Anotácie

Cieľom uchádzača je vypracovanie didakticky a metodicky aplikovateľného modelu výučby slovenského jazyka na základných a stredných školách, do ktorého sa budú premietať jednak idey inkluzívneho vzdelávania (t. j. maximálne solidarizačného  a akceptujúceho vzdelávania pre všetkých), a jednak vedomé snahy o posilňovanie potenciálneho inkluzívneho charakteru jazyka – slovenčiny so zreteľom na prehlbovanie interpretačnej kompetencie. Z tejto metodologickej perspektívy možno aj fungovanie interpretačného mechanizmu uchopiť ako proces inkluzivizácie, teda začleňovania určitých kvánt informačnej ponuky textu do znalostného a skúsenostného komplexu žiaka, čo má evidentný vplyv na jeho plnohodnotný život v podmienkach súčasnej modernej digitálnej spoločnosti.

Ponúknutá téma nadväzuje na práve prebiehajúci, finančne podporený výskum prejavov aflexie v súčasnom slovenskom jazyku. Cieľom práce je zosumarizovať jednotlivé prejavy aflexie v systéme ohybných, ale najmä neohybných slovných druhov a explanačným spôsobom zachytiť možné posuny vo vnímaní a interpretácii týchto javov vo vzťahu k synchrónnej dynamike a komunikačnej kultúre súčasnej slovenčiny. Práca predpokladá samostatný empirický výskum založený na identifikácii a klasifikácii aflexívnych morfosyntaktických komponentov v rôznych druhoch textov (najmä na osi dialogické vezus monologické texty) so špecifickým zreteľom na ich pragmaticko-komunikačnú funkciu.

Slovenská štylistika v 21. storočí vo vedeckej, profesionálnej  a sociovedeckej komunikácii offline aj online (na interakciách vybranej odbornej oblasti, napríklad jazykovedy, športu, zdravotníctva, administratívy, obchodu, ...)

Výskum bude sondovať potreby a variácie komunikačných interakcií v konštelácii aktérov v rôznych rolách – napríklad lingvistov ako akademických pracovníkov, lingvistov ako učiteľov, lingvistov ako prekladateľov, lingvistov ako „vedátorov“ v médiách,  offline aj online). Empirický výskum kombinujúci kvantitatívne dotazníkové zistenia so zisteniami z etnografických rozhovorov poskytne bázu dát na interpretáciu efektov interakcií v danej sfére (s ohľadom na vzájomnú rovnosť, slobodu, plnohodnotnú sebarealizáciu... a iné aspekty inkluzívnosti podľa J. Dolníka, Jazyk v dynamike demokracie, 2023). Vyústením má byť optimalizácia spôsobov verbálneho správania aktérov v sledovanej sfére s vylúčením antiinkluzívnych či kváziinkluzívnych praktík.

Občianska veda a jazykoveda (so zameraním na lexiku najmä sociolektov)

Predmetom dizertačnej práce majú byť vybrané javy z historického vývinu slovenského jazyka (jeho historických (kultúrnych) alebo regionálnych (nárečových) variet), ktorých opis a následná interpretácia bude vychádzať z konceptu jazykovej zmeny ako postupného a komplexného procesu podmieneného vnútrojazykovými vzťahmi a mimojazykovými faktormi. Cieľom je prispieť k poznaniu priebehu jazykových zmien na základe skúmania jazykovej variantnosti a jej premenlivosti v čase a v komunikácii. Výber konkrétnych prípadov zmien, historického obdobia alebo regionálneho nárečia sa upresní po vzájomnej konzultácii s uchádzačom alebo uchádzačkou. Základný výskum bude zahŕňať archívny výskum historických prameňov a/alebo terénny výskum vo vybranom regióne.

Predmetom dizertačnej práce je výskum postavenia (statusu) a fungovania vybraných cudzích jazykov, ktoré sa na území dnešného Slovenska používali ako kultúrne jazyky, a to, ako sa ich status a funkčnosť menili v priebehu historického vývinu jazykovej situácie až do súčasnosti. Cieľom práce je rozšíriť doterajšie poznatky o fungovaní cudzích jazykov na území dnešného Slovenska, ktoré sa väčšinou týkajú jazykových kontaktov, sfér používania cudzích jazykov a jazykových interferencií (napr. prevzatí slov z týchto jazykov do slovenčiny), a to o interpretáciu z pohľadu teórie jazykovej politiky (najmä z hľadiska statusu a jeho dynamiky na pozadí spoločenskej situácie) a o výskum postojov k týmto jazykom. Výber konkrétneho jazyka, resp. jazykov, a vymedzenie sledovaného historického obdobia sa upresní po vzájomnej konzultácii s uchádzačom alebo uchádzačkou, resp. v prvom roku štúdia. Základný výskum bude zahŕňať archívny výskum historických prameňov, oficiálnych dokumentov a dobovej tlače.

