ZAČIATKY SLOVENSKEJ HISPANISTIKY

15. júla 2021 uplynie sto rokov od narodenia jedného zo zakladateľov modernej slovenskej hispanistiky Vladimíra Olerínyho (1921 – 2016), prvého Slováka, ktorý vyučoval na Filozofickej fakulte UK španielčinu. Avšak prvý kurz španielčiny na FiF UK otvoril v roku 1930 český romanista profesor Vladimír Buben.

Vladimír Buben – prvý vyučujúci španielčiny na FiF UK

Španielčina sa objavila v ponuke vyučovaných predmetov na Filozofickej fakulte UK po prvý raz v roku 1930. Zásluhu na tom mal významný český romanista profesor Vladimír Buben (1888 – 1956). Do Bratislavy prišiel v roku 1927 a zotrval tu až do roku 1939.

V rokoch 1928 – 1931 u nás pôsobil ako mimoriadny, od roku 1931 ako riadny profesor. V období 1928 – 1942 viedol seminár pre románsku filológiu, seminár pre italskú reč (1933 – 1939) a seminár pre porovnávací jazykospyt (1938). V roku 1934 – 1935 bol dekanom a v roku 1935 – 1936 prodekanom fakulty.

Venoval sa predovšetkým francúzštine, no jeho aktivity zasahovali aj španielčinu, portugalčinu, katalánčinu a albánčinu. Prvý kurz španielčiny ponúkol v akademickom roku 1930/31. Do kurzu v ZS sa zapísalo 15 študentov, v LS sa do kurzu zapísalo 12 študentov, pričom 8 absolvovalo obidva semestre. Hoci tento kurz trval len dva semestre, bol prvým impulzom k budovaniu hispanistiky na FiF UK. Navyše, profesor Buben vystupoval ako sprostredkovateľ a odborný garant pri príchode prvého španielskeho lektora Francisca Javiera Fariñu (1881 – 1955) z Brna do Bratislavy. Vďaka nemu sa španielčina objavila v ponuke FiF UK druhý raz, tentoraz v dlhšom období, v rokoch 1936 – 1939.

V rokoch 1953 – 1956 bol (už opäť ako profesor na Karlovej univerzite v Prahe) školiteľom mladého absolventa bratislavskej romanistiky Jozefa Škultétyho. Ten stál spolu s Vladimírom Olerínym pri začiatkoch vyučovania španielčiny ako diplomového odboru na FiF UK a patrí k zakladateľom modernej slovenskej hispanistiky.

15. júla 2021 si pripomenieme storočnicu narodenia jedného zo zakladateľov modernej slovenskej hispanistiky Vladimíra Olerínyho (1921 – 2016), prvého Slováka, ktorý začal učiť na Filozofickej fakulte UK španielčinu.

Narodil sa v Banskej Bystrici. V rokoch 1923 – 1930 žil s rodičmi – slovenskými vysťahovalcami – v Argentíne, tam sa naučil po španielsky. Po návrate na Slovensko dokončil stredoškolské štúdiá a vyštudoval Právnickú fakultu UK v Bratislave. Do Argentíny sa vrátil ako mladý pracovník Ministerstva zahraničných vecí (pôsobil na československom veľvyslanectve v Buenos Aires). Počas tohto pobytu sa zoznámil s mnohými spisovateľmi a osobnosťami kultúrneho a spoločenského života Latinskej Ameriky. Po nútenom návrate do vlasti po roku 1948 uplatnil svoju cennú znalosť jazykov i diplomatickú skúsenosť ako tajomník Zväzu slovenských spisovateľov. Začal prekladať zo španielčiny a portugalčiny a od roku 1950 externe vyučovať na Filozofickej fakulte. V roku 1953 sa k nemu pridal čerstvý absolvent odboru francúzština – dejepis, Jozef Škultéty. Od roku 1955 učil španielčinu ako odborný asistent. V roku 1957 si podal žiadosť o absolvovanie vedeckej kandidatúry (CSc.). Hoci s Jozefom Škultétym tvorili základnú a nevyhnutnú dvojicu pre vyučovanie španielčiny ako diplomového odboru, v roku 1959 mu bol doručený list s trojmesačnou výpoveďou „na vlastnú žiadosť“. Situácia s vyučovaním španielčiny sa tak výrazne skomplikovala až do nástupu prvých vlastných absolventov.

Prvé časopisecké preklady publikoval v roku 1948 (Pablo Neruda), prvý knižný preklad mu vyšiel v roku 1951 (Alfredo Varela: Temná rieka). Celkovo preložil vyše 140 knižných titulov poézie, prózy a drámy. Vo väčšine prípadov išlo o najväčšie zjavy španielskej i hispanoamerickej klasickej aj modernej literatúry. Množstvom článkov, doslovov, posudkov i každodennou literárnou a kultúrnou diplomaciou vyše šesťdesiat rokov spoluvytváral a istým spôsobom formoval aktivity slovenskej hispanistiky.

Je trojnásobným nositeľom Ceny Jána Hollého za umelecký preklad a nositeľom španielskych vyznamenaní Strieborná medaila za zásluhy v krásnych umeniach a Veľký kríž radu Alfonsa X. „Múdreho“. Katedre romanistiky FiF UK odovzdal ako dar časť svojej bohatej knižnice.

Za poskytnutie obrazového materiálu ďakujeme pani Eve Reichwalderovej z UMB v Banskej Bystrici.

doc. PhDr. Eva Palkovičová, PhD.
Katedra romanistiky FiF UK