Anotácie
P. č. | Téma | Anotácia |
---|---|---|
1. | Reflexia krajín strednej Európy vo vybraných talianskych mestských kronikách na prelome stredoveku a raného novoveku | Cieľom dizertačnej práce bude prebádať, ako boli vnímané krajiny strednej Európy (Čechy, Poľsko, Uhorsko) v mestských kronikách tých talianskych miest, ktoré udržiavali politické, hospodárske a/alebo kultúrne kontakty s týmto regiónom v 14. a prvej polovici 15. storočia, a identifikovať tým jednak obraz regiónu ako celku a jednak jednotlivých monarchií. Na základe doterajších výskumov možno predpokladať, že pôjde predovšetkým o kronikársku spisbu z miest v severnej Itálii (Benátky, Florencia, Ferrara, Miláno, ...), no presné vymedzenie tematického i chronologického rámca výskumu sa udeje až počas prvého roka štúdia. Pre úspešné spracovanie témy je nevyhnutná znalosť jazyka prameňov, taliančiny a angličtiny a schopnosť zohľadňovať výsledky výskumov českej, maďarskej a poľskej historiografie. |
2 | Východná politika Jagelovcov v 2. pol. 15. storočia | Litovsko-poľská dynastia Jagelovcov sa v druhej polovici 15. storočia stala vedúcou politickou silou vo východnej a strednej Európe a zjednotila pod svojou vládou značnú časť západných a východných Slovanov. Územný rast Litovského veľkokniežatstva na východe však nevyhnutne viedol k politickej konfrontácii s Moskovským kniežatstvom, ktorého panovníci (ktorí prijali titul " vladár celej Rusi") od druhej polovice 15. storočia prevzali úlohu zjednotiteľov ruských krajín. Konfrontácia medzi jagellonskými vládcami Litovského veľkokniežatstva (Kazimír Jagelonský 1440 - 1492, Alexander Jagelonský 1492 - 1506) a moskovským kniežaťom Ivanom III Vasilievičom (vláda: 1462 - 1505) prebiehala na území bieloruských, ukrajinských a ruských zemí a v sledovanom období nadobudla ideologický základ, ktorý určoval konfliktný charakter vzťahov Moskvy s jej západnými susedmi. Napriek tomu, že v sledovanom období došlo k relatívne malému počtu priamych vojenských konfliktov (rusko-litovská vojna 1487 - 1494, rusko-litovská vojna (1500 - 1503), jagelovská diplomacia podnikala rázne kroky na izoláciu Moskvy, pričom sa okrem iného aktívne zapájala do cirkevnej a obchodnej politiky vo vzťahoch so štátmi východoeurópskeho regiónu: Novgorodskou republikou, Veľkou hordou, Krymským chanátom, Moldavským a Valašským kniežatstvami a štátom Teutónskeho rádu. Prítomnosť veľkého počtu zahraničnopolitických subjektov vo východnej Európe v tomto období vyvoláva otázku dôslednosti či situačnosti jagellonskej politiky voči Rusku, čo viedlo k paradoxnej recepcii pojmu "государство" ("štát") prostredníctvom diplomatickej korešpondencie kancelárie Kazimíra Jagelovského moskovskými vládcami, ako to zistil maďarský jazykovedec Andráš Zoltán. Diplomacia jagelovských panovníkov Litovského veľkokniežatstva a Poľského kráľovstva zažila inštitucionalizáciu, ktorej sa bude venovať aj predkladaná práca. Práca bude vychádzať zo štúdia prameňov, predovšetkým kníh Litovskej metriky č. 3-8, ako aj kníh vyslaneckého príkazu Moskovského štátu. Rekonštrukcia modelu východnej politiky Jagelovcov v druhej polovici 15. storočia je naliehavým výskumným problémom vzhľadom na absenciu jednotných historiografických prístupov k nej v národných naratívoch Bieloruska, Ukrajiny, Poľska, Litvy a Ruska. |
