Právo voľby nie je samozrejmosťou ale výsledkom dlhého boja
Byť ženou v minulom storočí nielen na Slovensku znamenalo čeliť mnohým systémovým a spoločenským prekážkam – od obmedzeného prístupu k vzdelaniu, cez diskrimináciu v pracovnom živote, až po absenciu slobody v rozhodovaní o vlastnom tele.
Historička a pedagogička Eva Škorvanková, pôsobiaca na Katedre všeobecných dejín FiF UK, sa vo svojom výskume zameriava na vývoj spoločenského postavenia žien v moderných slovenských dejinách.
Život ženy na Slovensku v 20. storočí bol formovaný primárne politickým systémom, nie jej vlastnými rozhodnutiami. Prístup k vzdelaniu bol možný len výnimočne, často len s podporou mužských členov rodiny. Ekonomické a sociálne zabezpečenie žien sa dialo primárne prostredníctvom vydaja, nie zamestnania a profesie. Ženy, ktoré sa chceli uplatniť mimo tradičných rolí, boli stigmatizované ako výstredné. Dokonca aj v profesiách ako učiteľstvo platil tzv. „celibát učiteliek“, podľa ktorého museli po sobáši z práce odísť.
Nezávislosť žien bola dlhodobo potláčaná aj nemožnosťou rozhodovať o vlastnom tele – interrupcie boli (do roku 1957) zakázané, antikoncepcia nedostupná a rozvod spoločensky neprijateľný. Žena k nemu často nepristúpila ani v prípade domáceho násilia či alkoholizmu manžela, pretože nemala ekonomické zázemie a obávala sa o budúcnosť detí.
Skutočná sloboda voľby – či už v oblasti materstva, zamestnania alebo vzdelania – začala byť reálnejšia až po roku 1989. No ako upozorňuje docentka Eva Škorvanková, tieto práva nie sú raz a navždy dané – rodová rovnosť nie je ukončeným procesom, ale výsledkom neustáleho spoločenského úsilia. Zviditeľňovanie ženskej historickej skúsenosti je preto kľúčovou súčasťou nášho chápania moderných dejín.