Filozofická fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Anotácie

 

 

 

P. č.  Téma Anotácia
1. Model inkluzívnej komunikácie a rozvíjanie interpretačnej kompetencie v slovenskom jazyku

Cieľom uchádzača je vypracovanie didakticky a metodicky aplikovateľného modelu výučby slovenského jazyka na základných a stredných školách, do ktorého sa budú premietať jednak idey inkluzívneho vzdelávania (t. j. maximálne solidarizačného  a akceptujúceho vzdelávania pre všetkých), a jednak vedomé snahy o posilňovanie potenciálneho inkluzívneho charakteru jazyka – slovenčiny so zreteľom na prehlbovanie interpretačnej kompetencie. Z tejto metodologickej perspektívy možno aj fungovanie interpretačného mechanizmu uchopiť ako proces inkluzivizácie, teda začleňovania určitých kvánt informačnej ponuky textu do znalostného a skúsenostného komplexu žiaka, čo má evidentný vplyv na jeho plnohodnotný život v podmienkach súčasnej modernej digitálnej spoločnosti.

2. Od symetrie k asymetrii v systéme neohybných slovných druhov – pragmalingvistická interpretácia prejavov aflexie v slovenčine  

Ponúknutá téma nadväzuje na práve prebiehajúci, finančne podporený výskum prejavov aflexie v súčasnom slovenskom jazyku. Cieľom práce je zosumarizovať jednotlivé prejavy aflexie v systéme ohybných, ale najmä neohybných slovných druhov a explanačným spôsobom zachytiť možné posuny vo vnímaní a interpretácii týchto javov vo vzťahu k synchrónnej dynamike a komunikačnej kultúre súčasnej slovenčiny. Práca predpokladá samostatný empirický výskum založený na identifikácii a klasifikácii aflexívnych morfosyntaktických komponentov v rôznych druhoch textov (najmä na osi dialogické vezus monologické texty) so špecifickým zreteľom na ich pragmaticko-komunikačnú funkciu.

3.

Slovenská štylistika v 21. storočí vo vedeckej, profesionálnej  a sociovedeckej komunikácii offline aj online (na interakciách vybranej odbornej oblasti, napríklad jazykovedy, športu, zdravotníctva, administratívy, obchodu, ...)

Výskum bude sondovať potreby a variácie komunikačných interakcií v konštelácii aktérov v rôznych rolách – napríklad lingvistov ako akademických pracovníkov, lingvistov ako učiteľov, lingvistov ako prekladateľov, lingvistov ako „vedátorov“ v médiách,  offline aj online). Empirický výskum kombinujúci kvantitatívne dotazníkové zistenia so zisteniami z etnografických rozhovorov poskytne bázu dát na interpretáciu efektov interakcií v danej sfére (s ohľadom na vzájomnú rovnosť, slobodu, plnohodnotnú sebarealizáciu... a iné aspekty inkluzívnosti podľa J. Dolníka, Jazyk v dynamike demokracie, 2023). Vyústením má byť optimalizácia spôsobov verbálneho správania aktérov v sledovanej sfére s vylúčením antiinkluzívnych či kváziinkluzívnych praktík.

4.

Občianska veda a jazykoveda (so zameraním na lexiku najmä sociolektov)

Práca sa zameria na občiansku vedu ako novodobý koncept kooperácie vedcov s laikmi v prieniku s ideami sociovedeckej komunikácie J. Dolníka. Cieľom bude zmapovať, roztriediť a hierarchizovať nateraz nekoordinované projekty či produkty občianskej či občianskovedeckej lexikológie/lexikografie offline aj online a následne vytvoriť odborný manuál akademickej podpory občianskovedeckých lexikografických projektov venovaných vybraným slovníkovo doteraz nespracovaným (spravidla nespisovným) lexikálnym prostriedkom sociolektov (profesionalizmom, slangizmom), prípadne aj okazionalizmom. Súčasťou bude vlastná participácia na občianskovedeckom projekte, ktorý prinesie ukážkový zošit doteraz odborne nespracovanej lexiky
5. Jazykové zmeny vo vývine slovenčiny z pohľadu historickej a variačnej sociolingvistiky 

Predmetom dizertačnej práce majú byť vybrané javy z historického vývinu slovenského jazyka (jeho historických (kultúrnych) alebo regionálnych (nárečových) variet), ktorých opis a následná interpretácia bude vychádzať z konceptu jazykovej zmeny ako postupného a komplexného procesu podmieneného vnútrojazykovými vzťahmi a mimojazykovými faktormi. Cieľom je prispieť k poznaniu priebehu jazykových zmien na základe skúmania jazykovej variantnosti a jej premenlivosti v čase a v komunikácii. Výber konkrétnych prípadov zmien, historického obdobia alebo regionálneho nárečia sa upresní po vzájomnej konzultácii s uchádzačom alebo uchádzačkou. Základný výskum bude zahŕňať archívny výskum historických prameňov a/alebo terénny výskum vo vybranom regióne.

6. Cudzie jazyky v kultúrnych dejinách slovenského jazykového spoločenstva 

Predmetom dizertačnej práce je výskum postavenia (statusu) a fungovania vybraných cudzích jazykov, ktoré sa na území dnešného Slovenska používali ako kultúrne jazyky, a to, ako sa ich status a funkčnosť menili v priebehu historického vývinu jazykovej situácie až do súčasnosti. Cieľom práce je rozšíriť doterajšie poznatky o fungovaní cudzích jazykov na území dnešného Slovenska, ktoré sa väčšinou týkajú jazykových kontaktov, sfér používania cudzích jazykov a jazykových interferencií (napr. prevzatí slov z týchto jazykov do slovenčiny), a to o interpretáciu z pohľadu teórie jazykovej politiky (najmä z hľadiska statusu a jeho dynamiky na pozadí spoločenskej situácie) a o výskum postojov k týmto jazykom. Výber konkrétneho jazyka, resp. jazykov, a vymedzenie sledovaného historického obdobia sa upresní po vzájomnej konzultácii s uchádzačom alebo uchádzačkou, resp. v prvom roku štúdia. Základný výskum bude zahŕňať archívny výskum historických prameňov, oficiálnych dokumentov a dobovej tlače.

