SLOVENSKÁ KRAJNÁ PRAVICA V KONTEXTE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
Krajne pravicové strany často zdôrazňujú význam ochrany životného prostredia, ktoré považujú za symbol silného a jednotného národa. Príroda pre ne zohráva kľúčovú úlohu pri zdôrazňovaní teritoriálnych nárokov populácie, ktorá dané územie obýva, a pri vymedzovaní sa voči iným krajinám, národom či skupinám. Environmentálne otázky tak môžu slúžiť aj ako platforma pre nacionalistické, antiglobalistické, antieurópskske a xenofóbne myšlienky. Výskumný tím na Katedre politológie Filozofickej fakulty UK pod vedením docenta Matúša Mišíka sa rozhodol túto oblasť zanalyzovať na príklade jednej slovenskej krajne pravicovej, dnes už mimoparlamentnej, politickej strany.
Katedra politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave analyzuje krajne pravicové naratívy v oblasti životného prostredia v rámci výskumného projektu GreenRec, podporeného Agentúrou na podporu výskum a vývoja (grant č. APVV-20-0012). Projektový tím skúma spôsob, akým komunikuje environmentálne témy strana Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) – donedávna najvýraznejšia predstaviteľka krajne pravicovej ideológie na Slovensku.
Výskum sa doteraz orientoval na dve platformy: vystúpenia ĽSNS v parlamentnej rozprave v Národnej rade Slovenskej republiky a stranícky časopis Naše Slovensko. Analýzou prešlo 2265 parlamentných poslaneckých vystúpení v období rokov 2016 až 2020, kedy sa ĽSNS dostala prvýkrát do národného parlamentu, a 337 článkov (spolu 6002 individuálne nakódovaných viet) v 38 číslach časopisu Naše Slovensko. Tento prístup poskytol detailný pohľad na ideologické prvky charakteristické pre krajnú pravicu a najmä na spôsob, akým narába táto strana s témami životného prostredia.
ĽSNS sa k environmentálnym témam vyjadrovala sporadicky (v 65 z 2265 parlamentných vystúpení poslaneckého klubu ĽSNS; 188 z 6002 samostatných viet v straníckych časopisoch). Projektový tím však identifikoval zásadné ideologické zafarbenie komunikácie o tzv. zelených témach. Len približne štvrtina výrokov poslancov a poslankýň ĽSNS v parlamente sa venovala rýdzo environmentálnym témam bez ďalších ideologických prvkov.
Emocionálny tón v straníckych novinách najčastejšie evokoval hrdosť na národnú príslušnosť. Noviny ĽSNS zároveň vyzdvihovali bohatstvo prírodných zdrojov a krásy slovenskej prírody (napr. Vysoké Tatry sa prezentovali ako symbol kresťanskej, národnej a sociálnej krajiny). V komunikácii ĽSNS tiež dominoval hnev na zahraničné spoločnosti (vyzývala na návrat k štátnemu vlastníctvu energetických podnikov a kritizovala privatizáciu) či na rómske etnikum. Zdôrazňovala sa aj myšlienka národného ohrozenia. K téme klimatickej zmeny alebo globálneho otepľovania sa politická reprezentácia ĽSNS takmer nevyjadrovala, napríklad vo svojich novinách spomenula klímu za skúmaných osem rokov len v jednej vete.
Spôsob, akým ĽSNS pristupuje k environmentálnym témam, je pomerne typický pre krajne pravicové strany. Dokazujú to aj podobné výskumy zo zahraničia, podľa ktorých je prezentácia týchto tém príležitosťou na efektívne zapojenie krajnej pravice do mainstreamovej „zelenej“ diskusie. Ide totiž o oblasti, ktoré vzbudzujú silný ohlas verejnosti. ĽSNS ich však rámcuje ako nositeľky nacionalistických, ale aj antiglobalistických, antieurópskych alebo xenofóbnych myšlienok.
Hoci zoskupenie ĽSNS zostalo v septembrových voľbách pred bránami parlamentu, naďalej vyvíja politické aktivity a ovplyvňuje časť voličstva. Aj preto je dôležité analyzovať spôsob, akým sa prezentuje a narába s argumentmi, vrátane tých „zelených“. Ako napísal v blogu k prvej časti výskumu zodpovedný riešiteľ projektu Matúš Mišík, „[s]chopnosť rozoznať a identifikovať takéto ,prekrúcanie' aktuálnych tém je pritom kľúčové pre odhalenie a demaskovanie nových a aktualizovaných spôsobov, akými sa krajne pravicové strany usilujú o vstup do mainstreamového diskurzu a získanie podpory verejnosti“. Analýza straníckych novín, ktorú docent Mišík predstavil v druhom blogu, zase „potvrdila trend prepájania národného aspektu, tradicionalizmu reflektovaného prostredníctvom katolíckej miery, a idealistického až romantizujúceho ponímania slovenského národa ĽSNS”.
Výskumnému tému z katedry politológie ďakujeme za pozoruhodné analýzy a tešíme sa na vyhodnotenie celého projektu, ktorý sa uzavrie v nasledujúcom roku.
Výsledky výskumu sú publikované v kapitole v editovanom zborníku vydanom v Menchester University Press a v článku v slovenskom časopise Sociológia.