Filozofická fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Anotácie

 

 

 

P. č.  Téma Anotácia
1. Vplyv umelej inteligencie na tradičnú koncepciu informačných systémovUmelá inteligencia (UI) mení spôsob fungovania informačných systémov (IS) a posúva ich za hranice tradičných, na pravidlách založených štruktúr, smerom k inteligentnejším a samoučiacim sa systémom. Umelá inteligencia umožňuje IS analyzovať údaje, rozpoznávať vzory a dokonca prijímať rozhodnutia bez zásahu človeka. Táto transformácia zvyšuje efektívnosť, automatizáciu a rozhodovanie v reálnom čase, ale vyvoláva aj obavy o transparentnosť, spravodlivosť a ľudskú kontrolu. Keďže AI sa čoraz viac integruje do IS, podniky a organizácie musia nájsť spôsob, ako vyvážiť automatizáciu a jej etické kontexty. Budúci výskum by sa mal zamerať na to, aby boli IS založené na umelej inteligencii lepšie vysvetliteľné, dôveryhodnejšie a v súlade s ľudskými hodnotami. Pochopenie týchto zmien bude kľúčové pre zabezpečenie toho, aby IS podporované umelou inteligenciou zostali užitočné, zodpovedné a prospešné v oblastiach, ako je zdravotníctvo, financie a riadenie podnikov. 
2. Možnosti podpory informačnej tvorivosti nástrojmi umelej inteligencie

Cieľom je analýza informačnej tvorivosti človeka s využitím psychológie tvorivosti človeka a nástrojov umelej inteligencie pri podpore tvorivej práce s informáciami. Analyzujú sa základné modely informačnej tvorivosti človeka a výsledky výskumov štúdií informačnej tvorivosti a nástrojov umelej inteligencie. Vypracuje sa dizajn vlastnej empirickej štúdie s vybranou vzorkou doktorandov v rôznych disciplínach, v oblastiach vzdelávania, informačného dizajnu a digitálneho umenia. Aplikujú sa inovatívne metódy výskumu, najmä metódy založené na umení (vizualizáciách). Realizujú sa experimenty s nástrojmi umelej inteligencie pri informačnej tvorivosti. Navrhnú sa vlastné inovatívne modely tvorivého spracovania informácií v digitálnom prostredí a metódy na podporu informačnej tvorivosti v rámci gramotnosti a etiky v oblasti umelej inteligencie.

3. Jarmočné tlače vydané na Slovensku v 18. a 19. storočí ako médium spravodajských a bulvárnych (dez)informácií Charakterizovať vznik, význam, druhy a distribúciu jarmočných tlačí na Slovensku a v Európe. Na základe retrospektívnej bibliografie kvantifikovať a chronologicky vymedziť jarmočné tlače vydané na Slovensku v 18. a 19. storočí v kontexte ich vydavateľského zázemia a motívov vzniku. Identifikovať jarmočné tlače vydané ako médium komunikácie serióznych skutočných udalostí alebo publikovaných ako prostriedok šírenia bulvárnych či vykonštruovaných obsahov. Identifikovať nástroje na zvýšenie kredibility jarmočných tlačí. Popísať význam ilustrácie na jarmočných tlačiach a jej previazanosť s obsahom komunikovaného textu.
4. Rádiá Slobodná Európa a Hlas Ameriky v kontexte slovenskej žurnalistiky a spoločensko-politických zmien Dizertačná práca sa zameriava na výskum vplyvu Rádia Slobodná Európa (Radio Free Europe) a Hlasu Ameriky (Radio Voice of America) na slovenskú žurnalistiku a spoločensko-politické zmeny v druhej polovici 20. storočia. Prostredníctvom historického výskumu, analýzy programov, archívnych dokumentov a svedectiev pamätníkov bude skúmať, ako tieto rozhlasové stanice ovplyvňovali mediálnu sféru, formovali verejnú diskusiu, a prispievali k demokratizačným procesom v bývalom Československu. Výskum sa sústredí na ich úlohu v období studenej vojny, ako aj na ich význam v udalostiach vedúcich k Novembru 1989. Cieľom práce je prispieť k hlbšiemu pochopeniu významu exilových médií pri formovaní modernej slovenskej spoločnosti.
5. Limity slobody prejavu na sociálnych sieťach Cieľom práce by malo byť preskúmanie hraníc medzi ochranou slobody prejavu a reguláciou škodlivého obsahu v online priestore, a to na vnútroštátnej aj nadnárodnej úrovni. Výskum bude analyzovať etické a právne aspekty moderovania obsahu, pričom dôležitou témou bude aj úloha štátu (národná regulácia), medzinárodných inštitúcií (EÚ) a technologických platforiem. Súčasťou práce by mali byť aj výzvy súvisiace s dezinformáciami, nenávistnými prejavmi a cenzúrou v kontexte digitálnej komunikácie, a to z právneho, etického aj jazykového hľadiska.
6.

Autenticita a estetika reklamných vizuálov - vplyv AI generovaných obrazov, tradičnej fotografie a digitálnych úprav na percepciu značiek z pohľadu spotrebiteľov

Vizuálna komunikácia zohráva kľúčovú úlohu v marketingu, pričom jej autenticita a estetika priamo ovplyvňujú dôveru spotrebiteľov a ich vnímanie značiek. V súčasnosti tradičnú fotografiu v reklame čoraz viac dopĺňajú alebo nahrádzajú AI generované obrazy a digitálne upravené vizuály, čo otvára otázky o ich dôveryhodnosti a psychologickom vplyve na spotrebiteľské správanie. Práca sa zameriava na to, ako rôzne typy vizuálov formujú emocionálnu odozvu spotrebiteľov, ich vzťah k značkám a rozhodovanie pri nákupe, pričom reflektuje aktuálne trendy v marketingovej vizuálnej komunikácii.