Anotácie

Dizertačný projekt sa zameriava na problematiku diglosie a code-switching v súčasnej alžírskej arabčine. Alžírská arabčina je silno ovplyvnená francúzštinou, ale aj berberčinou (amazighčinou), čo sa silno prejavuje v miere využitia lexémov a frází predovšetkým z francúzštiny.Predpoklad je, že miera prejavu diglosie a code-switchingu sa bude líšiť podľa niekoľkých  sociolingvistických premenných, najmä v závislosti na veku, pohlaví, vzdelaní z hľadiska subjektívnych faktorov, a ďalej v závislosti na danej téme, na miere oficiálnosti komunikačnej situácie, ako aj v rámci iných faktorov.Takto orientovaný výskum bude založený na originálnych dátach zobraných z palety zdrojov, medzi ktorými budú aj dáta získané priamo v danej oblasti. Design výskumu bude brať v úvahu všetky vytipované kritéria, ktoré môžu dané sociolingvistické premenné ovplyvňovať. Je samozrejmosťou, že pri získavaní dát bude braný ohľad na etické zásady.Takýto výskum prinesie nové informácie o súčasnom stave alžírskeho dialektu, ako aj o miere jeho ovplyvnenia cudzími vplyvmi, najmä francúzštinou.

Jazykový manažment v škandinávskom verejnom priestore

Dizertačný projekt sa venuje výskumu a zmapovaniu stratégií jazykovej politiky v komunikácii štátnych a verejných inštitúcií smerom k občanovi. Sústreďuje sa na škandinávsky verejný priestor s dôrazom na Švédsko, a to na také etablované aspekty komunikácie štátnych a verejných inštitúcií, ako je napr. kampaň klarsspråk (tzv. plain language), a zároveň sa sústreďuje aj na iné komunikačné stratégie (napr . využívanie humoru) uplatňované pri komunikovaní záväzných odporúčaní v súvislosti s krízovými udalosťami podmienenými geopolitickou situáciou (hrozba vojny, migrantské krízy), prírodnými katastrofami (klimatická kríza) a pod. zasahujúcimi spoločnosť na všetkých jej úrovniach. V druhej rovine projekt skúma metatextovo a metajazykovo zamerané diskusie, ktoré vznikali okolo zavedenia a uplatňovania týchto stratégií v špecifickom (vedeckom) a verejných diskurzoch (v médiách). Metodologicky práca vychádza z prístupov jazykového manažmentu (napr. hľadisko jazykových ideológií), ale  využíva aj teoretické východiská z pragmatiky a štylistiky, a rámcovo vychádza z kritickej diskurznej lingvistiky. Práca predpokladá predovšetkým výbornú znalosť jedného zo škandinávskych jazykov (preferuje sa švédčina) a receptívnu znalosť anglického jazyka na dobrej úrovni.