Anotácie

Téma antisemitizmu na Slovensku v 90. rokoch 20. storočia a prvej dekády 21. storočia je pilotným výskumom tejto problematiky. Ako východisko predpokladá orientáciu v problematike ľavicového antisemitizmu/antisionizmu z prostredia komunistickej strany (KSČ) z normalizačného obdobia. Teoreticky sa bude opierať o analýzy Róberta Wistricha, Daniela J. Goldhagena, Zygmunda Baumana a ďalšie teoretické koncepty. Metodologicky bude vychádza z heuristiky dobových prameňov (periodická tlač, mediálne výstupy, dokumenty politického charakteru pred a po vstupe do EU a pod.) a biografickej metódy/oral history osobností verejného a politického života. Dôležitou súčasťou bude analýza spomienkovej/autobiografickej „ponovembrovej“ literatúry. Interpretácia zdrojov predpokladá diskurzívnu analýzu.

Gülenovské hnutie, alebo hnutie Hizmet je islamistické bratské hnutie. Je podskupinou sunnitského islámu založené na teologickom učení Saida Nursího, ktoré sa odráža v náboženskom učení Fethullaha Gülena. Hnutie sa v Turecku považuje za konzervatívne, ale niektorí ho chvália ako pacifistickú, moderne orientovanú verziu islamu a alternatívu k extrémnejším školám islamu, ako je salafizmus. Po pokuse o prevrat v r. 2016 je Gülenovo hnutie v Turecku klasifikované ako teroristická organizácia, no je stále veľmi aktívne mimo Turecko, najmä v Európe a v USA. Má silné ekonomické zázemie a globálne prepojenú organizačnú štruktúru. Hnutie publikuje a šíri svoje učenie po celem svete a to ako v turečtine tak aj po anglicky, či po nemecky a v mnohých iných jazykoch. Tieto publikácie nám ukazujú Gülenovo učenie nielen v podobe textovej, ale aj vizuálnej reprezentácie. Obálky kníh a ilustrácie časopisov hnutia predstavujú originálnu vizuálnu recepciu islámu a sveta, preto si zaslúžia, aby sa stali predmetom vedeckého skúmania.

Vzťah medzi človekom a prírodou u starých Mayov bol na základe dochovaných záznamov veľmi blízky. Napriek tomu je povaha tohto vzťahu zaťažená západnými kategóriami a pojmami, ktoré nás vzďaľujú od jeho pochopenia. Cieľom tejto práce bude preskúmať obraz prírody tak v predkolumbovských mayských záznamoch ako aj u súčasných mayských komunít, a to z perspektívy tzv. riadenej dvojzmyselnosti Eduarda Viveirosa de Castra. Namiesto snahy o úplné odstránenie nejednoznačnosti (equivocation) medzi pojmami v mayskej a západnej kultúre, táto metóda ju vedome riadi a využíva na odhalenie odlišných spôsobov myslenia. Cieľom bude neprekladať kultúrne pojmy mechanicky, ale pokúsiť sa odhaľovať prírodný svet Mayov z perspektívy ich vlastnej kultúry.

Cieľom dizertačnej práce bude sústredenie sa na vybratý okruh mayských artefaktov v širokej škále európskych múzeí a zmapovanie ich „osudov“. Pod pojmom osud sa myslí prepojenie pôvodných kontextov predmetov v ich pôvodnej kultúre, cez ich cestu do Európy a nové kontexty, ktoré nadobúdajú v priebehu času. Práca sa sústredí na stereotypizáciu významov, na westernizáciu sémantiky a reinterpretáciu symboliky. Cez premeny európskych kultúr v čase sa budú zrkadliť mayské objekty ako reflexia vlastných kultúrnych očakávaní a spoločenských potrieb. Cieľom práce je ukázať komplexnosť interpretácie objektu z cudzieho kultúrneho kontextu a naše schopnosti a možnosti ho správne pochopiť. 

Dynamický rozvoj digitálnych výskumných zbierok zásadne ovplyvnil spôsoby, akými sa vedecké poznanie kurátorsky spracováva, sprístupňuje a využíva naprieč akademickými disciplínami. Očakávame návrhy na doktorandský projekt, ktorého cieľom bude kritická analýza konceptuálnych a metodologických základov digitálnych výskumných zbierok týkajúcich sa etnografických výskumov, kultúrneho dedičstva, náboženstiev a podobne, a ich úlohy v súčasných výskumných infraštruktúrach. Doktorand/ka bude skúmať kľúčové princípy digitálnych výskumných zbierok a hodnotiť ako kurátorské stratégie ovplyvňujú konektivitu dát, kvalitu interpretácie a epistemickú inováciu. Úspešný kandidát/ka prispeje k rozvoju stratégií digitálneho kurátorstva, pričom sa zameria na problematiku dlhodobej využiteľnosti digitálnych výskumných zbierok, ich integrácie do výskumného procesu, udržateľnosti a technologickej adaptability.