Etymologická analýza vybranej lexikálno-sémantickej skupiny v slovenčine

Predmetom práce je etymologická analýza konkrétnej lexikálno-sémantickej skupiny, zohľadňujúca okrem súčasného slovenského spisovného jazyka aj lexiku starších období vývinu slovenčiny a slovenských nárečí. Cieľom je komplexná etymologická interpretácia skúmanej slovnej zásoby, využívajúca štandardné metódy a postupy súčasného etymologického výskumu.

Výskum ojkonymie vo vzťahu k dejinám osídlenia

Téma je interdisciplinárna, preto sú vítané historické vedomosti a orientácia v latinčine, maďarčine a nemčine. Doklady ojkoným (vrátane prípadných zaniknutých) z určitého regiónu od najstarších čias po súčasnosť budú analyzované a klasifikované podľa metódy malých typov s cieľom odhaliť vzťahy medzi štruktúrami názvov, ich časovými vrstvami a areálovým rozšírením a rekonštruovať osídľovací proces. Vysvetlený bude aj pôvod a motivácia názvov.

Vývin urbanonymie a jej jazykový rozbor

Cieľom je opis dynamiky a vývinu názvov ulíc mesta strednej a väčšej veľkosti. Základom bude lexikálnosémantická a slovotvorná klasifikácia. Vývin urbanonymie bude analyzovaný v etapách vymedzených dôležitými medzníkmi vo vývoji mesta a celej spoločnosti. Zmeny v používaní motivačných okruhov a slovotvorných postupov budú znázornené grafmi. Súčasťou práce bude zoznam súčasných urbanoným s  výkladom, dobou vzniku a bývalými názvami lokality.

Exonymá v slovenčine

Jazykové zmeny vo vývine slovenčiny z pohľadu historickej a variačnej sociolingvistiky

Cudzie jazyky v kultúrnych dejinách slovenského jazykového spoločenstva

Predmetom dizertačnej práce je výskum postavenia (statusu) a fungovania vybraných cudzích jazykov, ktoré sa na území dnešného Slovenska používali ako kultúrne jazyky, a to, ako sa ich status a funkčnosť menili v priebehu historického vývinu jazykovej situácie až do súčasnosti. Cieľom práce je rozšíriť doterajšie poznatky o fungovaní cudzích jazykov na území dnešného Slovenska, ktoré sa väčšinou týkajú jazykových kontaktov, sfér používania cudzích jazykov a jazykových interferencií (napr. prevzatí slov z týchto jazykov do slovenčiny), a to o interpretáciu z pohľadu teórie jazykovej politiky (najmä z hľadiska statusu a jeho dynamiky na pozadí spoločenskej situácie) a o výskum postojov k týmto jazykom. Výber konkrétneho jazyka, resp. jazykov, a vymedzenie sledovaného historického obdobia sa upresní po vzájomnej konzultácii s uchádzačom alebo uchádzačkou, resp. v prvom roku štúdia. Základný výskum bude zahŕňať archívny výskum historických prameňov, oficiálnych dokumentov a dobovej tlače.

Vývoj slovenskej právnej terminológie a snahy o jej unifikáciu po roku 1843

Práca bude zameraná na materiálovú analýzu legislatívnych textov z 19. storočia v korpusovom spracovaní, pričom cieľom bude identifikovať rozsah potenciálnej kontinuity používania právnych termínov v druhej polovici 19. storočia v porovnaní so zachytenou právnou lexikou v starších lexikografických dielach a aj vo vzťahu k súdobému právnemu kontextu. Súčasťou práce budú aj komparatívne sondy vo vybraných sémantických okruhoch právnej terminológie z legislatívnych textov 19. storočia so slovníkmi právnej terminológie zo začiatku 20. storočia.