3 | Teória islamského štátu v diele Necipa Fazila Kisaküreka ** | Islamský nacionalizmus (tur. mukaddesatçılık) Necipa Fazıla Kısaküreka (1905-1983) sa dnes v tureckej spoločnosti často vníma ako ideologická zbraň a doktrína proti atatürkovskému kemalizmu, ktorá významnou mierou formovala myslenie a konanie súčasných proislamských kruhov v krajine. Ikonické postavenie tohto výrazného mysliteľa, básnika, románopisca, teoretika a radikálneho islamistického predstaviteľa sa stala stredobodom vedeckého výskumu v medzinárodnom kontexte prakticky až po roku 2000. Na základe podrobnej analýzy jeho diela predpokladáme kritické zhodnotenie Kısakürekovej teórie islamského štátu a jeho politických názorov po roku 1950. |
4 | Ranonovoveké interpretácie islamu na území Kráľovského Uhorska (16.-17. storočie) ** | Ranonovoveké interpretácie islamu na území Kráľovského Uhorska (16.-17. storočie) vznikali zväčša v kontexte polemík medzi kresťanskými denomináciami v krajine rozdelenej v dôsledku osmanskej expanzie. V týchto polemikách zohral dôležitú a svojskú úlohu islam, presnejšie obraz, ktorý si o islame vytvárali kresťania. V zápase s islamom už od počiatkov reformácie nevystupoval kresťanský svet jednotne, ale každá kresťanská náboženská obec sformulovala v procese konfesionalizácie svoj vlastný postoj k „náboženstvu Turkov a Arabov.“ Štúdiom dobových prameňov rôzneho druhu je však potrebné prehĺbiť naše znalosti o týchto pohľadoch na islamské náboženstvo. |
5 | Arabská periodická tlač na sklonku Osmanskej éry ** | Rozmach súkromne vydávaných arabských novín a časopisov sa v rámci osmanskej Veľkej Sýrie (s výnimkou Beirútu) začal až po mladotureckej revolúcii z júla 1908. V nasledujúcom období vzniklo veľké množstvo periodík, z ktorých sa však len časť zachovala. Ide o dosiaľ málo preskúmaný zdroj informácií pre toto kľúčové obdobie. Cieľom dizertačnej práce bude po dohode so školiteľom preskúmať vybrané témy v dobovej tlači v jednom z regiónov Veľkej Sýrie. |
6 | Voda a surovice - spôsoby vojenskej obrany v severovýchodnej delte Nílu a na severnom Sinaji v 19. a 20. staroegyptskej dynastii ** | Poľsko-slovenský výskum na egyptskej lokalite Tell el-Retábí objavil od roku 2007 viacero súčastí obranných spôsobilostí 19. a 20. dynastie. Navrhovaná téma sa má zamerať na ich zasadenie do kontextu obranných spôsobilostí preskúmaných v severovýchodnej delte a na severnom Sinaji a overiť hypotézy súvisiace so strategickým významom zdrojov pitnej vody a ich kontroly v prostredí púšte, polopúšte a slanej morskej a jazernej vody. Zároveň má overiť spôsoby kontroly zdrojov pitnej vody vojenskými posádkami, porovnať konštrukcie pevností, ich hradieb a priekop, ako aj obranného a logistického využitia, na základe archeologických, písomných a ikonografických prameňov. |
7 | Cestovatelia z Horného Uhorska do Egypta a Sudánu v dlhom 19. storočí ** | Uhorsko bolo súčasťou európskeho trendu poznávania iných kontinentov, aj keď v jeho prípade tento trend neviedol k vytváraniu kolónií. Navrhovaná téma sa má zamerať na preskúmanie spôsobov, dôvodov a cieľov cestovania a spoločenskej skladby hornouhorských cestovateľov do Egypta a egyptského Sudánu, resp. anglo-egyptského kondomínia v dlhom 19. storočí (do roku 1918) na základe súdobej literatúry, médií, cestopisov, archívneho a matričného výskumu. Bádanie by sa mal tiež zamerať na prínos týchto ciest pre historické zbierky a umenie na území dnešného Slovenska a na ich súčasnú situáciu. |
8 | Vplyv geografických fenoménov na vývoj staroegyptského náboženstva ** | Egyptská krajina ponúka rôznorodé geografické prostredia. Tieto prostredia mali vplyv aj na utváranie a podobu staroegyptského náboženstva. Náboženstvo prešlo od svojich počiatkov pri vzniku staroegyptského štátu až po svoju poslednú fázu v období neskorého staroveku rôznymi premenami a vývojom. V neskorších obdobiach naň mala vplyv nielen geografia samotného Egypta, ale aj vzťahy s okolitými oblasťami. Navrhovaná téma sa má zamerať na zhodnotenie geografických vplyvov na náboženstvo, ako aj na javy s tým spojené |
