Anotácie

Práca sa zameria na štruktúru, funkciu a potenciál humoru v čase kríz týkajúcich sa súčasnej ruskej spoločnosti (nastoľovanie autoritatívneho režimu, prenasledovanie inakosti, vojenský konflikt, emigrácia). Ako predmet výskumu sa navrhuje humoristická prax ako spôsob subverzie, konštituovania druhého jazyka, konštruovania druhého jazykového obrazu sveta. Tá zahŕňa (meta)spravodajstvo v žánre politickej satiry, ale aj iné humoristické  praktiky podliehajúce zmapovaniu, a tiež humoristické praktiky v emigrácii ako jeden z mechanizmov vytvárania komunít a koalícií okolo rôznych naratívov a opozícií podliehajúcich opisu, rozboru a interpretácii. Predpokladá sa výrazne interdisciplinárny výskum ukotvený v teoretickom a metodologickom rámci kritickej diskurznej analýzy (N. Fairclough, T. van Dijk, Ruth Wodaková a i.),  diskurznej teórii (E. Laclau, Ch. Mouffe), všeobecnej teórii verbálneho humoru (V. Raskin, S. Attardo). Širšie sa predpokladá využitie postupov a nástrojov z oblasti sociálnej semiotiky (G. Kress, T. van Leeuwen) a pragmatiky. Spracovanie témy si rámcovo vyžaduje výborné vedomosti z oblasti jazykovedy, prácu s vedeckými textami v angličtine a ovládanie ruštiny minimálne na úrovni C1.

Reflexia mariánskeho kultu v chorvátskom a srbskom kultúrnom priestore

Cieľom dizertačnej práce je priniesť komplexný pohľad na rozsah a charakter mariánskeho kultu v chorvátskom a srbskom kultúrnom prostredí. Východiskom práce bude porovnanie mariánskej úcty z hľadiska katolíckej a pravoslávnej cirkvi (dogmatická teológia, ikonografia a pod.), pričom sa zameria na typické prejavy mariánskej ľudovej zbožnosti (modlitby, púte, pútnické miesta, chrámy, legendy, rituály, piesne). Významnou zložkou práce bude interpretácia regionálnych špecifík, ako aj komparácia oboch konfesií v širšom historickom kontexte. Skúmaná problematika sa bude analyzovať na základe etnolingvistického materiálu a literárnych prameňov od stredovekej po súčasnú literatúru.