Filozofická fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Anotácie

 

 

 

P. č.  Téma Anotácia
1. Vznešené a súčasné umenie

Kategória vznešené patrí medzi základné estetické kategórie, napriek tomu sa s kategóriou vznešeného zaoberalo pomerne málo filozofov a estetikov, za všetkých treba uviesť aspoň Edmunda Burkeho a Immanuela Kanta. V minulosti sa o vznešenom uvažovalo iba v súvislosti s prírodou. Moderné a postmoderné umenie však vyvolalo zmenu tohto postoja a mnohí myslitelia boli presvedčení, že časť moderného a postmoderného umenia je tvorené v znamení estetiky vznešeného. Obrat k vznešenému sa spája predovšetkým s menom Jeana-Francoisa Lyotorada a cieľom dizertačnej práce je systematicky výskum vzťahu umenia a vznešeného. 

2. Oltáre neskorého baroka a rokoka na Slovensku

Oltárne realizácie 18. storočia patrili vo svojom čase k najpočetnejším typom umeleckých zadaní a dodnes tvoria značnú časť pamiatkového fondu. Poznatky o jednotlivých oltárnych celkoch postupne pribúdajú. Napriek tomu jediné systematickejšie spracovanie problematiky u nás má už dve dekády a nenašlo pokračovanie (K. Chmelinová, Miesto zázrakov, Bratislava 2005). Zlomovým obdobím pre vývoj oltárov v našom prostredí bola druhá štvrtiny 18. storočia, najmä oltáre Georga Raphaela Donnera a jeho dielne. Po preskúmaní zmien, ktoré táto fáza priniesla by mal projekt dizertačnej práce komplexnejšie interpretovať podoby neskorobarokových a rokokových oltárnych celkov na našom území s dôrazom na druhú polovicu 18. storočia. Spracovanie problematiky vyžaduje orientáciu v prienikoch výtvarných druhov, najmä sochárstva, maliarstva a architektúry, ako aj grafikami šírených vzorov. V predkladanom projekte je problematiku možné zmysluplne užšie vymedziť ( geograficky, časovo, typologicky...

3.

Hudobné dielo Michala Buľovského v kontexte dobového hudobného myslenia

 

Polyhistor a polyglot Michal Buľovský (1640 – 1711), príslušník zemianskeho rodu s predikátom z Dulíc, po ukončení štúdií na nemeckých univerzitách a usadení sa v Nemecku, ako organista a rektor sa venoval viacerým oblastiam prírodných a spoločenských vied (matematika, politika a správa štátu, poézia a hudba). Jeho tri hudobno-teoretické traktáty publikované v latinčine a nemčine sú známe zatiaľ len okrajovo. Cieľom dizertačného projektu bude filologická a obsahová analýza týchto traktátov a na jej základe začlenenie Buľovského hudobného diela do kontextu dobového hudobno-teoretického myslenia. Úlohou bude zistiť autonómnosť Buľovského myšlienok a nástrojárskych experimentov a ich dosah na hudobnú prax v čase, keď hudobnú teóriu zaujímali najmä problémy harmonickej modulácie a vhodnej temperatúry.

4. Migrácia hudby v 17. – 19. storočí v stredoeurópskom kontexte  Problematika migrácie hudby v 17. – 19. storočí v stredoeurópskom kontexte zahŕňa základný muzikologický výskum v oblasti migrácie hudobných osobností v historicky premenlivých sociálnych a politických štruktúrach na Slovensku a v strednej Európe. Výskum bude zameraný na migráciu hudobníkov a na otázky šírenia hudobných diel prostredníctvom rukopisných a tlačených hudobných prameňov. 
5. Hudobné pramene. Transkripcia a edícia hudby od baroka po klasicizmus  Problematika výskumu hudobných prameňov zahŕňa archívny výskum prameňov rôzneho druhu (rukopisy, staré tlače, archívne dokumenty) dôležitých pre dejiny hudby a ich teoretické vyhodnotenie (vonkajšia a vnútorná kritika, transkripcia hudby a jej štýlovo kritická analýza). Cieľom výskumu bude kritická edícia najhodnotnejšej hudby obdobia 17. až 18. storočia zachovanej na Slovensku ako základný aspekt jej začlenenia do európskeho kultúrneho dedičstva.
6. Stredoveké notačné systémy v kontexte prameňov z územia Slovenska a z Moravy: vzájomné paralely a regionálne špecifiká

Štúdium sa bude zameriavať na analýzu a vyhodnotenie stredovekých notačných systémov v strednej Európe a identitou skriptorov a notátorov vybraných liturgických  kódexov  a fragmentov z územia dnešného Slovenska a Moravy. Aktívne skriptorské dielne alebo putujúci skriptori, iluminátori a notátori vytvorili veľké množstvo liturgických rukopisov, ktoré sú dnes zdrojom zaujímavých informácií o ich činnosti a migrácii. Viaceré pramene svedčia o kombináciách identity rukopisov, kedy liturgia alebo hudobný obsah reprezentujú objednávateľa a notácia zhotoviteľa konkrétneho prameňa. Notácia bude analyzovaná z hľadiska identity rukopisov, keďže je v stredovekom priestore nositeľom exaktných provenienčných ukazovateľov. Mnohé cirkevné spoločenstvá, skriptorské dielne alebo jednotliví notátori disponovali špecifickými prejavmi notačných písiem, ktoré možno stratifikovať  podľa regionálnych (ostrihomská notácia), nadregionálnych (česká notácia – z Čiech, métsko-gotická notácia z francúzsko-nemeckého prostredia) a transregionálnych škôl (kvadratická  a iné notácie notácie kláštorných spoločenstiev: františkáni, dominikáni, cisterciáni, augustiniáni, kartuziáni a i.).

7. Tradície cirkevného spevu na Slovensku: História a súčasnosť

Téma zahŕňa rôzne aspekty fenoménu novovekého cirkevného spevu vo vernakulárnom i cirkevnom jazyku a jeho variability v kontexte existujúcich konfesijných a liturgických tradícií na Slovensku. Existuje tu priestor pre muzikologický pramenný výskum (notované a nenotované spevníky, agendy, rituály) a komparáciu tohto javu vo vzťahu k stredovekému dedičstvu, k iným jazykovým a regionálnym tradíciám, ako aj v kontexte konkrétnych historických etáp od 16. storočia až do súčasnosti (doba konfesionálizácie, osvietenstvo, doba historizmu, obdobie sekularizácie a globalizácie v 20. storočí).