9 | Staroveký Egypt v slovenskej kultúre v období 1843–1918 ** | Cieľom tohto projektu je zhromaždiť, analyzovať a zhodnotiť písomný, obrazový a 3D pramenný materiál od slovenských autorov, ktorí žili v bývalom Uhorsku, resp. Rakúsko-Uhorskej monarchií v období 1843–1918 a zaujímali sa o staroveký Egypt. Tento pramenný materiál obsahujúci informácie vzťahujúce sa k starovekému Egypt sa môže týkať histórie, umenia, architektúry, osobnej korešpondencie, cestovania, zbierok, vzdelávania, etc. a bol verejne publikovaný/prístupný/vystavený (časopisy, noviny, listy, literatúra, architektúra), alebo sa nachádzal v osobných archívoch/zbierkach/vlastníctve. Existencia takéhoto materiálu a jeho zhodnotenie má dokumentovať rozmanitosť a rozsah záujmu slovenskej populácie o túto dávnu civilizáciu v uvedenom historickom období. |
10 | Vybrané kultúrne fenomény domorodého obyvateľstva ostrovnej juhovýchodnej Ázie a Oceánie v dobových prameňoch zo 16.-19. storočia ** | Správy o domorodom obyvateľstve, ktoré z priestorov Oceánie a juhovýchodnej Ázie prenikali v priebehu 16.-19. storočia na európsky kontinent vytvárali určité predpoklady pre formovanie politík kolonializmu a obchodných a misijných aktivít. Cieľom práce je analýza vybraných kultúrnych fenoménov v záznamoch z dobových písomných prameňov s akcentom na kultúru predkresťanských, neislamizovaných domorodých spoločenstiev v austronézskom svete ostrovnej juhovýchodnej Ázie a Oceánie a ich vplyv na obchodnú, misijnú a koloniálnu politiku zo strany mocností Európy, ale aj imperiálnej Číny v kontexte svojej doby. |
11 | Právna norma verzus súdna prax v ranom novoveku | Cieľom dizertačnej práce je výskum mechanizmov fungovania súdnej praxe a súvisiacich sprievodných javov v komparácií s dobovými právnymi normami v užšie vymedzenom časovom úseku. Doktorand/-ka má na výber, či tému bude skúmať na príklade vybraného regiónu alebo mesta, alebo sa zameria na zvolený delikt, či skupinu deliktov (smilstvo/mravnostné delikty, zabitie/násilné delikty, urážky na cti, atď.), prípadne na ženskú alebo mužskú kriminalitu pomocou vhodne vybraných archívnych prameňov v zadefinovanom čase. Kriminalita bola v ranom novoveku vnímaná ako hriech a vzťah právnej normy k súdnej praxi nebol vždy jednoznačný, ani absolútne záväzný, vzhľadom na partikulárny a nesystematický charakter práva a absenciu unifikovaných a všeobecne platných zákonníkov, čo prispievalo k prevahe miestneho zvykového práva a značne flexibilnej rozhodovacej právomoci sudcov. Doktorand/-ka sa pri analýze zvolenej súdnej praxe môže zamerať na stratégie a postoje sudcov (na základe morálnych zdôvodnení rozsudkov, odvolávania sa na konkrétne právne či cirkevné normy, charakteru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, vplyvu príhovorov či možností zmiernenia trestu alebo omilostenia), na cirkevné riešenie sexuálnych deliktov a manželských konfliktov, na trestanie náboženských/mravnostných deliktov v prvých rokoch po prijatí zákonníka Jozefa II. (právna implementácia v praxi) alebo sa upriamiť len na kriminalizáciu alebo dekriminalizáciu určitých deliktov (napr. mravnostné delikty, delikty mágie a čarodejníctva, atď). Podmienka: dobrá znalosť jazyka/-ov zvolených archívnych prameňov (obyčajne latinčina, nemčina alebo maďarčina), slovenského/českého alebo anglického jazyka (min. B2). |
