Rumunsko

Oficiálny názov: România (rus. Румыния, angl. Romania)

Rozloha: 238 391 km² (12. najväčší štát Európy)

Počet obyvateľov: 21,414 mln (sčítanie ľudu 2011 19, 044 mln.; pokles oproti r. 2002 o cca 2,7 mln.)

Hranice: s Maďarskom, Srbskom, Bulharskom, Moldavskom a Ukrajinou

HDP / 1 obyv. (PPP) – cca 12 800 USD (odhad na r. 2012)

Mena: Leu, v novembri 2012 bol kurz za 1 euro 4,5 lei (r. 2006 to bolo 3,42 lei); najvyšší platný nominál – 500 lei

Nezávislosť: 9. máj 1877

Reliéf

Približne dve tretiny územia pokrývajú horstvá a pahorkatiny, cca tretinu zaberajú nížiny. V strede krajiny dominujú Karpaty, ktoré v najvyšších polohách presahujú 2000 m. Členia sa na tri časti – Východné, Južné (tzv. Transylvánske Alpy) a Západné. Východné Karpaty sú pokryté lesmi, sú bohaté na drahé kovy a minerálne pramene. V Južných Karpatoch ležia najvyššie vrchy Rumunska (Moldoveanu, 2544 m) a vyše 150 jazier. Západné Karpaty sú nižšie, avšak značne členité (Železné vráta na Dunaji). Karpatský masív obklopuje výbežky rozsiahlej Panónskej panvy, ktorá pokrýva západné okraje krajiny. Na východe, medzi dolným Dunajom a pobrežím Čierneho mora, leží oblasť známa pod názvom Dobrudža, ktorá má s výnimkou dunajskej Delty mierne zvlnený terén (pahorky cca 200-300 m, maximum 467 m). Delta Dunaja je najnižšie položeným miestom Rumunska.

Vodstvo

Morské pobrežie má 245 km. Najväčším prístavom je Constanţa, v susedstve ktorej leží mesto Năvodari, známe petrochemickým kombinátom. Neďaleko sa nachádza najvýznamnejšie centrum prímorského turizmu v Rumunsku – Mamaia. Vybudovali ho na 8 km dlhom a iba 300 m širokom úzkom páse pevniny, ktorý oddeľuje Čierne more od rozľahlého jazera Siutghiol. R. 2004 sa tu konalo stretnutie hláv stredoeurópskych štátov. Medzi viacerými menšími prímorskými centrami sa svojrázom preslávila dedina Vama Veche na hraniciach s Bulharskom.

Dunaj (Dunărea) má na rumunskom území vyše 1 tis. km, čo je cca tretina celého toku. Tvorí hranicu so Srbskom a Bulharskom a pri ústí zasa s Ukrajinou. Na Dunaji leží niekoľko významných ostrovov, napr. ostrov pri meste Brăila (vyše 700 km²). Za komunistického režimu tu bolo niekoľko táborov nútených prác, väzni sa zúčastňovali na vysúšaní močiarov. Delta Dunaja zaberá cca 3,5 tis. km2 a ako prírodná rezervácia je na zozname svetového dedičstva UNESCO. Východiskom do delty je mesto Tulcea.

Mureš (Mureş; maď. Maros, vyše 700 km) pramení v pohorí Giurgeu, ktoré je súčasťou Karpát. Vlieva sa do Tisy pri maďarskom Szegede. V rovnakej časti Karpát pramení Olt (vyše 600 km), ktorý však tečie po východných svahoch a vlieva sa do Dunaja. Pohraničnou riekou je dnes Prut (vyše 700 km), ktorý pred r. 1940, keď Besarábiu a Severnú Bukovinu obsadil ZSSR, tiekol takmer celý na rumunskom území.

Z dejín

Rumunsko vzniklo spojením niekoľkých oblastí, ktoré mali rozličné historické osudy a hoci dnes nepredstavujú osobitné administratívne celky, v rumunskom štátnom znaku ich reprezentujú špecifické symboly: Valašsko reprezentuje zlatý orol, Moldavsko - býk (pratur), Dobrudžu – delfíny, Sedmohradsko (Transylvániu) – čierny orol, sedem hradov, slnko a mesiac a napokon Olteniu (=Valachia Minor) a Banát v srbsko-maďarsko-rumunskom pohraničí – lev a kamenný most.

