Filozofická fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Digitálne spoločnosti

Tím z Katedry sociológie FiF UK v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV skúmal v rámci projektu APVV-22-0242 dôsledky presunu ľudských aktivít do online priestoru. Vo výskume s názvom Digitálne spoločnosti sa zameral aj na otázky digitálnej nerovnosti, ochrany súkromia a online obťažovania.


10. 03. 2025 15.33 hod.

Digitálne technológie a internetové platformy sa stali neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Na jednej strane otvárajú dvere novým možnostiam v oblasti vzdelávania, komunikácie a participácie na spoločenskom dianí. Na druhej strane je ich využívanie spojené radom ťažkostí: od nedostupnosti internetu pre časť populácie po nástrahy online sveta. Práve na túto oblasť sa zameral tím z katedry sociológie v zložení Roman Džambazovič, Pavol Baboš a  Martin Kovanič.  Výskum, ktorý sa uskutočnil minulý rok na reprezentatívnej vzorke 1202 osôb, priniesol mnoho zaujímavých zistení.

Digitálna priepasť: kto je offline a prečo?

Jednou z najzásadnejších výziev digitálnej spoločnosti je nerovný prístup k internetu a digitálnym technológiám. Za posledných 12 mesiacov využívalo internet na Slovensku takmer nepretržite 40 % dospelej populácie, pričom ďalších 30 % sa pripájalo niekoľkokrát denne. Naopak, 16,5 % dospelých ho počas tohto obdobia nevyužilo ani raz.

Tento jav sa označuje ako digitálna priepasť a najviac postihuje seniorov a seniorky, ľudí s nižším vzdelaním a obyvateľstvo vidieckych oblastí. Dôvody sú rôznorodé: od nedostatku technických zručností cez finančné bariéry až po subjektívny nezáujem o digitálne technológie.

Výskum potvrdil význam digitálnej inklúzie pre spravodlivý prístup k technológiám. Tá zahŕňa dostupný internet, vhodné zariadenia, digitálne vzdelávanie a kvalitnú technickú podporu. Efektívne stratégie môžu zlepšiť prístup k sociálnym službám, zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a komunitnému životu.

Paradox súkromia: starosť o bezpečnosť verzus realita

Výskum odhalil aj zaujímavý paradox: hoci až 44 % respondentov a respondentiek považuje ochranu osobných údajov za svoju individuálnu zodpovednosť, v praxi významná časť z nich podceňuje riziká spojené so zdieľaním citlivých informácií online. Až 75 % respondentov a respondentiek uviedlo, že by neposkytli svoje údaje súkromným firmám, no bežne prijímajú podmienky používania digitálnych služieb bez toho, aby sa s nimi oboznámili.

Dôraz na osobnú zodpovednosť súvisí s nadšením postkomunistických spoločností pre technologický pokrok, často spájaný s dereguláciou a slobodou prejavu. Až 81 % opýtaných vníma technológie pozitívne, 15 % neutrálne a 4 % negatívne. Zaujímavé je, že práve medzi tými, ktorí sú voči technologickému rozvoju skeptickejší (47 %), prevláda názor, že za ochranu osobných údajov by mala zodpovedať vláda.

Tento rozpor môže súvisieť s tzv. paradoxom súkromia – fenoménom, pri ktorom ľudia síce verbálne zdôrazňujú dôležitosť ochrany súkromia, no v praxi svoje údaje poskytnú, ak ich o to požiada konkrétna online služba.

Online obťažovanie: kto je najviac ohrozený?

Podľa výskumu má osobnú skúsenosť s online obťažovaním takmer 19 % používateľov a používateliek internetu na Slovensku. Teda takmer každý piaty človek z tých, ktorí využívajú internet, zažije v online prostredí nejaký typ urážlivého správania.

Výskumný tím upozornil aj na zaujímavú súvislosť: čím častejšie sa ľudia zapájajú do politických diskusií na sociálnych sieťach, tým vyššia je pravdepodobnosť, že zažijú online obťažovanie. Skúsenosť s ním má 73 % denných diskutujúcich, 22 % menej aktívnych a 14 % tých, ktorí politiku nekomentujú. Vo výraznejšej miere sa s takýmito negatívnymi skúsenosťami stretáva voličstvo strán Progresívne Slovensko, SNS či REPUBLIKA, zatiaľ čo voliči a voličky strany Smer zažívajú podobné skúsenosti menej často. Rozdiely v skúsenostiach s negatívnymi reakciami však môžu súvisieť viac s individuálnou citlivosťou než so samotnou voľbou politickej strany.

Otázne je, či online obťažovanie odrádza ľudí od používania sociálnych médií. Údaje naznačujú, že nie – tí, ktorí ho zažili, ich často využívajú ako hlavný zdroj informácií, trávia online viac času a majú vyššiu dôveru v ich spoľahlivosť.

Tlačová správa s výskumnými zisteniami


plugin.tt_news ERROR:
No code given