12 | Marginalizované skupiny v ranom novoveku | Cieľom dizertačnej práce je preskúmať fenomén marginalizácie vo vhodne vymedzenom období (prípadne i regióne) na vybranej skupine obyvateľstva. Môže ísť o sociálne vylúčenú skupinu na základe etnicity, spôsobu života, chudoby, zamestnania či náboženského vyznania (napr. Židia, Rómovia, tuláci, žobráci, prostitútky a ďalšie tzv. nepočestné zamestnania). Tému je ideálne skúmať v rôznych rovinách a aspektoch: 1. Legálna – reštrikcie a sankcie voči nim v zákonoch, nariadeniach a štatútoch 2. bežná prax i súdna prax – lokálne stratégie a postupy, komparácia s legálnou rovinou, či boli v zhode, alebo sa líšili 3. diskurzívna rovina – právne, cirkevné, filozofické a ďalšie učené názory 4. reflexia problematiky v umení (vizuálnom, literárnom) 5. odraz v ľudovej kultúre. Kombináciou rôznych analyzovaných prameňov si doktorand/-ka bude všímať mieru a rozšírenie sociálneho vylúčenia, prípadnú diverzitu postojov, sprievodné javy marginalizácie (stereotypizácia, vytváranie zo skupiny obetného baránka, kriminalizácia, perzekúcia) a vývojové zmeny v postojoch. Zistené skutočnosti porovná s vývojom v západnej Európe, poukáže na prípadné vzory, podobnosti alebo rozdiely. Podmienka: dobrá znalosť jazyka/-ov relevantných archívnych prameňov (obyčajne latinčina, nemčina alebo maďarčina), slovenského/českého alebo anglického jazyka (min. B2). |
13. | Ľudia na okraji spoločnosti v meste v 19. a 20. storočí. Žobráci, tuláci a bezdomovci medzi sociálnou pomocou a represiou. (Komparácia) | Cieľom dizertačnej práce je výskum sociálneho statusu a problémov integrácie žobrákov, bezdomovcov a prípadne iných sociálnych skupín na okraji spoločnosti na príklade vybraných miest a inštitúcií. Dôležitou otázkou výskumu budú rodové rozdiely v postavení a limitoch integrácie. Okrem sociálno-historických a sociálno-kultúrnych prístupov sa bude klásť dôraz na komparáciu príkladov vybraných typov inštitúcií (napr. chudobinec, robotáreň) v rôznych regiónoch Habsburskej monarchie /Európy. Súčasťou výskumu bude transfer vzorov sociálno-politických riešení do agrárnejších regiónov. Téma sa upresní počas štúdia na základe zvolených regiónov a inštitúcií, s ohľadom na dostupné pramene výskumu. Od uchádzača/ky sa očakáva základný prehľad politického a sociálneho vývoja vo vybranom štáte/regióne a tomu zodpovedajúce jazykové znalosti: okrem slovenského/českého a anglického jazyka aj ďalšie jazyk/y štátov resp. regiónov vybraných na komparáciu. |
14. | Obraz „Uhrov“ a „Maďarov“ v slovenskom národniarskom/nacionalistickom diskurze v Uhorsku v období dualizmu (1867–1918) | Cieľom dizertačnej práce bude skúmať premeny obrazu „Uhrov“/„Maďarov“ a súvisiacich kategórií (národ, národnosť, plemeno, vlasť, vlastenectvo a pod.) v slovenskom nacionalistickom diskurze. Pôjde o analýzu rozpráv produkovaných nielen predstaviteľmi a sympatizantmi slovenského národného hnutia, ale aj tzv. uhrofilských slovenských učencov a aktivistov. Primárne pôjde o kvalitatívnu analýzu textov autorov vybraných na základe statusu a vplyvu v rámci hnutia, resp. verejného života. V priebehu prvého semestra sa predpokladá ďalšia špecifikácia témy. Súčasťou štúdia počas prvých dvoch semestrov bude štúdium teórií nacionalizmu a nacionalistických politických hnutí v 19. storočí, teórií diskurzu a postupov kritickej diskurznej analýzy. Podmienka: znalosť slovenského/českého jazyka, anglického jazyka (min. B2); znalosť maďarčiny a nemčiny je výhodou |
