Zomrel Profesor Milan Leščák
18. 1. 2022 zomrel Prof. PhDr. Milan Leščák, CSc., významný slovenský etnológ a folklorista, emeritný profesor Filozofickej fakulty UK. Pôsobil na Katedre etnológie a kultúrnej antropológie.
Vidíš mu kraj, ale nikdy k nemu nedôjdeš.
Milan Leščák sa narodil 12.10. 1940 v Levoči. V rokoch 1958 – 1963 na Filozofickej fakulte v Bratislave študoval národopis, potom pôsobil na Národopisnom ústave SAV, ktorého bol aj riaditeľom v r. 1988 – 1992. V r. 1991 spoluzaložil Katedru folkloristiky a regionalistiky UKF v Nitre, bratislavskú Katedru etnológie a kultúrnej antropológie viedol v r. 1996 – 2003, bol pri zakladaní katedry religionistiky FiF UK. Bol hlavným redaktorom Slovenského národopisu 1989 – 1998, iniciátorom a šéfredaktorom Národopisných informácií, teraz Etnologických rozpráv, spoluzakladateľom filmového festivalu Etnofilm Čadca.
Vo vedeckej práci tvorivo nadviazal na dielo svojho učiteľa, prof. A. Melicherčíka, a na teórie ruského folkloristu P.G. Bogatyreva, ktorý tiež pôsobil na FiF UK. M. Leščák sa sústreďoval na humoristické rozprávania, hádanky, zásadné sú jeho diela k teórii folkloristiky a terénnym metódam výskumu folklóru či k dejinám folkloristiky. Svoj čas venoval aj reedícii prameňov tradičnej duchovnej kultúry, ktoré nemohli či nestihli byť publikované v minulom režime. Bol ostrovtipným kritikom folklórnych festivalov, ale aj ich poradcom a tvorcom scenárov. V Národnom osvetovom centre odborne garantoval prípravu Encyklopédie scénického folklorizmu.
Expertíza M. Leščáka bola nezastupiteľná v domácich aj zahraničných vedeckých a redakčných radách, poradných zboroch, odborných komisiách, aj umeleckých radách folklórnych súborov. Podieľal sa na riešení viacerých vedeckých projektov, a v neposlednom rade, vyškolil mnoho diplomantov a doktorandov.
Svojich kolegov a študentov upozorňoval na aktuálne problémy komunikácie a ekológiu súčasného folklóru – dva príklady za všetky – v čase nástupu mobilných telefónov obratom vypísal diplomovú prácu s témou sms a rodiacich sa emotikonov, či nápisového folklóru na stenách internátov.
Nezabudnuteľné sú jeho prednášky, v ktorých sa medzi študentami prechádzal s teoretickými pointami, ukážkami zo slovanského folklóru v ich pôvodine, a historkami, ktoré sú dodnes vďaka nemu živé v ústnej tradícii etnológov.
Tak ako máme svojich rodičov v osobnom, sú aj v odbornom živote – znie ich hlas, ich postoj, ich nádej, aj kritika, s ktorou tvorili. Vďaka za Váš obzor, pán profesor, za cibrenie krajov.