Anotácie
P. č. | Téma | Anotácia |
---|---|---|
1. | Zbierkotvorné zameranie a výstavná činnosť Univerzity Komenského v Bratislave | Práca sa má zaoberať zberateľstvom Univerzity Komenského s dôrazom na historický vývoj zbierok, ich vznik, motivácie a kľúčové osobnosti, ktoré sa na ňom podieľali, ako aj prepojenie zbierok s vedecko-výskumnými a pedagogickými aktivitami univerzity. Zároveň hodnotí muzeologické spracovanie týchto zbierok, ich spoločenský význam a potenciál pre ďalší výskum. Práca poukazuje na historický prínos zbierok pre rozvoj univerzity, ich úlohu v uchovávaní vedeckého a kultúrneho dedičstva. Zároveň predkladá potrebu systematickej správy a ochrany zbierok, ich potenciál ďalšieho rozvoja v digitálnom prostredí. Venuje sa aj univerzitným zbierkam uchovávaným v múzeách, pričom analyzuje ich akvizičné procesy, spôsob správy a možnosti využitia. Práca ponúka pohľad na význam univerzitných zbierok nielen z perspektívy akademickej komunity, ale aj ich spoločenskej funkcie v rámci popularizácie vedy a spolupráce s verejnosťou. |
2. | Kriminálne delikty žien v Bratislave v rokoch 1714 – 1780 | Cieľom dizertačnej práce je spracovanie ženskej kriminality v mestskom prostredí hlavného mesta Uhorska, Bratislavy. Výskum bude vychádzať predovšetkým zo súdneho protokolu z rokov 1714 až 1780, ktorý je uložený v Archíve mesta Bratislavy. Kriminalita žien má svoje špecifiká, ženy sa podieľali takmer na celom spektre trestných činov v minulosti a zároveň existovali trestné činy, ktoré úzko súviseli so ženským svetom – medzi ne patrilo zabitie dieťaťa (infanticídium) či bosoráctvo. Historickoantropologické spracovanie tejto problematiky môže načrtnúť nové chápanie postavenia žien v meste práve prostredníctvom výpovedí o kriminálnych činoch. Osobitosti mestského prostredia Bratislavy umožňujú sledovať napríklad námezdné robotníčky či služobníctvo. Zámerom bude aj identifikovať ženu ako kriminálničku, ktorá stojí na okraji spoločnosti, jej sociálne pozadie či motívy konania. Práca tak prispeje aj k veľmi potrebnému poznaniu žien na okraji spoločnosti.Podmienka: znalosť latinčiny, nemčiny. |
3. | Sonda do šľachtickej reprezentácie na príklade rodu Erdődy v 18. storočí (prípadne iného rodu po dohode so školiteľkou) | Cieľom dizertačnej práce je analýza sociálneho, ekonomického, kultúrneho a symbolického kapitálu rodu Erdődy prostredníctvom jej reprezentácie v 18. storočí. Reprezentáciu chápeme ako jav komunikácie, prostredníctvom ktorej sa snažíme rekonštruovať jednanie v historickom ponímaní. V dizertačnej práci sa bude sledovať spoločenská a politická reprezentácia prostredníctvom sondy na vybraných členoch rodu v ich osobnej korešpondencii, testamentoch, a zachovaných účtoch. Výskum je potrebné zamerať na sobášnu politiku rodu, mecenášstvo, výzor sídiel, festivity, umelecké zbierky a portrétne galérie rodu. Nákladný život uhorskej aristokracie neraz spôsobil ich zadlžovanie, preto bude dôležité sledovať aj dlhy, pohľadávky a úroky členov rodu. Veľká časť archívnych materiálov je uložená s Slovenskom národnom archíve v Ústrednom archíve rodu Erdődy, vo fonde Sekretariátu Jána Nepomuka a Jozefa Erdődyho v Bratislave, ktorý obsahuje hospodárske, finančné záležitosti rodu a šľachtického dvora rodu Erdődy. V priebehu prvého roka štúdia sa predpokladá ďalšia špecifikácia témy v závislosti od množstva a charakteru archívneho materiálu. Podmienka: znalosť maďarského jazyka, latinčiny,nemčiny. |