15. | Obraz Francúzska ako civilizačnej veľmoci v strednej Európe v prvej polovici 20. storočia | Cieľom dizertačnej práce bude skúmať a porovnávať obrazy Francúzska ako civilizačnej veľmoci v minimálne dvoch stredoeurópskych národných spoločnostiach na pozadí geopolitických zmien prvej polovice 20. storočia. Primárne pôjde o analýzu obrazov Francúzska ako kultúrneho, sociálneho a politického príkladu hodného nasledovania, identifikáciu kontinuít a diskontinuít ako aj ich vzájomnú komparáciu. Predpokladá sa hlbší záujem o historickú antropológiu, diskurznú analýzu a predbežná orientácia v metodológii historiografie. Téma dizertačnej práce ako aj jej chronologické vymedzenie sa upresní počas prvého roka štúdia. Podmienka: znalosť jedného stredoeurópskeho a anglického jazyka. Znalosť francúzštiny a schopnosť čítať v ďalšom stredoeurópskom jazyku je výhodou |
16. | Formovanie politických identít na Slovensku po roku 1989 v stredoeurópskom kontexte | Cieľom dizertačnej práce je analýza spôsobu akým hlavné politické prúdy a zoskupenia na Slovensku v 90. rokoch reflektovali minulosť. Hlavnou výskumnou otázkou je, ako sa jednotlivé politiky dejín podieľali na formovaní politických identít. Záujemcovia predložia vlastný výskumný projekt, ktorý sa môže zaoberať jednotlivými ideologickými prúdmi (napr. ľavica, liberáli, konzervatívci), konkrétnymi politickými stranami, alebo dostatočne vplyvnými jednotlivcami alebo skupinami. Očakáva sa komparatívny prístup zahŕňajúci ďalšie prípady z regiónu strednej a východnej Európy. Podmienkou je znalosť anglického jazyka (min. B2) a slovenského/českého jazyka. Výhodou je znalosť nemčiny a niektorého z jazykov regiónu strednej a východnej Európy. |
17. | Vedecké a intelektuálne elity počas neskorého socializmu a prvých rokov post-komunistickej transformácie (1985–1993) | Cieľom dizertačnej práce bude analýza spoločenského statusu, sociálneho kapitálu a politických aktivít vedeckých a intelektuálnych elít v záverečných rokoch existencie socialistických diktatúr a/alebo v začiatkoch post-komunistickej transformácie. Záujemcovia o výskum predložia užšie špecifikovanú tému, ktorá môže byť zameraná aj výlučne na obdobie pred alebo po roku 1989. Preferované sú témy so stredoeurópskym komparatívnym záberom. Podmienkou je znalosť anglického jazyka (min. B2) a slovenského/českého jazyka. Výhodou znalosť nemčiny a niektorého z jazykov regiónu strednej a východnej Európy. |
18. | Dynamika propagandy v studenej vojne: globálny vplyv Československa | Od 40. rokov 20. storočia sa strategické využívanie psychologickej vojny, v ktorej plnila kľúčovú úlohu propaganda, stalo neoddeliteľnou súčasťou presadzovania zahraničnopolitických cieľov a formovania verejnej mienky. Studená vojna ako súboj medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom a nimi reprezentovanými ideológiami legitimizovala prax indoktrinácie spoločností prostredníctvom propagandy. Platí to aj o ich satelitoch vrátane Československa. Dizertačná práca sa bude sústrediť na úlohu Československa v globálnom konflikte, pričom sa zameria primárne na "vojnu ideí" vedenú prostredníctvom propagandy. Bude skúmať dynamiky, ktoré v závislosti od strategických záujmov lídra socialistického tábora, Sovietskeho zväzu, upravovali hranice medzi "priateľom" a "nepriateľom" a ich propagandistických prezentácií. Obzvlášť zaujímavo sa tento fenomén premietol v prezentáciách štátov, ich politických predstaviteľov a obyvateľstva na inom ako európskom kontinente. Dizertačná práca bude skúmať, ako komunistická štátna propaganda prezentovala svetové dianie a široko chápaný okolitý svet, v prípade “nepriateľských” štátov rozlišujúc medzi "vodcami" a "ľudom". Bude reflektovať nuansy československej zahraničnej politiky, pričom poukáže na jej dvojkoľajnosť v angažovaní sa v "nepriateľských", "kapitalistických" krajinách