných spôsobilostí 19. a 20. dynastie. Výskum sa má zamerať na ich zasadenie do kontextu obranných spôsobilostí preskúmaných v severovýchodnej delte a na severnom Sinaji a overiť hypotézy súvisiace so strategickým významom zdrojov pitnej vody a ich kontroly v prostredí púšte, polopúšte a slanej morskej a jazernej vody. Zároveň má overiť spôsoby kontroly zdrojov pitnej vody vojenskými posádkami, porovnať konštrukcie pevností, ich hradieb a priekop, ako aj obranného a logistického využitia, na základe archeologických, písomných a ikonografických prameňov. |
| 19. | Cestovatelia z Horného Uhorska do Afriky a Ázie v dlhom 19. storočí | Uhorsko bolo súčasťou európskeho trendu poznávania iných kontinentov, aj keď v jeho prípade tento trend neviedol k vytváraniu kolónií. Výskum sa má zamerať na historický a spoločenský kontext ciest, ako aj na preskúmanie spôsobov, dôvodov a cieľov cestovania a spoločenskej skladby hornouhorských cestovateľov do Afriky a Ázie v dlhom 19. storočí na základe súdobej literatúry, médií, cestopisov, archívneho a matričného výskumu. Vítané bude aj porovnanie s cestovateľmi zo susedných území. Bádanie by sa malo tiež zamerať na prípadný prínos týchto ciest pre historické zbierky a umenie na území dnešného Slovenska. |
| 20. | Egypt v biblickej tradícii | Hľadanie biblických stôp bolo silno prítomné už v samých počiatkoch bádania starovekého Egypta. Rovnako ako Egypt zaujímal západných učencov a cestovateľov ako civilizácia sama osebe, tak ich zaujímali aj biblické stopy a ich hľadanie v samotnom Egypte. Po viac ako 200 rokoch bádania sa znalosti vzťahu Egypta a biblickej tradície značne rozšírili. O niektorých problematikách, ako je napr. lokalizácia biblických miest, panuje istý konsenzus, o iných, ako je napr. miera historicity udalostí, popisovaných v biblických textoch, sa stále vedú diskusie. Téma má zhrnúť a vyhodnotiť doterajšie stav poznatkov a bádania a priniesť vlastný výskum tejto tematiky. |
| 21. | Arabská periodická tlač v Palestíne na sklonku Osmanskej éry | Súkromne vydávané arabské tlačené noviny začali osmanskej Palestíne vychádzať až po mladotureckej revolúcii z júla 1908. V nasledujúcom období vzniklo niekoľko desiatok novín a časopisov, z ktorých sa však len časť zachovala. Ide o dosiaľ málo preskúmaný zdroj informácií pre toto kľúčové obdobie. Cieľom dizertačnej práce bude po dohode so školiteľom preskúmať vybrané témy v palestínskej dobovej tlači. |