Anotácie

Kategória vznešené patrí medzi základné estetické kategórie, napriek tomu sa s kategóriou vznešeného zaoberalo pomerne málo filozofov a estetikov, za všetkých treba uviesť aspoň Edmunda Burkeho a Immanuela Kanta. V minulosti sa o vznešenom uvažovalo iba v súvislosti s prírodou. Moderné a postmoderné umenie však vyvolalo zmenu tohto postoja a mnohí myslitelia boli presvedčení, že časť moderného a postmoderného umenia je tvorené v znamení estetiky vznešeného. Obrat k vznešenému sa spája predovšetkým s menom Jeana-Francoisa Lyotorada a cieľom dizertačnej práce je systematicky výskum vzťahu umenia a vznešeného. 

Oltárne realizácie 18. storočia patrili vo svojom čase k najpočetnejším typom umeleckých zadaní a dodnes tvoria značnú časť pamiatkového fondu. Poznatky o jednotlivých oltárnych celkoch postupne pribúdajú. Napriek tomu jediné systematickejšie spracovanie problematiky u nás má už dve dekády a nenašlo pokračovanie (K. Chmelinová, Miesto zázrakov, Bratislava 2005). Zlomovým obdobím pre vývoj oltárov v našom prostredí bola druhá štvrtiny 18. storočia, najmä oltáre Georga Raphaela Donnera a jeho dielne. Po preskúmaní zmien, ktoré táto fáza priniesla by mal projekt dizertačnej práce komplexnejšie interpretovať podoby neskorobarokových a rokokových oltárnych celkov na našom území s dôrazom na druhú polovicu 18. storočia. Spracovanie problematiky vyžaduje orientáciu v prienikoch výtvarných druhov, najmä sochárstva, maliarstva a architektúry, ako aj grafikami šírených vzorov. V predkladanom projekte je problematiku možné zmysluplne užšie vymedziť ( geograficky, časovo, typologicky...

Hudobné dielo Michala Buľovského v kontexte dobového hudobného myslenia

Polyhistor a polyglot Michal Buľovský (1640 – 1711), príslušník zemianskeho rodu s predikátom z Dulíc, po ukončení štúdií na nemeckých univerzitách a usadení sa v Nemecku, ako organista a rektor sa venoval viacerým oblastiam prírodných a spoločenských vied (matematika, politika a správa štátu, poézia a hudba). Jeho tri hudobno-teoretické traktáty publikované v latinčine a nemčine sú známe zatiaľ len okrajovo. Cieľom dizertačného projektu bude filologická a obsahová analýza týchto traktátov a na jej základe začlenenie Buľovského hudobného diela do kontextu dobového hudobno-teoretického myslenia. Úlohou bude zistiť autonómnosť Buľovského myšlienok a nástrojárskych experimentov a ich dosah na hudobnú prax v čase, keď hudobnú teóriu zaujímali najmä problémy harmonickej modulácie a vhodnej temperatúry.

Štúdium sa bude zameriavať na analýzu a vyhodnotenie stredovekých notačných systémov v strednej Európe a identitou skriptorov a notátorov vybraných liturgických  kódexov  a fragmentov z územia dnešného Slovenska a Moravy. Aktívne skriptorské dielne alebo putujúci skriptori, iluminátori a notátori vytvorili veľké množstvo liturgických rukopisov, ktoré sú dnes zdrojom zaujímavých informácií o ich činnosti a migrácii. Viaceré pramene svedčia o kombináciách identity rukopisov, kedy liturgia alebo hudobný obsah reprezentujú objednávateľa a notácia zhotoviteľa konkrétneho prameňa. Notácia bude analyzovaná z hľadiska identity rukopisov, keďže je v stredovekom priestore nositeľom exaktných provenienčných ukazovateľov. Mnohé cirkevné spoločenstvá, skriptorské dielne alebo jednotliví notátori disponovali špecifickými prejavmi notačných písiem, ktoré možno stratifikovať  podľa regionálnych (ostrihomská notácia), nadregionálnych (česká notácia – z Čiech, métsko-gotická notácia z francúzsko-nemeckého prostredia) a transregionálnych škôl (kvadratická  a iné notácie notácie kláštorných spoločenstiev: františkáni, dominikáni, cisterciáni, augustiniáni, kartuziáni a i.).

Téma zahŕňa rôzne aspekty fenoménu novovekého cirkevného spevu vo vernakulárnom i cirkevnom jazyku a jeho variability v kontexte existujúcich konfesijných a liturgických tradícií na Slovensku. Existuje tu priestor pre muzikologický pramenný výskum (notované a nenotované spevníky, agendy, rituály) a komparáciu tohto javu vo vzťahu k stredovekému dedičstvu, k iným jazykovým a regionálnym tradíciám, ako aj v kontexte konkrétnych historických etáp od 16. storočia až do súčasnosti (doba konfesionálizácie, osvietenstvo, doba historizmu, obdobie sekularizácie a globalizácie v 20. storočí).