prostredníctvom podpory "pokrokových síl". Tematický diapazón je široký a ponúka možnosť reflektovať úlohu kultúrnej propagandy pri formovaní medzinárodných vzťahov a preskúmať, ako sa literatúra, kinematografia a umenie stali nástrojmi v projekcii tzv. mäkkej moci a ovplyvňovaní názorov spoločností v zahraničí. Rovnako bude skúmať vplyv médií v prostredí komunistickej diktatúry a jej cenzúry a priblíži reakcie verejnosti na propagandistické kampane. Doktorandská práca bude ďalej reflektovať vývoj propagandistických techník, ovplyvnených nástupom nových technológií, ktoré vytvorili možnosti pre masové šírenie informácií (a propagandy) formou rozhlasového a televízneho vysielania. S dôrazom na aktuálny význam by doktorandská dizertačná práca mohla skúmať trvalý vplyv komunistickej propagandy na názory Čechov a Slovákov obzvlášť na vzdialené štáty a spoločnosti v Amerike, Ázii, Afrike atď., ktorý siaha za obdobie studenej . Potenciálni uchádzači by mali preukázať dobré znalosti o typoch propagandy a mechanizmoch jej fungovania. Okrem toho sa vyžaduje všeobecný prehľad o vývoji medzinárodných vzťahov v období studenej vojny, ako aj základná znalosť mechanizmov fungovania propagandistického aparátu v Československu. Podmienkou pre uchádzača/uchádzačku je výborná znalosť angličtiny slovom aj písmom, a taktiež dobrá znalosť ďalších cudzích jazykov (v závislosti od tematického zamerania dizertačnej práce) je nevyhnutná pre efektívnu prácu s historickými prameňmi. |
19. | Kontinuity a diskontinuity sociálnych praxí v 80. a 90. rokoch | Cieľom dizertačnej práce bude skúmanie premien, adaptácií a pretrvávania sociálnych praxí, časovo ukotvených v období 80. a 90. rokov 20. storočia. Od záujemcov o štúdium sa očakáva predloženie vlastného výskumného projektu, zameraného na vybranú, užšie špecifikovanú sféru sociálnych praxí. Prednosť majú projekty orientované do priestoru strednej Európy, resp. do európskeho komparatívneho rámca. Predpokladá sa hlbší záujem o sociálne dejiny, historickú antropológiu, diskurznú analýzu a predbežná orientácia v téme. Podmienkou je znalosť anglického jazyka (min. B2), slovenského/českého jazyka a pasívna znalosť ďalšieho európskeho jazyka. |
20. | Pamiatkové hodnoty architektúry druhej polovice 20. storočia: identifikácia a metódy ochrany | Téma dizertačnej práce nadväzuje na dlhodobý výskum Oddelenia architektúry HU SAV zameraný na architektúru druhej polovice 20. storočia na Slovensku. V tomto období boli na Slovensku vybudované tisícky zdravotníckych, vzdelávacích, kultúrnych, rekreačných, športových, obchodných či administratívnych stavieb, tie dodnes tvoria veľkú časť občianskej vybavenosti slovenských sídel, ale aj významnú vrstvu historického dedičstva našich miest a obcí. Cieľom dizertačnej práce je skúmať vývoj a vybrané charakteristické prejavy architektúry druhej polovice minulého storočia na Slovensku so zameraním na architektúru verejných stavieb, verejné priestory či tvorbu krajiny a ich pamiatkové hodnoty. Uvítame komparatívne projekty zasadzujúce domácu produkciu do stredoeurópskeho a širšieho medzinárodného rámca, projekty zmerané na reflexiu a prijímanie ich hodnôt a otázky a výzvy pamiatkovej ochrany. Okrem tradičných historiografických metód sa predovšetkým počas prvých dvoch semestrov predpokladá intenzívny terénny výskum architektonických a urbanistických diel v rámci Slovenska a v zahraničí. Uchádzač o doktorandské štúdium musí ovládať anglický jazyk minimálne na úrovni B2. |
