ZOMREL PROFESOR ĽUBOMÍR CHALUPKA
Vo veku nedožitých 75 rokov zomrel významný slovenský muzikológ a vysokoškolský pedagóg profesor Ľubomír Chalupka. Pôsobil štyridsať rokov na Filozofickej fakulte UK a patril k najvýraznejším postavám slovenskej hudobnej vedy.
Vo veku nedožitých 75 rokov zomrel významný slovenský muzikológ a vysokoškolský pedagóg profesor PhDr. Ľubomír Chalupka, PhD. (14. 8. 1945 – 17. 3. 2020). Pôsobil celých štyridsať rokov na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a patril k najvýraznejším postavám slovenskej hudobnej vedy.
Hudobnú vedu študoval v rokoch 1962 – 1967 na FiF UK v Bratislave. Vedomosti a inšpiráciu pre vlastnú vedecko-pedagogickú dráhu čerpal predovšetkým od štyroch výnimočných hudobníkov a intelektuálov: Jozefa Kresánka, Miroslava Filipa, Eugena Suchoňa a Jána Albrechta. Táto štvorica osobností reprezentovala nielen širokú škálu prístupov k hudbe, ale vnímavému študentovi otvorila tiež dvere do sféry slobody ducha a nezávislého, kritického myslenia.
Štúdium absolvoval v roku 1967 diplomovou prácou Melodicko-harmonická štruktúra Bartókových sláčikových kvartet vo svetle vplyvu slovenského folklóru. Hudobná analýza hrala dôležitú úlohu tiež v jeho ďalšom vedeckom pôsobení a stala sa pre neho aj kľúčom k výkladu hudobnej histórie. Jeho práce, venované dejinám slovenskej hudby devätnásteho a najmä dvadsiateho storočia spájajú v sebe vhľad do hudobnej štruktúry s kontextuálnym videním hudobných javov v širších kultúrnych súvislostiach.
Jeho profesionálna dráha sa spája s Katedrou hudobnej vedy (dnes Katedrou muzikológie) FiF UK. V roku 1996 sa habilitoval na docenta, v roku 2001 bol menovaný za profesora, v rokoch 2001 – 2007 pôsobil ako vedúci katedry. Aj po odchode do dôchodku na katedre naďalej vyučoval ako externý pedagóg. Po celý čas výrazne spoluvytváral vedecký profil pracoviska a ako pedagóg sa podieľal na formovaní a odbornom raste generácií muzikológov.
Výsledky dlhoročných výskumov a množstva špeciálnych štúdií zúročil v publikácii Slovenská hudobná avantgarda – Štýlotvorné formovanie skladateľskej generácie nastupujúcej v 60. rokoch 20. storočia (2011), ako aj vo dvojici knižných publikácií Cestami k tvorivej profesionalite – Sprievodca slovenskou hudbou 20. storočia I. (1901 – 1950) (2015) a Generačné a štýlové konfrontácie – Sprievodca slovenskou hudbou 20. storočia II. (1951 – 2000) (2018).
Popri pedagogickej, vedeckej a publicistickej činnosti si našiel čas aj na organizáciu vedeckých podujatí a podnecovanie spolupráce na projektoch. Z jeho iniciatívy sa uskutočnil rad konferencií a vyšlo mnoho kolektívnych publikácií venovaných kľúčovým osobnostiam a témam hudby 20. storočia v slovenskom, československom i stredoeurópskom kontexte. Dôležitú rolu zohral v nejednom česko-slovenskom muzikologickom projekte, tešil sa úcte v slovenskej i českej muzikologickej komunite. Bol vítaným hosťom a prednášajúcim na univerzitách doma aj v zahraničí.
Po celý život bola hnacím motorom vedeckého pôsobenia Ľubomíra Chalupku zvedavosť, túžba preniknúť pod povrch hudobných javov a odhaľovať ich štruktúru. A v rovnakej miere láska k hudbe a obzvlášť k slovenskému hudobnému dedičstvu. Túto svoju vášeň úspešne prenášal na svojich žiakov. Jedinečné, typicky chalupkovské spojenie oduševnenia a racionality vo vzťahu k hudbe sa stalo dôležitým prvkom a cennou súčasťou slovenskej muzikologickej tradície. Vážený pán profesor, odpočívajte v pokoji.