Filozofická fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Anotácie

 

 

 

P. č.  Téma Anotácia
1. Asimilácia a identita v súčasnej arabskej literatúre zobrazujúcej problematiku migrácie

Dizertačný projekt je venovaný výskumu súčasnej arabskej literatúry, ktorá zobrazuje rozmanité aspekty života migrantov v ich nových domovinách. Téma migrácie a medzikultúrneho spolužitia  sa v posledných rokoch stáva mimoriadne aktuálnou v arabskom prostredí a čoraz častejšie sa objavuje v literárnom diskurze. Cieľom projektu je preskúmať, ako sú migranti vyobrazovaní vo vybraných arabských literárnych dielach, akým problémom musia čeliť a do akej miery sa vedia prispôsobiť novým životným podmienkam a reagovať na nové výzvy. Pozornosť budeme venovať aj spôsobu vyobrazenia tém odchodu, traumy, odcudzenia, nostalgie za domovom, neprijatia v novej krajine, (ne)prispôsobenia sa novým podmienkam, snahe udržať si pôvodnú identitu, kultúru a zvyky či úsiliu sociálne sa integrovať v novej krajine. Práca bude vychádzať z podrobných analýz vybraných diel z rôznych častí arabského sveta, kde budú zastúpení autori a autorky z Libanonu, Egypta, Palestíny či Eritrey. Týmto spôsobom sa budeme snažiť poskytnúť hlbší pohľad na komplexnosť a dynamiku otázky migrácie a prispieť k lepšiemu pochopeniu toho, ako je životná skúsenosť migrantov vyobrazená v modernej arabskej tvorbe.

2 Záhrada ako priestor bytia: poézia Louise Glückovej a Mily Haugovej

Doktorandská práca spracováva motív záhrady v poézii Louise Glückovej a Mily Haugovej ako imaginatívneho, existenčného a fyzického bytia, kde hranica medzi tvorením a zánikom plynulo fluktuuje. Je to priestor tichej reflexie, transformácie a metafyzického skúmania. Pre obe poetky je motív záhrady charakteristický a objavuje sa v ich tvorbe v mnohých obmenách. Je to fyzické prostredie, symbolická krajina a korešponduje s témami ticha, samoty, pominuteľnosti, obnovy a materstva. Glückova poézia často zobrazuje záhradu ako priestor straty a odolnosti, v ktorom sa prelínajú osobné a mytologické aspekty, zatiaľ čo tvorba Haugovej odráža intímny, plynulý dialóg medzi prírodou a sebou samým, formovaný témami pamäti a túžby. Využitím existencialistickej a ekokritickej perspektívy táto štúdia poukazuje na spôsoby, akými títo básnici pretvárajú záhradu ako liminálny priestor - priestor, ktorý spochybňuje predstavy o stálosti a identite. Prostredníctvom podrobnej textovej analýzy dizertačná práca odhaľuje, ako ich básnické záhrady slúžia ako metafory ľudskej existencie, evokujúce krehkosť i transcendenciu.