Lajos Kemény a umenie Bratislavy
Publikácia, na ktorej sa editorsky podieľal doktor Peter Buday z Katedry dejín výtvarného umenia FiF UK, je dôležitým počinom v interpretácii a spracovaní osobnosti a výskumnej činnosti bývalého hlavného mestského účtovníka Bratislavy a amatérskeho historika Lajosa Keménya.
Katedra dejín výtvarného umenia (KDVU) vydala v roku 2017 antológiu komentovaných textov starších maďarských historikov umenia a priekopníkov pamiatkovej ochrany v Uhorsku. Jej cieľom bolo domácemu – najmä odbornému – publiku priblížiť ich stanoviská k základným pamiatkarským úlohám, spisovaniu, vedeckej dokumentácii a obnove. Kladná odozva na túto prácu sa stala impulzom pre pokračovanie série „Prameňov“ k dejinám výtvarného umenia. Nasledoval preklad diela maďarského architekta a pamiatkara Kálmána Luxa o architektúre a histórii Starého zámku v Banskej Štiavnici, doplnený o štúdiu zameranú na začiatky odborného záujmu o stavebné pamiatky tohto mesta. V treťom zväzku s názvom Lajos Kemény a umenie Bratislavy v 16. – 19. storočí, ktorý vyšiel minulý rok, sa KDVU zamerala na osobnosť a bádateľské zameranie amatérskeho historika, bývalého mestského hlavného účtovníka Lajosa Keménya (1864 – 1946).
Lajos Kemény je širšej verejnosti známy predovšetkým ako autor knižnej publikácie o Bratislavskom hrade a Podhradí z roku 1933. Napriek skutočnosti, že ide o jednu zo zásadných prác o symbole mesta, meno jej pisateľa takmer upadlo do zabudnutia. Podnetom k výskumu Keményových aktivít sa stal rukopis Menoslov bratislavských umelcov uložený v Archíve mesta Bratislavy. Historik v ňom sústredil veľké množstvo údajov získaných z iných výskumov zameraných na genealógie bratislavských rodín a osobností, historickú topografiu mesta alebo na miestne cechy. Preklad spomenutého Menoslovu, písaného prevažne v maďarčine, tvorí jadro aktuálne vydanej knihy.
Štúdium Keményovej pozostalosti, ktorá nie je pre bádateľov a bádateľky dejín a umenia Bratislavy celkom neznáma, osvetlilo aj niektoré črty autorovho prístupu k bádaniu a odovzdávaniu svojich poznatkov. Kemény otvoril a skúmal celú plejádu tém súvisiacich s novovekou Bratislavou (okrem už spomenutých to bola napríklad hudba, divadlo, hostince a kaviarne, vojenské udalosti, zvony, atď). Ako predstaviteľ „starej prešporskej gardy“ citlivo vnímal zánik vybraných stavieb (časti Vodných kasární, tereziánskej sýpky na mieste reduty, lazaretu), ulíc a priestorov, a neraz inicioval ich záchranu. S veľkou pravidelnosťou publikoval na stránkach maďarskej a nemeckej dennej tlače a je autorom niekoľkých monografií, ktoré ocenili aj profesionálni historici. Kemény udržiaval úzke kontakty s maďarskými a (česko)slovenskými odborníkmi, ktorí sa naňho s dôverou obracali ako na spoľahlivý zdroj informácií. Svoje zistenia rozširoval nielen písmom, ale aj slovom, formou prednášok a rozhlasových čítaní. Dostupné pramene teda vykreslili osobnosť zanieteného, nesmierne produktívneho a otvoreného bádateľa.
Kniha v dvoch úvodných štúdiách doktora Petra Budaya a docentky Kataríny Beňovej načrtáva Keményov prínos na poli bádania architektonických a výtvarných pamiatok Bratislavy. Nasledujú preklady vybraných Keményových prác napísaných v maďarčine, pričom ťažiskovým dielom je Menoslov bratislavských umelcov, uložený v historikovej pozostalosti.
Vydanie knihy bolo podporené z prostriedkov MK SR, grantu č. MK-6468/2022-180; preklad Menoslovu bol podporený štipendiom FPU č. 21-341-03881. Publikácia sa realizovala v rámci grantovej úlohy KEGA č. 057UK-4/2022.
Parametre publikácie
Buday, Peter (ed.): Lajos Kemény a umenie Bratislavy v 16. – 19. storočí.
Vydavateľstvo STIMUL pre Katedru dejín výtvarného umenia FiF UK, 2023
Rozsah 256 s.
ISBN 978-80-8127-312-4
EAN 9788081273124