Anotácie
| P. č. | Téma | Anotácia |
|---|---|---|
| 1. | Normatívnosť prirodzených dobier v súčasných prirodzeno-právnych teóriách (charakter témy dovoľuje prijatie viacerých uchádzačov) | Ako každé hodnotenie, aj morálne hodnotenie potrebuje špecifické kritériá, na základe ktorých sa realizuje. Tieto kritériá teda umožňujú hodnotenie. Prirodzeno-právne teórie sa pokúšajú pomenovať a zdôvodniť normatívne komponenty, ktoré sa týkajú všetkých foriem praxe človeka. Vychádzajú z tohto dôvodu z ľudskej prirodzenosti a odhaľujú v nej fundamentálne a univerzálne dobrá, ktoré sú eticky normatívne. Tieto fundamentálne prirodzené dobrá predstavujú nadradený etický súbor kritérií hodnotenia celkovej ľudskej praxe a aj spoločenského života. Cieľom budúcej dizertačnej práce je nielen zmapovať názory teoretikov súčasných prirodzeno-právnych prístupov, ale aj kriticky zhodnotiť relevantnosť ich riešení. Následne sformuluje a zdôvodní svoj vlastný názor a ukáže, k čomu sa v riešení danej témy u skúmaných autorov prikláňa a v čom s nimi nesúhlasí. |
| 2. | Láska ako cnosť v moderných etických teóriách (charakter témy dovoľuje prijatie viacerých uchádzačov) | Láska sa často berie ako najvznešenejšia emócia, no jej chápanie ako cnosti sa začína presadzovať v niektorých moderných etických teóriách. Cieľom budúcej dizertačnej práce je zmapovať a kriticky vyhodnotiť chápanie lásky medzi dvoma krajnosťami: láska ako emócia a ako cnosť. Budúci doktorand / budúca doktorandka si zvolí niektorých predstaviteľov moderných etických teórií (napr. Frankfurt, Singer, Stump, Foot, Spaemann), ktorí tematizujú lásku ako cnosť. Zmapuje a kriticky zhodnotí ich názory na chápanie lásky ako cnosti. Na základe kritického rozboru týchto prístupov budúci doktorand / budúca doktorandka vyjadrí, zhodnotí a porovná silné a slabé stránky názorov skúmaných autorov na nastolený problém. Následne sformuluje a zdôvodní svoj vlastný názor a ukáže, k čomu sa v riešení danej témy u skúmaných autorov prikláňa a v čom s nimi nesúhlasí. |
| 3. | Naturalistické vysvetlenia náboženstva (charakter témy dovoľuje prijatie viacerých uchádzačov) | Charakteristickým znakom náboženstiev je „kognitívne plus“, ktoré podľa nich pochádza zo zjavenia, vymyká sa úplnému racionálnemu vysvetleniu, čím sa vyžaduje postoj viery. V naturalistických vysvetleniach náboženstva ide o pokus vysvetliť a redukovať fenomén náboženstva na čisto „prirodzený fenomén“ a to za pomoci aparátu prírodných a spoločensko-humanitných vied. Proces naturalizácie náboženstva preto možno chápať aj ako proces jeho racionalizácie. Cieľom budúcej dizertačnej práce je zmapovať a kriticky vyhodnotiť tendencie v naturalizácii náboženstva u niektorých zvolených autorov. Na základe kritického rozboru týchto prístupov budúci doktorand / budúca doktorandka vyjadrí, zhodnotí a porovná silné a slabé stránky názorov skúmaných autorov na nastolený problém. Následne sformuluje a zdôvodní svoj vlastný názor a ukáže, k čomu sa v riešení danej témy u skúmaných autorov prikláňa a v čom s nimi nesúhlasí. |
