Anotácie

Cieľom dizertačnej práce bude dôkladná obsahová, pramenná, štylistická a jazyková analýza historického diela Františka Kazyho SJ – dejín Trnavskej univerzity (Historia Universitatis Tyrnaviensis, 1737) a trojzväzkového kompendia uhorských dejín v rokoch 1601–1681 (Historia Regni Hungariae, 1737, 1741, 1749). Kazyho dielo sa bude v práci interpretovať v kontexte uhorskej i európskej historiografie prvej polovice 18. storočia. Súčasťou práce môže byť aj preklad časti historického diela F. Kaziho do slovenčiny. Vyžaduje sa dobrá znalosť nemčiny alebo angličtiny, ako aj výborná znalosť latinského jazyka.

Cieľom dizertačnej práce je výskum mechanizmov fungovania súdnej praxe v užšie vymedzenom časovom úseku. Doktorand/-ka má na výber, či tému bude skúmať na príklade vybraného regiónu alebo mesta, alebo sa zameria na zvolený delikt, či skupinu deliktov (smilstvo/mravnostné delikty, zabitie/násilné delikty, urážky na cti, atď.), prípadne na ženskú alebo mužskú kriminalitu pomocou vhodne vybraných archívnych prameňov v zadefinovanom čase. Kriminalita bola v ranom novoveku vnímaná ako hriech a vzťah právnej normy k súdnej praxi nebol vždy jednoznačný, ani absolútne záväzný, čo prispievalo k prevahe miestneho zvykového práva a značne flexibilnej rozhodovacej právomoci sudcov. Doktorand/-ka sa pri analýze zvolenej súdnej praxe môže zamerať na stratégie a postoje sudcov (na základe morálnych zdôvodnení rozsudkov, odvolávania sa na konkrétne právne či cirkevné normy, charakteru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, vplyvu príhovorov či možností zmiernenia trestu alebo omilostenia), na cirkevné riešenie sexuálnych deliktov a manželských konfliktov, na trestanie náboženských/mravnostných deliktov v prvých rokoch po prijatí zákonníka Jozefa II. (právna implementácia v praxi) alebo sa upriamiť len na kriminalizáciu alebo dekriminalizáciu určitých deliktov (napr. mravnostné delikty, delikty mágie a čarodejníctva, atď). Výskum by mal byť postavený na analýze archívnych prameňov a štúdiu domácej i zahraničnej literatúry k danej téme. Tematické i časové ohraničenie témy bude vychádzať zo stavu zachovania relevantných archívnych materiálov, ich obsahu a množstva.
Podmienka: dobrá znalosť jazyka/-ov zvolených archívnych prameňov (obyčajne latinčina, nemčina alebo maďarčina), slovenského/českého alebo anglického jazyka (min. B2).

Cieľom dizertačnej práce je výskum zmien terapeutických a regulačných postupov proti šíreniu pohlavných chorôb, s dôrazom na vnímanie príčin a sociálnych dôsledkov venerických ochorení, ako aj mechanizmov sociálnej exklúzie a s tým spojených stereotypov v sledovanom období v kontexte Rakúsko-Uhorska resp. Československa. Preferovaný bude prístup kombinácie makro- a mikro-úrovne. Súčasťou dizertačnej práce budú prípadové štúdie vybraných inštitúcií (napr. špecializované zdravotnícke zariadenie, nevestinec, dobročinný spolok apod.). Vítaná je komparácia vybranej inštitúcie na území dnešného Slovenska a v inom regióne Habsburskej monarchie resp. jej následníckych štátov. Okrem archívnych materiálov k vybraným inštitúciám a dobovej medicínskej i zdravotnícko-osvetovej literatúry (vrátane dobovej tlače), sú dôležitými prameňmi aj beletria, memoáre a korešpondencia.
Od uchádzača/ky sa očakáva základný prehľad politického a sociálneho vývoja Slovenska v sledovanom období; okrem znalosti slovenského/českého a anglického jazyka je pre výskum obdobia do roku 1918 potrebná schopnosť pracovať s prameňmi v maďarskom alebo nemeckom jazyku.

