Anotácie
P. č. | Téma | Anotácia |
---|---|---|
1. | Filozofické a sociálno-politické formy nacionalizmu v európskom kontexte | Autor/autorka dizertačnej práce sústredí pozornosť na analýzu východísk a osobitých podôb kľúčových koncepcií nacionalizmu v kontexte filozofickej, politickej, literárnej a teologickej tvorby európskych osobností v troch zlomových obdobiach: od pripomenutia raných podôb nacionalizmu charakteristických najmä pre 19. storočie, cez vlnu nárastu nacionalizmu v medzivojnových obdobiach a počas druhej svetovej vojny, až do tzv. postkomunistického obdobia. Dizertácia bude zameraná na skúmanie a odhaľovanie podôb a príčin spoločenských zvratov v nadväznosti na narastajúci nápor nacionalistických a extrémistických názorov v súčasnosti. Pozornosť bude venovaná aj rozboru témy tzv. fluidného nacionalizmu. |
2. | Normatívnosť prirodzenosti: prístupy v súčasnom (neo)aristotelovskom etickom naturalizme | Moderné etické diskusie sa musia vyrovnávať s tézou, že z toho, „čo je“, nemožno odvodiť to, „čo má byť“. V súčasnom (neo)aristotelovskom naturalizme sa relevantnosť tejto dichotómie spochybňuje a odmieta a za základ normatívnosti sa prijíma prirodzenosť. Cieľom budúcej dizertačnej je zmapovať a kriticky zhodnotiť nielen názory tých teoretikov morálky, ktorí zastávajú dichotómiu „je - má byť“, ale najmä zmapovať a kriticky zhodnotiť relevantnosť riešenia tejto dichotómie u niektorých zvolených predstaviteľov (neo)aristotelovského etického naturalizmu. Na základe kritického rozboru týchto prístupov budúci doktorand / budúca doktorandka vyjadrí, zhodnotí a porovná silné a slabé stránky názorov skúmaných autorov na nastolený problém. Následne sformuluje a zdôvodní svoj vlastný názor a ukáže, k čomu sa v riešení danej témy u skúmaných autorov prikláňa a v čom s nimi nesúhlasí. |
3. | Láska ako cnosť v moderných etických teóriách | Láska sa často berie ako najvznešenejšia emócia, no jej chápanie ako cnosti sa začína presadzovať v niektorých moderných etických teóriách. Cieľom budúcej dizertačnej práce je zmapovať a kriticky vyhodnotiť chápanie lásky medzi dvoma krajnosťami: láska ako emócia a ako cnosť. Budúci doktorand / budúca doktorandka si zvolí niektorých predstaviteľov moderných etických teórií (napr. Frankfurt, Singer, Stump, Foot, Spaemann), ktorí tematizujú lásku ako cnosť. Zmapuje a kriticky zhodnotí ich názory na chápanie lásky ako cnosti. Na základe kritického rozboru týchto prístupov budúci doktorand / budúca doktorandka vyjadrí, zhodnotí a porovná silné a slabé stránky názorov skúmaných autorov na nastolený problém. Následne sformuluje a zdôvodní svoj vlastný názor a ukáže, k čomu sa v riešení danej témy u skúmaných autorov prikláňa a v čom s nimi nesúhlasí. |
4. | Miesto a funkcia emócií v morálnom hodnotení | Podľa nonkognitivistických etických teórií morálne hodnotenie vyjadruje emocionálny stav, presvedčenia a postoje aktéra. V kognitivistických teóriách nehrajú emocionálne stavy v morálnom hodnotení podstatnú rolu, pretože aktér koná na základe racionálnych dôvodov, v ktorých sa v prvom rade majú zohľadňovať objektívne morálne skutočnosti. Cieľom budúcej dizertačnej práce je zmapovať a kriticky vyhodnotiť miesto a funkciu v morálnom hodnotení u zvolených predstaviteľov kognitivistických a nonkognitivistických prístupov. Na základe kritického rozboru týchto prístupov budúci doktorand / budúca doktorandka vyjadrí, zhodnotí a porovná silné a slabé stránky názorov skúmaných autorov na nastolený problém. Následne sformuluje a zdôvodní svoj vlastný názor a ukáže, k čomu sa v riešení danej témy u skúmaných autorov prikláňa a v čom s nimi nesúhlasí. |
5. | Naturalistické vysvetlenia náboženstva | Charakteristickým znakom náboženstiev je „kognitívne plus“, ktoré podľa nich pochádza zo zjavenia, vymyká sa úplnému racionálnemu vysvetleniu, čím sa vyžaduje postoj viery. V naturalistických vysvetleniach náboženstva ide o pokus vysvetliť a redukovať fenomén náboženstva na čisto „prirodzený fenomén“ a to za pomoci aparátu prírodných a spoločensko-humanitných vied. Proces naturalizácie náboženstva preto možno chápať aj ako proces jeho racionalizácie. Cieľom budúcej dizertačnej práce je zmapovať a kriticky vyhodnotiť tendencie v naturalizácii náboženstva u niektorých zvolených autorov. Na základe kritického rozboru týchto prístupov budúci doktorand / budúca doktorandka vyjadrí, zhodnotí a porovná silné a slabé stránky názorov skúmaných autorov na nastolený problém. Následne sformuluje a zdôvodní svoj vlastný názor a ukáže, k čomu sa v riešení danej témy u skúmaných autorov prikláňa a v čom s nimi nesúhlasí. |