Juh a východ Rumunska bol za čias antiky súčasťou Rímskej ríše. Na územiach Dákov (vetva Trákov) vytvorili Rimania provinciu Dácia. Dôsledkom kultúrneho vplyvu Ríma v tejto oblasti bola etnogenéza Rumunov, základ ktorých tvoria romanizovaní Dáci. Ich jazyk prijali aj Góti a Slovania, ktorí sem prišli už po odchode Rimanov.

K najvýznamnejším pamiatkam prítomnosti Rimanov patria zvyšky tzv. Trajánovho mosta cez Dunaj, ktorý postavil slávny architekt Apollodorus s Damašku v r. 103-105 neďaleko Železných vrát na dnešných rumunsko-srbských hraniciach. Most bol súčasťou vojenskej cesty, po ktorej sa presúvali rímske légie do provincie Dácie. Stavba mala dĺžku vyše 1100 m a šírku15 m. Drevená konštrukcia stála na murovaných pilieroch, ešte ok. r. 1900 bolo vidno zvyšky asi 20 z nich. R. 1982 archeológovia pod vodou zachytili 12 pilierov – ostatné zrejme odplavila voda.

V stredoveku patrili oblasti Rumunska do záujmovej sféry Byzancie a presadilo sa tu východné kresťanstvo. V 10. stor. sa časti Rumunska na sever od Dunaja stali súčasťou Prvej bulharskej ríše a gréčtinu v liturgii, literatúre i administratíve nahradila slovančina, písaná cyrilikou. V 10. stor. sa sem na čas rozšírilo aj panstvo ruských Rurikovcov (v delte Dunaja bolo sídlo Sviatoslava). Západ dnešného Rumunska – Transylvánia – bola od 11. stor. ako osobitné vojvodstvo súčasťou panstva uhorských Arpádovcov. V 11. stor. prenikli na územie krajiny z východu Kumáni (Polovci, Plavci), ktorých pustošenie zastavil až uhorský kráľ Ladislav I. r. 1089. Hoci sa tu usadili na dlhý čas (ešte r. 1185 sa ako spojenci Bulharov podieľali na úspechu protibyzantského povstania a vzniku Druhej bulharskej ríše v Trnove), ako osobitné etnikum sa neudržali a zanikli. Svedectvom o ich prítomnosti je už dnes iba toponymia (usádzali ich v uhorskom pohraničí ako strážcov hraníc – por. aj na Slovensku napr. Plaveč, Plavecký hrad a i.) Naopak, potomkovia nemeckých kolonistov, ktorí prichádzali v 12.-13. stor. najmä do oblasti Transylvánie, si svoju identitu zachovali až do dnešných čias.

V 14. stor. vznikli na území dnešného Rumunska dve nezávislé kniežatstvá – Valašské a Moldavské. Za najvýznamnejšiu osobnosť svojich dejín považujú Rumuni moldavské knieža Štefana Veľkého (Ştefan cel Mare; 1457-1504), ktorý sa v čase silnejúcej expanzie Osmanskej ríše preslávil desiatkami víťazstiev nad Turkami a získal si v Európe povesť obrancu kresťanského sveta. V 16. stor. zjednotil pod svojou vládou Valašsko a Sedmohradsko valašské knieža Michal Chrabrý. Od 16. stor. sa územia dnešného Rumunska dostali postupne pod vplyv Osmanskej ríše. Napr. sedmohradské knieža a vodca protihabsburského povstania Imrich Tököli sa dal korunovať za uhorského kráľa ako vazal Osmanskej ríše. Po porážke Turkov sa stalo súčasťou Habsburskej monarchie Sedmohradsko i Banát, kam smeroval v 18.-19. stor. prúd kolonistov, o. i. aj zo Slovenska (dodnes žije v rumunskom Banáte vyše 20 tis. Slovákov, najvýznamnejším centrom je Nadlak). Valašsko a Moldavsko získali autonómiu r. 1829 autonomii a po ich zjednotení vzniklo napokon r. 1878 moderné Rumunsko (od r. 1881 kráľovstvo). Po prvej svetovej vojne ako člen víťaznej koalície získalo Rumunsko Sedmohradsko, Bukovinu i Besarábiu. V druhej svetovej vojne však ZSSR obsadil Severnú Bukovinu a Besarábiu a hoci Rumunsko ako spojenec Hitlera získalo tieto územia dočasne naspäť, po skončení vojny si Stalin presadil územné zmeny v prospech ZSSR.

