VÝSKUM O MOŽNOSTIACH ZNÍŽENIA SPOTREBY ENERGIE V BUDOVÁCH
Výskumný tím z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zisťoval, čo doterajší akademický výskum hovorí o možnostiach zníženia spotreby energie v budovách. Zameral sa pritom na krajiny strednej a východnej Európy počas rokov 2004 – 2019 a identifikoval tri hlavné témy týkajúce sa potenciálnych zlepšení existujúcich budov na zníženie spotreby energie: hĺbkovú obnovu (zateplenie), výmenu zdroja vykurovania a politiky vedúce k úsporám energií.
V oblasti znižovania spotreby energie a emisií skleníkových plynov sú budovy významným sektorom, keďže sú zodpovedné za približne 36 % spotreby energie v EÚ a 36 % vyprodukovaných emisií. Dôležitým míľnikom v sektore bolo v roku 2002 schválenie Smernice č. 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov. Smernica uľahčila proces nákladovo efektívnej modernizácie existujúcich budov s cieľom znížiť ich spotrebu. No aj po dvoch dekádach od nadobudnutia jej účinnosti stojíme pred veľkou výzvou. Podľa údajov Európskej komisie nie je v EÚ energeticky efektívnych približne 75 % budov a miera ich obnovy smerujúca k energetickým úsporám je veľmi nízka. Budovy s vysokou energetickou účinnosťou pritom zohrávajú dôležitú úlohu nielen pri snahách o znižovanie emisií skleníkových plynov, ale tiež pomáhajú znížiť množstvo (ruského) zemného plynu a znížiť tak i závislosť od tohto dodávateľa energetických surovín.
Výskum Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského poukazuje na to, že krajiny strednej a východnej Európy majú vysokú spotrebu energie v sektore budov. Chýbajú im však životaschopné riešenia a efektívne stratégie narábania s finančnými zdrojmi. Obrovskou slabinou je aj nedostatok dát a s tým súvisiaca absencia politických rozhodnutí na základe vedeckých faktov. Nesystémové politiky nielen neumožňujú identifikovať, ale ani pomôcť tým skupinám, ktoré sú najviac ohrozené energetickou chudobou. Práve tá je pre región strednej a východnej Európy zásadným problémom, pretože prispieva k systematickej sociálnej nespravodlivosti. Mnohé budovy nie sú obnovené, čo na jednej strane vytvára problém vysokej spotreby energie, no zároveň ponúka obrovský potenciál úspor a modernizácie.
Výmena zdroja vykurovania poskytuje nie je len praktickým riešením úspory energie. Ide aj o kľúčovú súčasť politík v oblasti čistého ovzdušia a cieľov EÚ v oblasti klímy, keďže otvára potenciál pre obnoviteľné zdroje. Hoci sa biomasa používa v regióne na vykurovanie, tento zdroj úzko súvisí s problémom kvality ovzdušia a zlým lesným hospodárením.
Z výskumu Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského vyplývajú nasledovné odporúčania pre krajiny strednej a východnej Európy:
- Popri zateplení fasády a výmeny okien je tepelná izolácia striech kľúčovou súčasťou obnovy budovy, najmä pokiaľ ide o chladenie, čo je rozhodujúce najmä v letných mesiacoch.
- Výmena zdroja vykurovania (vrátane zmeny druhu paliva) poskytuje nielen úspory energie – ide aj o významnú súčasť politík v oblasti čistého ovzdušia a cieľov EÚ v oblasti klímy, keďže otvára potenciál pre obnoviteľné zdroje.
- Vstupné náklady na obnovu budov sú pomerne vysoké, čo odrádza mnohých majiteľov a majiteľky od obnovy ich nehnuteľnosti. Obnovu budov je preto i naďalej nevyhnutné podporovať zo strany štátu grantovými schémami a zvýhodnenými pôžičkami s nízkym úrokom.
- Je potrebné zlepšiť zber dát a následne prijímať politické rozhodnutia na základe získaných údajov, napríklad uplatňovať princíp „hodnota za peniaze“.
- Je potrebné identifikovať skupiny najviac ohrozené energetickou chudobou a poskytnúť cielenú podporu zraniteľným skupinám pri znižovaní spotreby energie.
- Systematická podpora obnovy je dôležitá nielen v súkromných, ale aj verejných budovách.
- Je potrebný postupný odklon od biomasy vo vykurovaní.
- Je potrebné zavádzať iné formy obnoviteľných zdrojov, ktoré nahradia biomasu a sú dnes relatívne málo využívané: napríklad slnečnú, geotermálnu energiu a taktiež tepelné čerpadlá.
- Tepelné čerpadlá majú vysoký potenciál nielen v individuálnom vykurovaní rodinných domov, ale aj vo veľkých budovách, akými sú nemocnice, školy či nákupné strediská.
- Využitie slnečnej energie má potenciál aj v chladnejších regiónoch Slovenska (Orava, Kysuce).
Výskum Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave bol podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja. Článok bol publikovaný v časopise Energy Efficiency a jeho obsah je voľne prístupný. K dispozícii je aj jeho upravená slovenská verzia.