| 4. | Problematika ľudských práv z filozoficko-etickej perspektívy (charakter témy dovoľuje prijať na ňu len jedného uchádzača) | Problematika ľudských práv je predmetom mnohých disciplín vrátane filozofie a etiky. Ich úloha spočíva predovšetkým v konceptuálnej a argumentačnej analýze, ktoré sa týkajú aj otázky morálnosti ľudských práv. Túto dimenziu ľudských práv nie je možné skúmať bez osvetlenia kľúčových pojmov, akými sú pojmy ľudskej prirodzenosti, ľudskej dôstojnosti, univerzálnosti a relatívnosti, povinnosti a zodpovednosti atď. Cieľom dizertačnej práce je reflexia predmetnej problematiky z dôrazom na takú interpretáciu, ktorá vylučuje jej inštrumentálne zneužívanie a poukazuje na korene ľudských práv, ich morálne predpoklady a koherentné argumenty pri rešpektovaní ich záväznosti. |
| 5. | Metafilozofia súčasného neopragmatizmu (Medzi naturalizmom a interpretativizmom) (charakter témy dovoľuje prijatie viacerých uchádzačov) | Metafilozofia je “filozofia filozofie”. Jej cieľom je filozofickými prostriedkami riešiť otázku, ”čo je filozofia?”. Každý filozofický smer má svoju vlastnú, originálnu odpoveď na túto otázku. Klasický pragmatizmus preferuje nonreduktívny naturalizmus, rešpektujúc nepochybnú autoritu vedy. Súčasný neopragmatizmus z toho vychádza, pričom akcentuje úlohu jazyka a interpretácie. Otvára problém vzťahu prírody a kultúry a v rámci toho nanovo kladie otázku vzťahu vedy a kultúry. Prečo máme v súčasnej kultúre filozofiu a aké sú jej funkcie vo vzťahu k ostatným kultúrnym praktikám? Filozofia volá po novej konceptuálnej sebareflexiu, ktorá odpovie na tieto otázky. Súčasný neopragmatizmus (v dielach takých filozofov ako R. Rorty, H. Putnam, S. Cavell, R. Brandom, H. Price) ponúka produktívne a interesantné metafilozofické inšpirácie. Doktorandský projekt k danej téme preskúma neopragmatistické koncepcie filozofie v širokom sociokultúrnom kontexte a rozpracuje vybranú z nich s vlastným kritickým príspevkom, pričom sa môže oprieť aj o medzinárodnú spoluprácu školiteľa so súčasnými predstaviteľmi (neo)pragmatizmu vo svete. |
| 6. | Problém organizácie spoločnosti ako hlavný problém sociálnej filozofie (Úloha štátu) (charakter témy dovoľuje prijatie viacerých uchádzačov) | Ľudská spoločnosť je rozmanito a čím ďalej, tým viac zložito organizovaná. Moderní filozofi (T. Hobbes, J. Locke a ďalší) vytvorili myšlienkovú fikciu spoločensky neorganizovaného ľudstva, tzv. prirodzený stav, ktorý mal predchádzať každej organizovanej spoločnosti (alebo štátu). Ich metódou na vytvorenie takejto spoločnosti (štátu) bola spoločenská zmluva, ktorou chceli nahradiť odvekú metódu sily (násilia). Odtiaľ pochádza liberálna idea “vlády zákona””. Spoločnosť je tiež organizovaná vo fundamentálnejšej ekonomickej rovine na základe “zákonov trhu”. Ešte fundamentálnejšia je morálna rovina princípov sociálnej organizácie. V súčasnosti problém spoločensky organizovaného ľudstva stáva globálnym problémom. V tomto kontexte sa problematizuje najmä kategória štátu. Na jednej strane silnejú tendencie k “etatizmu” (“národný štát na 1. mieste”), na druhej postglobalistické tendencie (“superštát” alebo nadštátne útvary). Takisto nechýbajú neoanarchistické tendencie k zrušeniu štátu. Doktorandský projekt sa zameria na vybrané aspekty tejto problematiky a bude riešiť otázky: Akú rolu hraje štát v organizovaní spoločnosti? Ako inštitúcia štátu determinuje vzťahy medzi ľuďmi? Je existencia štátu nevyhnutná pre organizovanie ľudských spoločenstiev? |
