Martin Slobodník zanechal významnú stopu v skúmaní čínsko-tibetských vzťahov

Na Katedru východoázijských štúdií nastúpil Martin Slobodník v roku 2000, po tom, ako pôsobil v Ústave orientalistiky Slovenskej akadémie vied. Vedecky a pedagogicky sa zaoberal predovšetkým dejinami Číny - a čo bolo jeho špeciálnym prínosom pre slovenskú vedu a akadémiu - pôsobil ako špičkový vedec v oblasti čínsko-tibetských vzťahov a problematiky štátu a náboženstva v Tibete.

Na túto tému publikoval niekoľko unikátnych kníh (Mao a Buddha: náboženská politika voči tibetskému buddhizmu v Číne, 2007; Politické, náboženské a ekonomické aspekty čínsko-tibetských vzťahov v 14. – 15. storočí, 2011; Tibet – krajina, dejiny, ľudia, kultúra, 1996; Labrang – svet tibetského kláštora, 2013) a mnoho vedeckých článkov a stal sa tak zakladateľom tibetanistiky na Slovensku. Výborne poznal dejiny Číny aj Tibetu, a tak sprístupňoval tieto svety a ich vzájomné kontakty v minulosti i v súčasnosti okom fundovaného vedca, s kritickým odstupom. Tibet prezentoval bez idealizovania jeho obrazu či, naopak, nadradenosti orientalizmu, k čínskej politike voči Tibetu bol veľmi kritický, hlavne v novodobých dejinách.
     Mal tiež veľmi rád čínsku literatúru a prekladal poviedky či dokonca poéziu z čínštiny aj tibetčiny. Primárne sa však venoval dejinám Číny, kde pracoval s textami v origináli, zapísanými v dnes už nezrozumiteľnom jazyku „vysokej“ klasickej a stredovekej čínštiny, ktorý bol ťažko dešifrovateľný aj v dobe svojho vzniku. Martin Slobodník ich dokázal čítať vďaka dlhoročnému štúdiu takýchto textov. Aj preto je jeho prínos pre slovenskú sinológiu taký významný. Čítal a analyzoval historické texty, často málo známe, získané v lokálnych archívoch alebo zabudnutých knižniciach, ktoré odkryl svetu.
     Absolvoval viacero terénnych výskumov v Číne, pracoval na viacerých grantoch a projektoch, ktoré sa týkali nielen čínsko-tibetských vzťahov či postavenia Tibeťanov v modernom globalizovanom svete, ale pátral aj po stopách slovenských (resp. uhorských) či českých cestovateľov na Ďalekom východe. V poslednom čase pracoval na téme československo-čínskych vzťahov v 50. rokoch 20. storočia. Bol tiež výborným pedagógom, ktorý mal rád študentov a študenti mali radi jeho.

Jana Benická, Katedy východoázijských štúdií FiF UK