Téma je vhodná najmä pre kandidátov so záujmom o interdisciplinárne prieniky digitálnych humanitných vied, manažmentu poznania a archívnej vedy. Hľadáme motivovaných uchádzačov so silným akademickým zázemím v etnológii alebo sociálnej antropológii, so živým záujmom o digitálne výskumné infraštruktúry a ambíciou zapojiť sa do súčasných diskusií o kurátorstve dát a vedeckých ekosystémoch v týchto disciplínach. Vybraný doktorand bude mať príležitosť pracovať v interdisciplinárnom výskumnom prostredí a podieľať sa na teoretických aj aplikovaných inováciách v oblasti digitálneho kurátorstva vedeckého poznania. Pre viac informácií o podmienkach prijatia a podania prihlášky kontaktujte školiteľa.

Na základe historického a etnografického výskumu bude dizertačná práca sledovať procesy premeny rôznych identít Rómov (alebo iných komunít, radených pod tento zastrešujúci termín) žijúcich v etnicky zmiešaných alebo pohraničných regiónoch z pohľadu existencie týchto identít v dvoch dimenziách – na etnickej a na národnostnej úrovni. Výskum môže byť zameraný na špecifické parametre a rôzne aspekty týchto procesov, napr. etnické mimikry, verejne deklarovaná identita, preferovaná etnická identita, národná občianska identita, európska rómska identita. 

Povesti, fámy a konšpiračné teórie sú významným činiteľom verejného diania, a to nielen dnes, ale aj v minulosti. V spoločenských vedách sa skúmajú ako výrazy sociálnych úzkostí a túžob, ako špecifické nástroje politickej moci, ktoré vplývajú na medziskupinové vzťahy, a aj ako prostriedky skupinovej identifikácie. Stali sa tiež súčasťou súčasnej masovej kultúry, ktorá tiež formuje repertoár a naratívne štruktúry fám a konšpiračných teórií. Výskum sa môže zamerať na osobné alebo internetové formy komunikácie, na naratívnu štruktúru, historický vývoj, spoločenské dopady či argumentačné stratégie týchto komunikačných žánrov. Očakáva sa, že výskumné metódy budú primárne čerpať z folkloristických alebo etnologických prístupov, no relevantné sú aj iné, interdisciplinárne zamerané typy analýz.

Rodiny sa v súčasnosti menia a prispôsobujú novým výzvam. Vďaka väčšej mobilite a moderným technológiám mnohé rodiny žijú rozdelené v rôznych krajinách, no napriek tomu si udržiavajú silné vzťahy a pocit spolupatričnosti (Bryceson & Vuorela, 2002; Cienfuegos-Illanes, Brandhorst, 2023). Výskum v rámci tejto témy sa zameria na transnacionálne praktiky týchto rodín, vrátane (ale nie výlučne) starostlivosti a sociálnej podpory, ekonomického zabezpečenia, prenosu kultúrnych praktík, komunikácie, ako aj širšieho kontextu transnacionálnej cirkulácie starostlivosti (vrátane platenej). Podľa záujmu a zvoleného prístupu uchádzača/uchádzačky môže výskum zahŕňať rôzne skupiny rodín, napríklad: rodiny zo Slovenska, ktorých členovia dlhodobo pracujú v zahraničí (napr. opatrovateľky); rodiny utekajúce pred vojnou na Ukrajine alebo rodiny ekonomických migrantov, ktorí sa vo vzrastajúcej miere usadzujú na Slovensku. Vítaný je záujem o viaclokálny etnografický výskum (multi-sited ethnography) (Marcus, 1995), participatívne výskumné metódy a reflexívne prístupy, ako aj aplikáciu teoretických prístupov z oblasti antropológie starostlivosti, migračných štúdií, rodovej perspektívy a feministických teórií.

V súčasných spoločnostiach sme svedkami intenzívneho nárastu diverzity sekulárnych, náboženských a spirituálnych postojov. V štúdiu náboženstiev by sme preto mali venovať zvýšenú pozornosť  tomu, akými spôsobmi uchopujeme a pomenovávame túto narastajúcu rôznorodosť. Téma je otvorená interdisciplinárnym prístupom, ktoré môžu osvetliť menej známe miesta, a tiež prehĺbiť  našu úroveň poznania o tom, čo „náboženstvo” je a akú úlohu zohráva v súčasných moderných spoločnostiach.

Mariánska úcta zohrala kľúčovú úlohu pri formovaní náboženských praktík, kultúrnych identít a sociálnych hnutí v celej európskej histórii. Táto výskumná téma je otvorená interdisciplinárnym prístupom, vrátane skúmania historických a súčasných aspektov mariánskej úcty, pričom sa osobitne zameriava na jej prepojenia s nacionalizmom, kultúrnym dedičstvom a náboženskými praktikami spojenými s Pannou Máriou v rôznych európskych a náboženských, spirituálnych a nenáboženských (sekulárnych) kontextoch.

Dizertačná práca je zameraná na výskum štruktúry rodiny v menšinovom židovskom prostredí stredoeurópskeho mesta v medzivojnovom období. Práca hodnotí štruktúru rodiny a domácnosti z hľadiska veľkosti a vzťahov (podľa Lasletta a Hammela). Všíma si aj jej vnútornú štruktúru, a to zamestnanie, geografický pôvod či mieru endogamie v etnicky a konfesionálne zmiešanom prostredí Košíc. Individuálnymi rozhovormi s najstaršími členmi komunity v súčasnosti tieto aspekty reflektuje a dopĺňa tak kvantitatívny výskum a konfrontuje jeho výsledky. Základným zdrojom sú digitalizované sčítacie hárky zo sčítania obyvateľov v roku 1930.