7.

Etymologická analýza vybranej lexikálno-sémantickej skupiny v slovenčine

Predmetom práce je etymologická analýza konkrétnej lexikálno-sémantickej skupiny, zohľadňujúca okrem súčasného slovenského spisovného jazyka aj lexiku starších období vývinu slovenčiny a slovenských nárečí. Cieľom je komplexná etymologická interpretácia skúmanej slovnej zásoby, využívajúca štandardné metódy a postupy súčasného etymologického výskumu.

8.

Výskum ojkonymie vo vzťahu k dejinám osídlenia

Téma je interdisciplinárna, preto sú vítané historické vedomosti a orientácia v latinčine, maďarčine a nemčine. Doklady ojkoným (vrátane prípadných zaniknutých) z určitého regiónu od najstarších čias po súčasnosť budú analyzované a klasifikované podľa metódy malých typov s cieľom odhaliť vzťahy medzi štruktúrami názvov, ich časovými vrstvami a areálovým rozšírením a rekonštruovať osídľovací proces. Vysvetlený bude aj pôvod a motivácia názvov.

9.

Vývin urbanonymie a jej jazykový rozbor

Cieľom je opis dynamiky a vývinu názvov ulíc mesta strednej a väčšej veľkosti. Základom bude lexikálnosémantická a slovotvorná klasifikácia. Vývin urbanonymie bude analyzovaný v etapách vymedzených dôležitými medzníkmi vo vývoji mesta a celej spoločnosti. Zmeny v používaní motivačných okruhov a slovotvorných postupov budú znázornené grafmi. Súčasťou práce bude zoznam súčasných urbanoným s  výkladom, dobou vzniku a bývalými názvami lokality.

10.

Exonymá v slovenčine

Práca sa zameria na výskum slovenských exoným (domácich podôb cudzích zemepisných názvov) s ohľadom na ich historické a kultúrne pozadie, súčasný úzus (najmä vo vzťahu k pôvodným podobám zemepisných názvov – endonymom) a grafickú (ne)jednotnosť, a to na základe kartografických, literárnych, mediálnych a publicistických prameňov. Cieľom je analýza exoným z hľadiska funkčného prístupu, reflektujúceho jazykové potreby a fungovanie exoným v komunikácii. .
11.

Jazykové zmeny vo vývine slovenčiny z pohľadu historickej a variačnej sociolingvistiky

Predmetom dizertačnej práce majú byť vybrané javy z historického vývinu slovenského jazyka (jeho historických (kultúrnych) alebo regionálnych (nárečových) variet), ktorých opis a následná interpretácia bude vychádzať z konceptu jazykovej zmeny ako postupného a komplexného procesu podmieneného vnútrojazykovými vzťahmi a mimojazykovými faktormi. Cieľom je prispieť k poznaniu priebehu jazykových zmien na základe skúmania jazykovej variantnosti a jej premenlivosti v čase a v komunikácii. Výber konkrétnych prípadov zmien, historického obdobia alebo regionálneho nárečia sa upresní po vzájomnej konzultácii s uchádzačom alebo uchádzačkou. Základný výskum bude zahŕňať archívny výskum historických prameňov a/alebo terénny výskum vo vybranom regióne.
12.

Cudzie jazyky v kultúrnych dejinách slovenského jazykového spoločenstva

Predmetom dizertačnej práce je výskum postavenia (statusu) a fungovania vybraných cudzích jazykov, ktoré sa na území dnešného Slovenska používali ako kultúrne jazyky, a to, ako sa ich status a funkčnosť menili v priebehu historického vývinu jazykovej situácie až do súčasnosti. Cieľom práce je rozšíriť doterajšie poznatky o fungovaní cudzích jazykov na území dnešného Slovenska, ktoré sa väčšinou týkajú jazykových kontaktov, sfér používania cudzích jazykov a jazykových interferencií (napr. prevzatí slov z týchto jazykov do slovenčiny), a to o interpretáciu z pohľadu teórie jazykovej politiky (najmä z hľadiska statusu a jeho dynamiky na pozadí spoločenskej situácie) a o výskum postojov k týmto jazykom. Výber konkrétneho jazyka, resp. jazykov, a vymedzenie sledovaného historického obdobia sa upresní po vzájomnej konzultácii s uchádzačom alebo uchádzačkou, resp. v prvom roku štúdia. Základný výskum bude zahŕňať archívny výskum historických prameňov, oficiálnych dokumentov a dobovej tlače.

13.

Vývoj slovenskej právnej terminológie a snahy o jej unifikáciu po roku 1843

Práca bude zameraná na materiálovú analýzu legislatívnych textov z 19. storočia v korpusovom spracovaní, pričom cieľom bude identifikovať rozsah potenciálnej kontinuity používania právnych termínov v druhej polovici 19. storočia v porovnaní so zachytenou právnou lexikou v starších lexikografických dielach a aj vo vzťahu k súdobému právnemu kontextu. Súčasťou práce budú aj komparatívne sondy vo vybraných sémantických okruhoch právnej terminológie z legislatívnych textov 19. storočia so slovníkmi právnej terminológie zo začiatku 20. storočia.