POLITOLÓGOVIA SKÚMAJÚ ZAPOJENIE VEREJNOSTI DO TVORBY ROZPOČTU
Ide o jeden z projektov, v ktorom odborníci z fakulty spolupracujú s odborníkmi z praxe a so samosprávami pri riešení spoločenských problémov.
Keď ide o rozpočet, či už štátu, mesta či rodiny, nie je zvykom hovoriť o móde. Politológovia, ktorí spolupracujú so samosprávami, nedávno zorganizovali konferenciu s názvom „Participatívne rozpočtovanie – užitočný nástroj alebo módny hit?“ O čo išlo, hovorí doc. Daniel Klimovský z Katedry politológie FiF UK, ktorý vedie projekt APVV Inovácie v rozpočtovaní miestnych samospráv na Slovensku.
Čo konkrétne je to participatívne rozpočtovanie samospráv? Kto participuje? Obyvatelia, inštitúcie?
Pri veľkom zjednodušení môžeme povedať, že ide o nástroj priamej demokracie, ktorý sa využíva v podmienkach zastupiteľských demokracií. Jeho základom je posilňovanie aktívnej účasti verejnosti na rozhodovaní o rozdelení a použití časti verejných zdrojov.
Ide naozaj o novinku – „módny hit“?
Prvý participatívny rozpočet bol využitý v Brazílii už pred troma desaťročiami, na Slovensko táto inovácia dorazila až približne pred desiatimi rokmi. Zavádzanie participatívneho rozpočtovania u nás na začiatku iniciovali mimovládne organizácie. O čosi neskôr sa medzi iniciátorov zaradili rôzni miestni aktivisti, ako aj viacerí miestni politici. Participatívne rozpočtovanie bolo u nás zavádzané skôr ako experiment, než ako súčasť nejakej komplexnejšej stratégie. To sa prejavilo nielen v rozdielnych prístupoch jednotlivých samospráv, ale tiež v otáznej udržateľnosti týchto iniciatív. Len relatívne nedávno začal tieto iniciatívy sledovať a podporovať aj Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.
V ktorých krajinách dnes úspešne funguje participatívne rozpočtovanie?
V Latinskej Amerike ide o bežný nástroj zapájania obyvateľstva do spolurozhodovania o distribúcii verejných zdrojov. Ale aj inde vo svete možno nájsť pomerne veľa úspešných iniciatív participatívneho rozpočtovania. Ak sa pozrieme na skúsenosti európskych krajín, medzi lídrov vo využívaní participatívneho rozpočtovania patrí napríklad Portugalsko. Na mnohé úspešné iniciatívy možno naraziť aj vo Francúzsku, Španielsku, ale tiež napríklad v Škótsku.
Ktoré slovenské samosprávy už majú skúsenosti s participatívnym rozpočtovaním?
Na Slovensku má s participatívnym rozpočtovaním nejakú skúsenosť približne šesťdesiat obecných samospráv, štyri samosprávne kraje a niekoľko desiatok stredných škôl. Našej konferencie sa zúčastnili zástupcovia viacerých mestských samospráv (Hlohovec, Prievidza, Mestská časť Košice - KVP), zástupcovia Úradu Trnavského samosprávneho kraja, ako i riaditeľka Gymnázia V. B. Nedožerského v Prievidzi. Každá z týchto samospráv pritom ponúka vlastný príbeh.
O akých výdavkoch napríklad samosprávy nechali spolurozhodovať verejnosť?
Poznáme modely participatívneho rozpočtovania, pri ktorom je využitie zdrojov apriórne vymedzené témou alebo oblasťou. To znamená, že samospráva umožní verejnosti spolurozhodovať o časti verejných zdrojov, pričom ich využitie musí byť nasmerované na vopred definovanú tému alebo oblasť, akou sú sociálne záležitosti, environmentálne témy, kultúra a podobne. Oveľa častejšie však samosprávy verejnosť takto nelimitujú a to znamená, že podiel verejných zdrojov určený na participatívne rozpočtovanie môže byť využitý prakticky akokoľvek. Samozrejme, vždy prítomným limitom je realizovateľnosť návrhov a kompetenčný rámec príslušných samospráv.
Budeme teda v budúcnosti sami demokraticky rozhodovať o rozpočtoch?
Medzinárodné skúsenosti poukazujú na to, že participatívne rozpočtovanie je zaujímavou inováciou, no táto sama o sebe nie je všeliekom. Navyše, táto inovácia si vyžaduje aktívnu prácu s verejnosťou, jej podnetmi, a to je nezriedka výzva aj pre kapacitne silné samosprávy. Na druhej strane, potenciálne prínosy participatívneho rozpočtovania sú zaujímavé, pretože dobre nastavené procesy tohto nástroja môžu viesť k vyššej občianskej angažovanosti a tiež k posilňovaniu dôvery medzi miestnou verejnosťou a relevantnou samosprávou.
Čo je vaším cieľom pri ďalšom nastavovaní tohto typu narábania s verejnými zdrojmi?
Spomínané Škótsko i Portugalsko sú krajinami, kde samosprávy hlásiace sa k participatívnemu rozpočtovaniu, rešpektujú vlastnú národnú chartu participatívneho rozpočtovania. Takýto dokument im umožňuje udržiavať istý štandard, no zároveň ich nelimituje záväznými pravidlami, ktoré by nerešpektovali rôzne miestne špecifiká. Na Slovensku absentuje legislatíva regulujúca využívanie participatívneho rozpočtovania a preto sú samosprávy nútené v tejto sfére takpovediac improvizovať. I preto v spolupráci so zástupcami Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti túto inováciu nielen skúmame, no zároveň máme ambíciu rozvíjať odbornú diskusiu, ktorá možno vyústi do prijatia našej národnej charty alebo aspoň do formulácie nejakého metodického usmernenia, ktoré by samosprávam mohlo v tejto oblastí pomáhať.
Je však dôležité zdôrazniť i to, že takmer všetky samosprávy, ktoré dosiahli nejaké pozitívne výsledky s participatívnym rozpočtovaním, zavádzali túto inováciu spoločne s ďalšími nástrojmi podporujúcimi zapájanie verejnosti do riešenia verejných záležitostí. A to musia vnímať aj zástupcovia tých samospráv, ktoré majú záujem o zavádzanie a využívanie tejto inovácie.
Konferencia „Participatívne rozpočtovanie: užitočný nástroj alebo módny hit?“
Medzinárodnú konferenciu organizovala Filozofická fakulta UK a Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti v spolupráci s ďalšími univerzitami (UCM v Trnave, UMB v Banskej Bystrici a EU v Bratislave) v dňoch 24. – 25. júna 2021. Konferencia mala hybridný charakter – zahraniční účastníci z deviatich európskych krajín sa počas prvého dňa zúčastnili virtuálnej časti, ktorá bola organizovaná primárne pre akademikov. Druhý deň bol určený predovšetkým zástupcom samospráv a mimovládnych organizácií, ktoré sa zaujímajú o problematiku participatívneho rozpočtovania. Tomu bola prispôsobená aj organizácia podujatia a účastníci mali možnosť vybrať si medzi osobnou alebo virtuálnou účasťou.
Aktivity druhého dňa konferencie boli vysielané v reálnom čase aj prostredníctvom YouTube kanála a možno si ich pozrieť zo záznamu.
Viac o projekte APVV Inovácie v rozpočtovaní miestnych samospráv na Slovensku