Filozofická fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Anotácie

 

 

 

P. č.  Téma Anotácia
1. Carl Gustav Jung a umenie

Carl Gustav Jung mal hlboký vzťah k umeniu, ktoré vnímal ako prostriedok sebavyjadrenia a cesty k pochopeniu nevedomia. Umenie nevidel len ako estetický fenomén, ale aj ako psychologický proces, ktorý odráža archetypy, kolektívne nevedomie a individualitu. Podľa Junga umenie čerpá z kolektívneho nevedomia, a preto obsahuje univerzálne symboly (archetypy), ktoré sa opakujú naprieč kultúrami a dejinami. Príkladom je jeho analýza alchymistických obrazov, mandál či mytologických motívov v umení. Jung považoval tvorivé vyjadrenie za dôležitú súčasť psychologického rastu. Výtvarná tvorba, literatúra či hudba umožňujú spracovať vnútorné konflikty a spojiť sa s hlbšími vrstvami psychiky. Používal umenie aj v terapii, napr. v aktívnej imaginácii, kde pacienti kreslili alebo maľovali svoje vnútorné obrazy. Jung kritizoval abstraktné umenie, ktoré podľa neho niekedy stráca spojenie s hlbšími psychologickými obsahmi. Na druhej strane oceňoval umelcov ako Pablo Picasso či Salvador Dalí, ktorí vo svojej tvorbe zachytávali nevedomé procesy.

2. Oltáre neskorého baroka a rokoka na Slovensku

Oltárne realizácie 18. storočia patrili vo svojom čase k najpočetnejším typom umeleckých zadaní a dodnes tvoria značnú časť pamiatkového fondu. Poznatky o jednotlivých oltárnych celkoch postupne pribúdajú. Napriek tomu jediné systematickejšie spracovanie problematiky u nás má už dve dekády a nenašlo pokračovanie (K. Chmelinová, Miesto zázrakov, Bratislava 2005). Zlomovým obdobím pre vývoj oltárov v našom prostredí bola druhá štvrtiny 18. storočia, najmä oltáre Georga Raphaela Donnera a jeho dielne. Po preskúmaní zmien, ktoré táto fáza priniesla by mal projekt dizertačnej práce komplexnejšie interpretovať podoby neskorobarokových a rokokových oltárnych celkov na našom území s dôrazom na druhú polovicu 18. storočia. Spracovanie problematiky vyžaduje orientáciu v prienikoch výtvarných druhov, najmä sochárstva, maliarstva a architektúry, ako aj grafikami šírených vzorov. V predkladanom projekte je problematiku možné zmysluplne užšie vymedziť ( geograficky, časovo, typologicky...)

3. Orientalizmus v umení 19. storočia na Slovensku

V priebehu 19. storočia sa do popredia záujmu umeleckej scény dostáva fenomén  orientalizmu. Išlo o pomerne nový prístup k tvorbe podnietený svetom neeurópskych krajín, vrátane Turecka, Maroka, Indie, Egypta a ďalších oblastí. Umelci sa inšpirovali bohatosťou motívov a vzorov a špecifickým žánrom sa stali háremové obrazy s tanečnicami a odaliskami. Orientalizmus sa šíril predovšetkým v koloniálnych mocnostiach ako Veľká Británia alebo Francúzsko, jeho presahy sa objavujú aj v našom prostredí. Spôsob ako sa aj umelci z Uhorska mohli dostať do prostredia Orientu súvisel v spojení s cestou mecéna, prípadne s postupným rozvojom turizmu do týchto oblastí. Novým fenoménom v tomto kontexte sa stalo využite fotografie a zároveň aj forma akou sa artefakty získané v Oriente postupne dostávali do budovaných umeleckých a etnografických zbierok. Projekt dizertačnej práce by mal komplexnejšie interpretovať podoby adaptácie orientalizmu v našom prostredí s možným presahom do roku 1918. Spracovanie tejto témy si vyžaduje orientáciu v prienikoch výtvarných druhov, najmä maliarstva, kresby, grafiky a fotografie.

4. Migrácia hudby v 17. – 19. storočí v stredoeurópskom kontexte  Problematika migrácie hudby v 17. – 19. storočí v stredoeurópskom kontexte zahŕňa základný muzikologický výskum v oblasti migrácie hudobných osobností v historicky premenlivých sociálnych a politických štruktúrach na Slovensku a v strednej Európe. Výskum bude zameraný na migráciu hudobníkov a na otázky šírenia hudobných diel prostredníctvom rukopisných a tlačených hudobných prameňov. 
5. Hudobné pramene. Transkripcia a edícia hudby od baroka po klasicizmus  Problematika výskumu hudobných prameňov zahŕňa archívny výskum prameňov rôzneho druhu (rukopisy, staré tlače, archívne dokumenty) dôležitých pre dejiny hudby a ich teoretické vyhodnotenie (vonkajšia a vnútorná kritika, transkripcia hudby a jej štýlovo kritická analýza). Cieľom výskumu bude kritická edícia najhodnotnejšej hudby obdobia 17. až 18. storočia zachovanej na Slovensku ako základný aspekt jej začlenenia do európskeho kultúrneho dedičstva.
6. Stredoveké notačné systémy v kontexte prameňov z územia Slovenska a z Moravy: vzájomné paralely a regionálne špecifiká

Štúdium sa bude zameriavať na analýzu a vyhodnotenie stredovekých notačných systémov v strednej Európe a identitou skriptorov a notátorov vybraných liturgických  kódexov  a fragmentov z územia dnešného Slovenska a Moravy. Aktívne skriptorské dielne alebo putujúci skriptori, iluminátori a notátori vytvorili veľké množstvo liturgických rukopisov, ktoré sú dnes zdrojom zaujímavých informácií o ich činnosti a migrácii. Viaceré pramene svedčia o kombináciách identity rukopisov, kedy liturgia alebo hudobný obsah reprezentujú objednávateľa a notácia zhotoviteľa konkrétneho prameňa. Notácia bude analyzovaná z hľadiska identity rukopisov, keďže je v stredovekom priestore nositeľom exaktných provenienčných ukazovateľov. Mnohé cirkevné spoločenstvá, skriptorské dielne alebo jednotliví notátori disponovali špecifickými prejavmi notačných písiem, ktoré možno stratifikovať  podľa regionálnych (ostrihomská notácia), nadregionálnych (česká notácia – z Čiech, métsko-gotická notácia z francúzsko-nemeckého prostredia) a transregionálnych škôl (kvadratická  a iné notácie notácie kláštorných spoločenstiev: františkáni, dominikáni, cisterciáni, augustiniáni, kartuziáni a i.).

7. Tradície cirkevného spevu na Slovensku: História a súčasnosť Téma zahŕňa rôzne aspekty fenoménu novovekého cirkevného spevu vo vernakulárnom i cirkevnom jazyku a jeho variability v kontexte existujúcich konfesijných a liturgických tradícií na Slovensku. Existuje tu priestor pre muzikologický pramenný výskum (notované a nenotované spevníky, agendy, rituály) a komparáciu tohto javu vo vzťahu k stredovekému dedičstvu, k iným jazykovým a regionálnym tradíciám, ako aj v kontexte konkrétnych historických etáp od 16. storočia až do súčasnosti (doba konfesionálizácie, osvietenstvo, doba historizmu, obdobie sekularizácie a globalizácie v 20. storočí).