Anotácie

Práca bude vychádzať z poznatkov o vzájomnom súvise naratívnych štruktúr a kolektívnych identít. Zameria sa na vybrané diela staršej slovenskej literatúry, ktoré slúžili na obhajobu a presadzovanie národnostnej a konfesionálnej (prípadne inej) kolektívnej identity. Bude skúmať literárne konštrukcie pôvodu, charakteru a poslania daného spoločenstva. Cieľom je na pozadí dobovej rétorickej teórie, žánrovej typológie a poetiky mýtu je identifikovať literárne stratégie a postupy, ktoré boli používané pri obhajobe a dokazovaní legitimity spoločenstva, chvále jeho pôvodu, významu a úlohy.

Motív smrti je jedným z dominantných prvkov literárnej produkcie starších vývinových období. V náboženskom i psychologickom rozmere predstavuje smrť jeden z najdôležitejších momentov ľudskej existencie, jeho literárna reflexia je preto cenným zdrojom poznania o uvažovaní človeka v rôznych historických obdobiach i fázach jeho vlastného života. V dôsledku funkčného, žánrového i poetického synkretizmu starších literárnych pamiatok možno zároveň sledovať rôznorodé spôsoby jeho spracovania - či už v závislosti od doby ich vzniku, alebo viazanosti na konkrétne estetické/poetické systémy, ale rovnako aj od ich žánrového zaradenia, funkcie či zámeru autora. Cieľom výskumu bude mapovanie literárneho stvárnenia tohto fenoménu a sledovanie jeho premien v literárnohistorickom vývine od najstarších čias až po začiatok 19. storočia.

Predmetom výskumu bude koncept vitality v slovenskej romantickej literatúre so zreteľom na dobové literárne reprezentácie maskulinity. Na základe analýzy textov slovenských romantických autorov a ich zasadenia do dobových estetických, filozofických a spoločenských kontextov dizertačná práca preskúma vzťah medzi vitalitou a ideálom mužnosti v slovenskom romantizme. Zároveň ukáže, akým spôsobom sa tieto predstavy vzťahovali ku konvenčným/dobovým normám maskulinity a akým spôsobom sa podieľali na literárnej obraznosti prítomnej v slovenskom romantizme. Metodologickým východiskom práce budú výskumy romantizmu v domácom i medzinárodnom prostredí, ako aj podnety rodových štúdií (men´s studies).

Cieľom práce je rekonštrukcia typu stredoeurópskeho spisovateľa-filozofa na pozadí  spoločenských a politických zmien prvých desaťročí 20. storočia. Výskum sa sústredí na dielo a osobnosť Gejzu Vámoša, ktoré bude sledovať v kontexte slovenského modernizmu a zároveň v kontexte stredoeurópskej literatúry spolu s tvorbou Ladislava Klímu a Stanisława Ignacy Witkiewicza.

Práca sa zameria na obrazy ženy v slovenskej literatúre medzivojnového obdobia s ohľadom na dobové kultúrno-spoločenské, ideologické a estetické kontexty. Výskum sa sústredí na typologickú variabilitu a podoby ženskosti, tak ako sú realizované v literárnych textoch rôznych poetík (dekadencia, secesia, expresionizmus, poetizmus, proletárska literatúra a i.) a ideových prúdov (nacionalizmus, socializmus). Východiskom je predpoklad, že modernita ovplyvnila podobu tradičných obrazov ženy a vytvorila nové obrazy, ktoré rôznym spôsobom a v závislosti od rôzneho prostredia reagujú na zmenenú skutočnosť.

Výskumné témy dizertačnej práce sú sústredené okolo nasledovných okruhov: 1. špecifiká modelovania fikčného sveta a reprezentácie skutočnosti v modernistických textoch (v kontraste napríklad voči literárnemu smeru realizmu); 2. svet ako psychická projekcia subjektu a z toho vyplývajúce dôsledky pre konštrukciu fikčného sveta: pretržitý a neistý charakter skutočnosti, časté motívy halucinácií, snov, prieniku do inej (niekedy transcendentnej) skutočnosti; 3. problematika reprezentácie literárneho subjektu a modernistické témy: problémy indivídua, smrtiaca láska, melanchólia. Je možné vybrať si aj monograficky tvorbu jedného autora, napríklad Ivana Minárika, prípadne analyzovať vybrané texty viacerých autorov.

Cieľom dizertačnej práce je preskúmať a analyzovať špecifickú podobu fungovania spisovateľa/básnika v rozličných sociálnych rolách vo vybranom historickom kontexte. Výskum bude zameraný na konkrétnu slovenskú autorku alebo slovenského autora a jej alebo jeho tvorbu. Zadanie vychádza z predpokladu, že tvorcovia nie sú iba autormi literárnych textov, ale rovnako účastníkmi verejného života a tiež súčasťou kultúrno-spoločenskej pamäti. Materiálovým základom práce budú literárne diela, kultúrne a literárne periodiká a autobiografické žánre.