4. | Baroková latinská historiografia na Slovensku – historické dielo Františka Kazyho SJ (1695–1759) | Cieľom dizertačnej práce bude dôkladná obsahová, pramenná, štylistická a jazyková analýza historického diela Františka Kazyho SJ – dejín Trnavskej univerzity (Historia Universitatis Tyrnaviensis, 1737) a trojzväzkového kompendia uhorských dejín v rokoch 1601–1681 (Historia Regni Hungariae, 1737, 1741, 1749). Kazyho dielo sa bude v práci interpretovať v kontexte uhorskej i európskej historiografie prvej polovice 18. storočia. Súčasťou práce môže byť aj preklad časti historického diela F. Kaziho do slovenčiny. Vyžaduje sa dobrá znalosť nemčiny alebo angličtiny, ako aj výborná znalosť latinského jazyka. |
5. | Vybraný aspekt dejín kriminality raného novoveku | Cieľom dizertačnej práce je výskum mechanizmov fungovania súdnej praxe v užšie vymedzenom časovom úseku. Doktorand/-ka má na výber, či tému bude skúmať na príklade vybraného regiónu alebo mesta, alebo sa zameria na zvolený delikt, či skupinu deliktov (smilstvo/mravnostné delikty, zabitie/násilné delikty, urážky na cti, atď.), prípadne na ženskú alebo mužskú kriminalitu pomocou vhodne vybraných archívnych prameňov v zadefinovanom čase. Kriminalita bola v ranom novoveku vnímaná ako hriech a vzťah právnej normy k súdnej praxi nebol vždy jednoznačný, ani absolútne záväzný, čo prispievalo k prevahe miestneho zvykového práva a značne flexibilnej rozhodovacej právomoci sudcov. Doktorand/-ka sa pri analýze zvolenej súdnej praxe môže zamerať na stratégie a postoje sudcov (na základe morálnych zdôvodnení rozsudkov, odvolávania sa na konkrétne právne či cirkevné normy, charakteru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, vplyvu príhovorov či možností zmiernenia trestu alebo omilostenia), na cirkevné riešenie sexuálnych deliktov a manželských konfliktov, na trestanie náboženských/mravnostných deliktov v prvých rokoch po prijatí zákonníka Jozefa II. (právna implementácia v praxi) alebo sa upriamiť len na kriminalizáciu alebo dekriminalizáciu určitých deliktov (napr. mravnostné delikty, delikty mágie a čarodejníctva, atď). Výskum by mal byť postavený na analýze archívnych prameňov a štúdiu domácej i zahraničnej literatúry k danej téme. Tematické i časové ohraničenie témy bude vychádzať zo stavu zachovania relevantných archívnych materiálov, ich obsahu a množstva. |
6. | Pohlavné ochorenia ako sociálno-zdravotnícky problém na prelome 19. a 20. storočia na území dnešného Slovenska | Cieľom dizertačnej práce je výskum zmien terapeutických a regulačných postupov proti šíreniu pohlavných chorôb, s dôrazom na vnímanie príčin a sociálnych dôsledkov venerických ochorení, ako aj mechanizmov sociálnej exklúzie a s tým spojených stereotypov v sledovanom období v kontexte Rakúsko-Uhorska resp. Československa. Preferovaný bude prístup kombinácie makro- a mikro-úrovne. Súčasťou dizertačnej práce budú prípadové štúdie vybraných inštitúcií (napr. špecializované zdravotnícke zariadenie, nevestinec, dobročinný spolok apod.). Vítaná je komparácia vybranej inštitúcie na území dnešného Slovenska a v inom regióne Habsburskej monarchie resp. jej následníckych štátov. Okrem archívnych materiálov k vybraným inštitúciám a dobovej medicínskej i zdravotnícko-osvetovej literatúry (vrátane dobovej tlače), sú dôležitými prameňmi aj beletria, memoáre a korešpondencia. |