| 7. | Trest ako filozoficko-etický a právny problém (charakter témy dovoľuje prijať na ňu len jedného uchádzača) | Problematika trestu a jeho filozoficko-etickej a právnej relevancie je v kontexte súčasných diskusií veľmi aktuálna. Zámerom dizertačnej práce je analýza a výklad trestu s dôrazom na morálny a právny aspekt. Ťažiskom dizertačnej práce je rekonštrukcia argumentov retribučnej (deontologickej) a konzekvencialistickej teórie trestu a zhodnotenie ich silnej a slabej stránky s akcentom na Hartov pokus o prekonanie problémov, ktoré tieto teórie majú. Cieľom dizertačnej práce je argumentovať v prospech tézy, že problematika trestu vyžaduje koordináciu s princípmi teórie spravodlivosti, resp. spravodlivej spoločnosti. |
| 8. | Realita vo fikcii: filozofické aspekty (charakter témy dovoľuje prijatie viacerých uchádzačov) | Témou dizertačnej práce je preskúmanie filozofických aspektov vzťahu reality a fikcie v nadväznosti na spôsob používania nášho jazyka pri vytváraní príbehov fikcie. Príbehy fikcie vznikajú v skutočnom svete a sú formulované v prirodzených jazykoch, ktoré sa vyvinuli v skutočnom svete. Niektoré filozofické prístupy k fikcii tvrdia, že príbehy fikcie sú o variante skutočného sveta, modifikovanom v súlade s tvrdeniami fikcie. Podľa iných prístupov príbehy fikcie vytvárajú vymyslené fiktívne svety. Sú tieto prístupy vzájomne nekompatibilné? Aké sú ich explanačné a metodologické výhody a nedostatky? Kľúčové témy, ktorými sa treba zaoberať pri hľadaní odpovedí, sa týkajú pravdivostných podmienok výrokov o fiktívnych objektoch a príbehoch fikcie, ale aj vysvetlenia významu a referencie vlastných mien fiktívnych objektov v rôznych kontextoch ich používania, a to vo fikčnom, metafikčnom aj parafikčnom použití. |
| 9. | Filozofické problémy environmentálnej humanistiky (charakter témy dovoľuje prijať na ňu len jedného uchádzača) | Environmentálna humanistika sa snaží integrovať humanitné a spoločenskovedné výskumy príčin a dôsledkov devastácie životného prostredia. Do veľkej miery sa pritom opiera o environmentálnu filozofiu, resp. problém vzťahu človeka a prírody, ktorý je v environmentálnej filozofii formulovaný z mnohých perspektív. Do environmentálnej humanistiky sa tak prenášajú mnohé metodologické a argumentačné problémy environmentálnej filozofie, ktoré komplikujú formovanie metodológie environmentálnej humanistiky. Cieľom práce je identifikovať a analyzovať tie koncepty environmentálnej filozofie, ktoré sa rozhodujúcim spôsobom podieľajú na formovaní environmentálnej humanistiky. |
| 10. | Vplyv konceptu antropocénu na filozofickú teóriu demokracie (charakter témy dovoľuje prijať na ňu len jedného uchádzača) | Koncept antropocénu poukazuje na to, že aj politické subjekty sú v konečnom dôsledku závislé od bio-geo-chemických tokov materiálu a to v planetárnom meradle. Pred-antropocénne koncepty demokracie však tento fakt neberú do úvahy a zároveň pracujú prevažne s teritoriálne vymedzenými entitami, označovanými ako štáty. Máloktorý z industrializovaných štátov však dokáže reprodukovať svoju materiálnu a politickú existenciu iba zo zdrojov, ktoré má k dispozícii v medzinárodne uznaných hraniciach svojho teritória. Zdroje na svoju reprodukciu, ale aj pohltiská emisií a ďalších odpadov produkovaných touto reprodukciou si tak musia štáty zabezpečovať mimo svojho územia. To sa deje prevažne mocenskými, teda nedemokratickými prostriedkami a metódami, ktoré fakticky umožňujú vysoko-industrializovaným štátom žiť na úkor druhých. Cieľom práce je identifikovať a analyzovať vplyvy, ktoré majú tieto javy na teóriu demokracie. |
