SEVER NA KONCI JAZYKA

O literárnej tvorbe severských autorov a jej recepcii na Slovensku vzniklo viacero štúdií a monografií. Téma Severu v nemeckojazyčnej periodickej tlači medzivojnového obdobia je však v domácom kontexte novou témou. Na jej spracovanie sa podujala docentka Katarína Motyková z Katedry germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky FiF UK. Dlhoročný výskum textov, ktoré reflektujú Škandináviu a jej obyvateľstvo, ju priviedol k vydaniu monografie s názvom Sever na konci jazyka. Transtextová analýza nemeckojazyčnej bratislavskej tlače 1920 – 1938.


10. 06. 2024 07.45 hod.

Podľa príslovia „Cesta leží na konci jazyka“ sa správny smer dozvieme len tak, že sa naň opýtame a niekto nám ho opíše. Docentka Motyková sa týmto výrokom inšpirovala pri voľbe názvu publikácie aj pri jej členení. Kým prvá kapitola zdôvodňuje použitú metódu a druhá výber korpusu, tretia sa venuje jazykovej reprezentácii cestovania do Švédska a niektorých iných severských krajín, ktoré sa uskutočňovalo prevažne železnicou. Táto kapitola zároveň odkrýva obraz škandinávskych krajín, najmä Švédska, ako krajín sociálneho blahobytu a sociálnej rovnosti, rovnako ako tradičný obraz vzdialeného, divokého, a preto iného Severu. Štvrtá kapitola sa koncentruje na stereotypy o obyvateľstve severských krajín, o ktorých periodická tlač v danom období referovala najviac. Piata kapitola sa zaoberá cieľom týchto ciest na sever Európy, analyzuje výrazy Norden, nordisch a Nordand v kotexte a kontexte, v ktorých s nimi pracovala periodická tlač, rozoberá ustálené slovné spojenia a konvencionalizované metafory. Nakoniec sú v publikácii zosumarizované čiastkové závery z analýz.

Monografia sa zameriava na mediálny tlačový priestor v periodikách Preßburger Zeitung, Preßburger Presse, Bratislavaer Zeitung am Abend (obdobie 20. rokov 20. storočia), a časopis Forum (roky 1932 až 1938). Ich pendantmi sú slovenskojazyčné týždenníky Nový svet a Týždeň. Výskumníčka konštatuje, že jazyková analýza stereotypných vyjadrení, resp. rôznych reprezentácií európskeho Severu, v textoch spomínaných periodík nestačí. Za metodologický nástroj si preto zvolila viacúrovňovú analýzu diskurzu (DI-ME-AN), ako ju navrhli nemeckí jazykovedci Jürgen Spitzmüller a Ingo H. Warnke pre potreby diskurznej lingvistiky. Obraz o európskom Severe a jeho obyvateľstve po prvej svetovej vojne rekonštruuje prostredníctvom intratextovej úrovne, aktérstva i transtextovej úrovne.

Výskumníčka formuluje prianie, aby monografia poslúžila ako porovnávacia báza pre ďalší výskum, napríklad pri skúmaní obrazu Československa, Slovenska a Bratislavy v škandinávskych krajinách daného obdobia. Pri práci na nej sa jej totiž, okrem metodologických otázok, čoraz naliehavejšie natískala otázka, aký obraz o nás sa konštruoval v ich periodickej tlači. Sever na konci jazyka je preto možno len začiatkom ďalšej, mimoriadne užitočnej vedeckej práce docentky Kataríny Motykovej, na pôde medzinárodnej lingvistiky.

Monografia vznikla v rámci projektu Vega 1/0801/14 – Obraz Severu a severských krajín na Slovensku optikou jazyka a literatúry. Vyšla vo vydavateľstve Univerzity Komenského v roku 2022 a je k dispozícii online.