7. | Sociálne reprezentácie Rómov v dominantných nerómskych diskurzoch – sociálne vylúčenie a inklúzia | Dizertačný projekt je zameraný na skúmanie obrazu Rómov v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia v Uhorsku a Československu. Výskum sa primárne zameria na diskurz tvorený predstaviteľmi štátnej moci a politických a sociálnych hnutí, vrátane menšinových národných/nacionalistických. Cieľom práce bude analyzovať sociálne kategorizácie a stereotypné konštrukcie týkajúcich sa prisudzovaných sociálnych rolí a pripisovaných statusov civilizačnej a kultúrnej úrovne rómskeho obyvateľstva so zameraním na skúmanie kontinuity a diskontinuity sociálnych reprezentácií, resp. jednotlivých motívov v podmienkach meniacich sa štátnych usporiadaní a kontexte nation-building politík. Súčasťou výskumu by mal byť aj výskum percepcie dominantných sociálnych reprezentácií rómskym obyvateľstvom a ich vplyv na asimilačné, resp. emancipačné projekty predstaviteľov rómskej a nerómskej inteligencie. V priebehu prvého semestra sa predpokladá ďalšia špecifikácia témy. Súčasťou štúdia počas prvých dvoch semestrov bude štúdium teórií nacionalizmu a nacionalistických politických hnutí v 19. a 20. storočí, teórií diskurzu a postupov kritickej diskurznej analýzy. Podmienka: znalosť slovenského/českého jazyka, maďarčiny, anglického jazyka (min. B2), znalosť nemčiny je výhodou. |
8. | Verejný priestor hudobnej produkcie ako nástroj politizácie v 19. storočí na príklade vybraných miestach Horného Uhorska | Cieľom dizertačnej práce bude skúmať verejné priestory hudobnej produkcie v rámci vybraných miest Horného Uhorska. Ide o tzv. sály reduty existujúce ako samostatné verejné mestské budovy alebo ako súčasť divadelných budov. Napodobovaním pôvodne šľachtického miesta reprezentácie sa stavba redút v 19. storočí stala popri divadelných stavbách dôležitým integračným prvkom lokálnych meštianskych elít. Ako modelový príklad bude figurovať Reduta postavená v roku 1793 v Prešporku. Popri koncertoch a báloch, opakovane organizovaných za účelom získania prostriedkov pre spolkovú dobročinnú činnosť, sa v priestore vybavenom reštauráciou a kasínom konali zasadania uhorského snemu či výročné stretnutia dôležitých mestských spolkov. |
9. | Protiúžerové ľudové súdy na Slovensku v rokoch 1919 – 1924 | Po prvej svetovej vojne sa na Slovensku rozmáhala úžera. Na jej potlačenie vznikli v roku 1919 protiúžerové ľudové súdy. Tento inštitút nebol založený na rozhodovacej právomoci profesionálnych sudcov, ale laikov, na ktorých sa nekládli odborné kvalifikačné požiadavky. Laický prvok v justícii má svoju historickú genézu. Hlavným cieľom dizertačnej práce je zmapovať vývojové trendy, slabiny a prednosti tohto inštitútu v našich moderných dejinách. Modelovým príkladom budú povojnové ľudové protiúžerové súdy a priblíženie mechanizmov ich fungovania. Spracovanie témy si vyžaduje štúdium odbornej historicko-právnej literatúry, dobovej tlače a archívny výskum. Vyžaduje sa schopnosť vnímať širší kontext hospodárskych, sociálnych a spoločenských otázok. Podmienka: znalosť slovenského/českého jazyka, anglického jazyka (min. B2). Znalosť maďarčiny, nemčiny je výhodou. |