21. | Centrálne hradisko púchovskej kultúry na vrchu Havránok v Liptovskej Sielnici-Liptovskej Mare. Vývoj, funkcia a pamiatková prezentácia ** | Téma zahŕňa spracovanie vývoja využívania a interpretáciu významu dominantnej polohy Liptovskej kotliny – vrchu Havránok v Liptovskej Sielnici-Liptovskej Mare – vo včasnohistorickom období na základe vyhodnotenia bohatých materiálov z dlhoročných vykopávok Archeologického ústavu SAV. Vrch bol opevnený a využívaný aj ako významné obetné miesto od strednej doby laténskej do začiatku doby rímskej. Súčasťou témy bude aj nový pohľad na rekonštrukcie vybraných archeologických objektov a na využitie lokality pre kultúrny turizmus. |
22. | Včasnostredoveké mohylové pohrebiská v stredodunajskom priestore ** | Kritické spracovanie včasnostredovekých mohylových pohrebísk v strednej Európe. Komplexné spracovanie známych archeologických lokalít tzv. slovanskej mohylovej zóny s rozdelením na chronologické fázy, regióny a kategórie. Regionálne rozdiely. Revízia datovania lokalít. Špeciálny dôraz na západoslovenské skupiny (hornonitrianska, turčianska skupina). |
23. | Vývoj kultúrnej historickej krajiny v horských oblastiach so zameraním na premeny krajiny v stredoveku a včasnom novoveku (porovnanie premien krajiny v západnej a strednej Európe na hradných panstvách Laroche v Burgundsku, Brtnice na Morave a Krásna Hôrka na Slovensku) ** | Porovnanie spôsobov ekonomického využitia ich vplyvov v horských regiónoch na troch hradných panstvách v západnej Európe (panstvo hradu Laroche, Burgundsko, Francúzsko) a strednej Európe (panstvo Brtnice, Morava) a v Uhorsku (panstvo hradu Krásna Hôrka, Slovensko). Ide o šľachtické hrady, ktoré mali významnú úlohu pri osídľovaní horských oblastí. Práca by mala porovnať súčasný stav krajiny. Retrospektívne pomocou archeologických, písomných a kartografických prameňov rekonštruovať a porovnať modely stredovekej a včasno novovekej krajiny, foriem jej osídlenia, ekonomického využitia. Súčasťou práce by mala byť terénna prospekcia využívajúca v maximálnej miere nedeštruktívne a málo deštruktívne metódy terénneho výskumu (geofyzikálne prospekčné metódy, povrchové zbery, prieskum detektorom kovov, overovacie a pedologické mikrosondáže, využitie 3D a DEM modelácie krajiny. Cieľom je porovnanie vývoja a zmien v prostredí nadväzujúcom na antické právne a ekonomické tradície (Burgundsko) s prostredím, v ktorom sú v právnom systéme výrazné západoeurópske vplyvy (Morava) a uhorským prostredím, kde tieto vplyvy neboli až tak intenzívne. Predpokladá sa, že sa sem právne normatívy a normatívna kultúrna krajina dostávajú až v období dosídľovania krajiny v období stredovekej kolonizácie. Cieľom dizertačnej práce bude porovnanie antropogénnych vplyvov a pokus o vytvorenie modelov vývoja a premien normatívnej krajiny v skúmaných regiónoch. Dizertačná práca bude vychádzať a nadväzovať na výsledky doterajšej prospekcie Masarykovej univerzity v Brne (J. Mazáčková) v Burgundsku a na Morave a počiatočné výsledky prospekcie v okolí hradu Krásna Hôrka. |
24. | Osídlenie južného a stredného Pomoravia v dobe laténskej a sídliská v Bratislave-Dúbravke a Zohore ** | Hlavným cieľom dizertačnej práce bude katalóg a analýza nálezov z rozsiahlych laténskych sídlisk zo včasnej, staršej a strednej doby laténskej v Bratislave-Dúbravke a Zohore v kontexte osídlenia Pomoravia na Záhorí a v Dolnom Rakúsku. V Bratislave-Dúbravke bude spracované osídlenie zo strednej doby laténskej. Sídlisko zo Zohora patrí rozsahom preskúmanej plochy i počtom objektov k najrozsiahlejším skúmaným laténskym sídliskám v strednom Podunajsku s dlhým časovým vývojom. V dizertačnej práci bude spracovaná aj štruktúra a chronológia osídlenia v dobe laténskej na uvedenom území. |