6. | Idea univerzity ako filozofický problém | Idea univerzity a v širšom zmysle “akademického bytia” je kultúrno-historický fenomén, ktorého tvorcami boli filozofi už od čias Platóna. Jej základné charakteristiky etablovala stredoveká kultúra, ale v modernej dobe k jej formovanu a obhajobe prispeli takí filozofi ako I. Kant, W. von Humboldt, J. H. Newman, J. Dewey, Ortega y Gasset, K. Jaspers, J. Habermas, A. MacIntyre a mnohí ďalší. I keď sa idea univerzity v dejinách menila a vyvíjala, pretrvala do súčasnosti ako jedna z kľúčových ideí ľudskej civilizácie, v pozadí ktorej sú ďalšie idey ako vzdelanosť, učenosť, vedeckosť a humanizmus vôbec. Dnes sa tieto idey dostávajú pod spoločenský tlak, ba až do krízy. Z filozofického hľadiska je dnes potrebná komplexná a koncepčná kritická sebareflexia fenoménu univerzity (akadémie). Je potrebné skúmať antropologické, sociálne, politické a etické aspekty celej problematiky vysokoškolskej (univerzitnej) edukácie a vedy, postavenie a väzby alademických inštitúcií so štátom, ekonomikou, kultúrou atď. |
7. | Odročená demokracia: neistota ako charakteristika spoločnosti v environmentálnej kríze ** | Kandidát vypracuje problémovú analýzu koncepcie politickej demokracie v epoche antropocénu s odkazom na tradíciu kritickej teórie spoločnosti a teórie postdemokracie, averzívnej demokracie, simulačnej demokracie a iných spôsobov spracovania problému demokracie. |
8. | Kantovský egalitárny význam „dôstojnosti“ | Kantovovsky egalitárny význam „dôstojnosti“ ako normatívneho východiska pri tématizácii nedeliteľnosti ľudských práv je kľúčovým, ale stále nedostatočne analyzovaným problémom. Reflexia tohto vzťahu bude spočívať v dvoch perspektívach, ktoré nastolil E. Tugendhat: po prvé, v jeho ukotvenosti v princípe vzťahov individuálnej a kolektívnej autonómie, po druhé, v rozpracovaní tohto normatívneho východiska na pozadí ambivalentného vzťahu práva vlastniť s právom na dôstojný život |
9. | Koncept environmentálnej demokracie: možnosti a limity** | Koncept environmentálnej demokracie ako teoretický rámec možného politického systému environmentálne a sociálne udržateľnej spoločnosti v očakávateľných klimatických a demografických podmienkach antropocénu vzniká v rámci environmentálnej politickej filozofie. Doktorandská práca bude zameraná na možnosti formulovania konceptu demokracie rešpektujúceho nielen environmentálnu bezpečnosť (planetárne hranice), ale aj environmentálnu a sociálnu spravodlivosť. |
10. | Dynamika negácie v sociálnom konflikte ** | Fenomény konfliktu a nepriateľstva sú tradične reflektované ako nežiaduce, prechodné a odvodené. Zámerom výskumu je nadviazať na minoritný prúd myslenia a skúmať ich ako konštitutívne súčasti rozvrhu sociálnych vzťahov. Základné opozície nepriateľstva a priateľstva, cudzieho a vlastného je možné chápať ako hierarchické a mocenské štruktúry. Zároveň sú však nevyhnutným predpokladom pre orientáciu v sociálnom svete. Prostredníctvom pohybu dialektickej negácie predstavujú základ pre utváranie a vývoj sociálnej identity. |
11. | Problém(y) kontroly v kontexte inteligentných technológií | Kontrola nad inteligentnými technológiami je komplexným fenoménom, ktorý vedie k viacerým ťažkým otázkam, výzvam a problémom: Sme odsúdení na stratu kontroly nad inteligentnými technológiami? V koho rukách má byť aká forma kontroly? Aká forma kontroly je morálne prijateľná? Práca predloží odpovede na tieto otázky |
12. | Inteligentné technológie a medzery v zodpovednosti | Inteligentné technológie podľa niektorých výskumníkov vedú k medzerám v zodpovednosti, ktoré sa nedajú preklenúť; podľa iných síce vedú k medzerám v zodpovednosti, no tieto medzery sa preklenúť dajú; a napokon, podľa niektorých k žiadnym medzerám v zodpovednosti nevedú. Práca bude analyzovať problém medzier v zodpovednosti a bude argumentovať za jednu z týchto pozícií. |