| 11. | Modálne logiky a kontextuálne usudzovanie (charakter témy dovoľuje prijať na ňu len jedného uchádzača) | Študent sa v práci zameria na filozofické a matematické výskumy v širokej oblasti neklasických logík, ktoré možno klasifikovať ako formálne prostriedky na analýzu syntaktického a sémantického správania modálnych pojmov v konkrétnych kontextoch, ako napríklad deontické usudzovanie, temporálne usudzovanie, epistemické usudzovanie a doxastické usudzovanie. |
| 12. | Normatívne uvažovanie a aplikácie | Táto výskumná téma sa týka analýzy základných pojmov, ktoré sú súčasťou každodenných problémov normatívneho uvažovania, vrátane etických pravidiel, morálnych hodnôt, deterministických verzus nedeterministických systémov a teórií konania. Okrem toho sa týka vývoja logických a výpočtových nástrojov pre asistované uvažovanie v normatívnej oblasti, založených na formálnom vyjadrení týchto pojmov. |
| 13. | Fenomenologická analýza pasivity
| Cieľom dizertačnej práce bude preskúmanie problematiky pasivity, pozornosti, schopnosti rozpoznávania vo fenomenologickej analýze vychádzajúcej z Edmunda Husserla (v príslušných textoch Husserliana). Práca bude sledovať tieto koncepty v analýzach pasívnych syntéz a konštitúcií, ako sú konštituované pre-reflektívnou danosťou sveta, ktorá je súčasťou subjektivity. Túto tému predstavuje napr. aj P. Ricœur na základe Husserlom vypracovaného pojmu životného sveta, ktorý vystupuje ako pozadie modifikujúce subjektívne akty. Takisto sa touto témou zaoberali aj ďalší fenomenológovia ako A. J. Steinbock, D. Zahavi a i. Vypracovanie dizertácie predpokladá znalosť fenomenologickej filozofie a prácu s nemeckými primárnymi zdrojmi. |
| 14. | Fenomenologická analýza literárneho diela (charakter témy dovoľuje prijať na ňu len jedného uchádzača) | Dizertačná práca sa zameria na možnosti využitia fenomenologického prístupu pri analýze literárneho textu a v rámci toho na analýzu imaginácie, postoja, vnímania, intencionality, umeleckého diela a i. Táto oblasť skúmania vychádza z Husserlovej fenomenológie a je rozvinutá aj v prácach viacerých fenomenológov a literárnych vedcov (M. Heidegger, M. Merleau-Ponty, P. Ricœur, R. Ingarden, J. Patočka, Z. Mathauser, F. Matejov a ďalší), o ktorých sa môže práca takisto výberovo opierať. Vypracovanie dizertačnej práce predpokladá znalosť fenomenologickej filozofie a schopnosť pracovať s nemeckými primárnymi zdrojmi. |
| 15. | Kontrola a zodpovednosť v kontexte inteligentných technológií (charakter témy dovoľuje prijatie viacerých uchádzačov) | Kontrola nad inteligentnými technológiami je komplexným fenoménom, ktorý vedie k viacerým ťažkým otázkam, výzvam a problémom: Sme odsúdení na stratu kontroly nad inteligentnými technológiami? V koho rukách má byť aká forma kontroly? Aká forma kontroly je morálne prijateľná? Ako sa vzťahuje problém zodpovednosti k problémom kontroly v kontexte inteligentných technológií? Dáva zmysel hovoriť o zodpovednej kontrole nad inteligentnými technológiami? Práca predloží odpovede na tieto otázky. |
| 16. | Umelá inteligencia a medzery v pozitívnej zodpovednosti (charakter témy dovoľuje prijatie viacerých uchádzačov) | Inteligentné technológie podľa niektorých výskumníkov vedú k medzerám v zodpovednosti, niektorí to popierajú. Výskum v tejto oblasti sa sústredil prevažne na zodpovednosť za negatívny dopad umelej inteligencie na svet. Dizertácia preskúma terén zodpovednosti za pozitívny dopad umelej inteligencie a predloží riešenie prípadných medzier v zodpovednosti tohto druhu. |