Cieľom dizertačnej práce bude skúmať verejné priestory hudobnej produkcie v rámci vybraných miest Horného Uhorska. Ide o tzv. sály reduty existujúce ako samostatné verejné mestské budovy alebo ako súčasť divadelných budov. Napodobovaním pôvodne šľachtického miesta reprezentácie sa stavba redút v 19. storočí stala popri divadelných stavbách dôležitým integračným prvkom lokálnych meštianskych elít. Ako modelový príklad bude figurovať Reduta postavená v roku 1793 v Prešporku. Popri koncertoch a báloch, opakovane organizovaných za účelom získania prostriedkov pre spolkovú dobročinnú činnosť, sa v priestore vybavenom reštauráciou a kasínom konali zasadania uhorského snemu či výročné stretnutia dôležitých mestských spolkov.
Východiskovými konceptmi budú pojmy politizácia a socializácia uplatňované pri skúmaní kultúrnej a politickej funkcie tohto priestoru, ako aj sledovanie viacnásobných lojalít a nejednoznačnosť identít prešporského obyvateľstva. Pramenným východiskom výskumu by mali byť programy a dobové kritiky, správy zo zasadania snemu, ďalej výročné správy spolkov, ktorých činnosť sa odohrávala v daných priestoroch a v neposlednom rade mestské úradné knihy poskytujúce informácie o prenájme Reduty a jej stavebných úpravách. Počas doktorandského štúdia bude prebiehať komparácia s podobnými stavbami existujúcimi v 19. storočí na území Horného Uhorska, ako aj so súčasnou sálou bratislavskej Reduty, postavenej v rokoch 1913 – 1919.
Od uchádzača/ky sa očakáva záujem profilovať sa v kultúrno-historickom výskume, základný prehľad kultúrneho života vo vybranom regióne a tomu zodpovedajúce jazykové znalosti: okrem slovenského/českého a anglického jazyka schopnosť čítať v nemeckom jazyku, prípadne ovládať aj ďalšie jazyk/y regiónov vybraných na komparáciu.

Po prvej svetovej vojne sa na Slovensku rozmáhala úžera. Na jej potlačenie vznikli v roku 1919 protiúžerové ľudové súdy. Tento inštitút nebol založený na rozhodovacej právomoci profesionálnych sudcov, ale laikov, na ktorých sa nekládli odborné kvalifikačné požiadavky. Laický prvok v justícii má svoju historickú genézu. Hlavným cieľom dizertačnej práce je zmapovať vývojové trendy, slabiny a prednosti tohto inštitútu v našich moderných dejinách. Modelovým príkladom budú povojnové ľudové protiúžerové súdy a priblíženie mechanizmov ich fungovania. Spracovanie témy si vyžaduje štúdium odbornej historicko-právnej literatúry, dobovej tlače a archívny výskum. Vyžaduje sa schopnosť vnímať širší kontext hospodárskych, sociálnych a spoločenských otázok. Podmienka: znalosť slovenského/českého jazyka, anglického jazyka (min. B2). Znalosť maďarčiny, nemčiny je výhodou.

Problematika nemeckého ochranného pásma na Slovensku v rokoch 1939 – 1945 patrí doposiaľ k výzvam historického výskumu dejín Slovenska v období 2. svetovej vojny. Rokovania o vymedzení teritoriálneho rozsahu pásma a právomociach nemeckého Wehrmachtu v ňom sú pomerne známe. Čo však doposiaľ viac-menej absentuje je analýza toho, akým spôsobom sa dohody týkajúceho sa pásma premietli do každodennej praxe. Cieľom dizertačnej práce skúmanie vzájomnej interakcie v pásme dislokovaných jednotiek nemeckej armády, lokálnych slovenských úradov a vzťah vojakov a miestneho obyvateľstva na príklade jedného, prípadne viacerých (max. troch) okresov nachádzajúcich sa v tzv. Schutzone od zriadenie pásma až po jeho zánik koncom zimy 1945 a zasadiť ich do kontextu nacionálnosocialistickej okupačnej politiky. Adept na DŠ by mal preukázať schopnosť kombinovať prístupy vojenských dejín a výskumu politických a organizačných dejín nacionálneho socializmu s prístupmi z mikrohistórie, ktorá skúma procesy a konanie aktérov priamo na určenom mieste. Podmienkou je znalosť nemeckého jazyka (min. B2).

Cieľom dizertačnej práce bude analýza vybraného fenoménu z oblasti populárnej kultúry konca 80. a 90. rokov na Slovensku, pričom prípadné komparatívne zameranie témy je vítané. Od záujemcov o štúdium sa očakáva predloženie vlastného výskumného projektu, zameraného na niektorý z fenoménov, ako aj špecifikácia plánovaných metodologických postupov. Schopnosť vykonávať systematický historický, resp. etnografický výskum a základné povedomie o existujúcej odbornej literatúry k téme je podmienkou prijatia, podobne ako aj znalosť slovenského/českého a anglického jazyka (B2). Znalosť ďalších jazykov je výhodou.