Po r. 1945 sa Rumunsko dostalo do sféry vplyvu ZSSR, r. 1947 kráľ abdikoval a v krajine nastolili režim sovietskeho typu. Komunistická vláda padla r. 1989, diktátor Nicolae Ceauşescu a jeho manželka boli revolučným tribunálom odsúdení a zastrelení.

Obyvateľstvo

Rumuni predstavujú 89,5 % obyvateľov krajiny, najväčšou menšinou sú Maďari (6,6 %) a Rómovia (oficiálne 2,5 %). Žijú tu aj menšie počty Slovákov, Nemcov, Srbov, Tatárov, Turkov a i. Nemecká menšina sa výrazne zredukovala po r. 1990, keď sedmohradskí Sasi hromadne využívali možnosť presídliť sa do Nemecka (ostalo ich tu cca 45 tis.)

Dominantným vierovyznaním je pravoslávie (cca 87 % obyvateľov, podľa sčítania z r. 2002), katolíkov je necelých 5 %, protestantov 4 %, uniatov 1 %. Moslimská minorita sa sústreďuje v prímorských oblastiach (Dobrudža) a má cca 70 tis. príslušníkov. Štatistika eviduje zarážajúco málo ateistov.

Najväčším mestom krajiny je Bukurešť  s 1,921 mln obyvateľov. Okrem toho je tu niekoľko miest s vyše 300 tis. obyvateľmi: Iaşi, kedysi hlavné mesto Moldavska; Cluj-Napoca (nem: Klausenburg; maď: Kolozsvár) – jedno zo siedmich opevnených saských miest Trasylvánie, ktoré dali meno kraju Sedmohradsko; Constanţa – pred poldruhastoročím iba päťtisícové mestečko, obývané Tatármi, Grékmi a Židmi, dnes najväčší rumunský prístav (mesto má antické korene, tu vo vyhnanstve zomrel básnik Ovídius); Timişoara – centrum Banátu (slovenskí kolonisti vytvorili slovakizovanú podobu Temešvár); Craiova – najväčšie mesto Oltenie. Z menších miest, ktoré majú mimoriadny historický význam, možno spomenúť centrum rímskej Dácie a v 16. stor. metropolu Sedmohradska – mesto Alba Iulia, ako aj sedmohradské mestá, ktorým dala tvár nemecká kolonizácia – Braşov (neďaleko mesta stojí hrad Bran, na ktorý Stoker situoval dej príbehu o Draculovi) či Sibiu, ktoré je vďaka zachovanej stredovekej architektúre významným centrom turizmu.

Politické pomery

Rumunsko je parlamentnou demokraciou s poloprezidentským systémom vlády, t. j. výkonná moc je rozdelená medzi prezidenta a predsedu vlády. Prezident sa volí vo všeobecných voľbách. Zákonodarný orgán (Parlamentul) pozostáva z dvoch komôr. Súčasným prezidentom je od r. 2004http://en.wikipedia.org/wiki/Traian_B%C4%83sescu Traian Băsescu (počas úradovania bol dva razy suspendovaný, no zakaždým sa na post vrátil), predsedom vlády je od mája 2012 sociálny demokrat Victor Ponta.

Hospodárske pomery

Po revolúcii 1989 sa v Rumunsku prehĺbila ekonomická kríza, inflácia nadobudla astronomické rozmery: v  r. 1991-92 pribudli k dovtedy najvyššiemu nominálu 100 L tri nové bankovky v nominálnych hodnotách 500, 1000 a 5000 L a potom probližne v 2-3 ročných odstupoch nominálne hodnoty rástli až r. 2003 dosiahol najvyšší nominál hodnotu 1 000 000 L. R. 2005 sa uskutočnila menová reforma (nový leu mal hodnotu 10 000 starých). Hospodársky rast v predkrízových rokoch dával veľké nádeje a politickí lídri deklarovali cieľ vstúpiť do eurozóny r. 2012, no v súčasnosti sa hovorí o niekoľkoročnom odklade. R. 2012 sa nezamestnanosť pohybovala ok. 7 %, priemerný čistý plat okolo 1500 lei.