10. | Nemecké ochranné pásmo na Slovensku 1939 – 1945: Príklad okresu (ov)... | Problematika nemeckého ochranného pásma na Slovensku v rokoch 1939 – 1945 patrí doposiaľ k výzvam historického výskumu dejín Slovenska v období 2. svetovej vojny. Rokovania o vymedzení teritoriálneho rozsahu pásma a právomociach nemeckého Wehrmachtu v ňom sú pomerne známe. Čo však doposiaľ viac-menej absentuje je analýza toho, akým spôsobom sa dohody týkajúceho sa pásma premietli do každodennej praxe. Cieľom dizertačnej práce skúmanie vzájomnej interakcie v pásme dislokovaných jednotiek nemeckej armády, lokálnych slovenských úradov a vzťah vojakov a miestneho obyvateľstva na príklade jedného, prípadne viacerých (max. troch) okresov nachádzajúcich sa v tzv. Schutzone od zriadenie pásma až po jeho zánik koncom zimy 1945 a zasadiť ich do kontextu nacionálnosocialistickej okupačnej politiky. Adept na DŠ by mal preukázať schopnosť kombinovať prístupy vojenských dejín a výskumu politických a organizačných dejín nacionálneho socializmu s prístupmi z mikrohistórie, ktorá skúma procesy a konanie aktérov priamo na určenom mieste. Podmienkou je znalosť nemeckého jazyka (min. B2). |
11. | Populárna kultúra v období transformácie na Slovensku | Cieľom dizertačnej práce bude analýza vybraného fenoménu z oblasti populárnej kultúry konca 80. a 90. rokov na Slovensku, pričom prípadné komparatívne zameranie témy je vítané. Od záujemcov o štúdium sa očakáva predloženie vlastného výskumného projektu, zameraného na niektorý z fenoménov, ako aj špecifikácia plánovaných metodologických postupov. Schopnosť vykonávať systematický historický, resp. etnografický výskum a základné povedomie o existujúcej odbornej literatúry k téme je podmienkou prijatia, podobne ako aj znalosť slovenského/českého a anglického jazyka (B2). Znalosť ďalších jazykov je výhodou. |
12. | Úloha Zväzarmu vo výchove tzv. socialistickej mládeže | Cieľom dizertačnej práce bude výskum jednej z najmasovejších organizácii v dejinách Československa po roku 1948 Zväzarmu (Zväz pre spoluprácu s armádou). Zväzarm sa svojou všestrannosťou a rozsahom dotkol skoro každého občana republiky. Hlavnou úlohou organizácie bolo pripraviť mládež na obranu vlasti. Zväzarm pod svojou gesciou združoval 16 záujmových organizácii, zastrešoval branné športy a technickú záujmovú činnosť. Patril k organizáciám, ktoré mobilizovali obyvateľstvo a vytvárali predpoklady na uplatňovanie voľnočasových aktivít v prospech jednotlivcov, kolektívov, ale aj štátu a jeho vládnuceho režimu. Súčasne Zväzarm prispieval k formovaniu tzv. socialistického vlastenectva. Od záujemcov o štúdium sa očakáva výskum zameraný na primárnu úlohu Zväzarmu, a to na výcvik brancov a záloh pre Československú ľudovú armádu v konkrétnych odbornostiach, ktoré vojsko potrebovalo a to predovšetkým letectvo, motorizmus, rádioamatérstvo, potápačstvo atď. Rovnako bude predmetom výskumu zaradenie Zväzarmu do rámca režimových organizácií a analýza metód jeho práce. Od buducích adeptov doktorandského štúdia je potrebne predloženie vlastného výskumného projektu, zameraného na vybranú oblasť, užšie špecifikovanú sféru predmetnej organizácie a mechanizmy jej fungovania. Uprednostňuje sa v predloženom projekte aj komparatívny rámec podobných organizácii v socialistickom bloku. U uchádzačov sa predpokladá hlbší záujem o novšie sociálne dejiny, dejiny techniky a sociálnu antropológiu. Vítaná je predbežná orientácia aj vo vojenskej téme. Podmienkou je znalosť anglického jazyka (min. B2), slovenského/českého jazyka a pasívna znalosť ďalšieho európskeho jazyka. |