Filozofická fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Anotácie

P. č.  Téma Anotácia
1. Filozofické a sociálno-politické formy nacionalizmu v európskom kontexte Autor/autorka dizertačnej práce sústredí pozornosť na analýzu východísk a osobitých podôb kľúčových koncepcií nacionalizmu v kontexte filozofickej, politickej, literárnej a teologickej tvorby európskych osobností v troch zlomových obdobiach: od pripomenutia raných podôb nacionalizmu charakteristických najmä pre 19. storočie, cez vlnu nárastu nacionalizmu v medzivojnových obdobiach a počas druhej svetovej vojny, až do tzv. postkomunistického obdobia. Dizertácia bude zameraná na skúmanie a odhaľovanie podôb a príčin spoločenských zvratov v nadväznosti na narastajúci nápor nacionalistických a extrémistických názorov v súčasnosti. Pozornosť bude venovaná aj rozboru témy tzv. fluidného nacionalizmu.
2. Normatívnosť prirodzenosti: prístupy v súčasnom (neo)aristotelovskom etickom naturalizme  Moderné etické diskusie sa musia vyrovnávať s tézou, že z toho, „čo je“, nemožno odvodiť to, „čo má byť“. V súčasnom (neo)aristotelovskom naturalizme sa relevantnosť tejto dichotómie spochybňuje a odmieta a za základ normatívnosti sa prijíma prirodzenosť. Cieľom budúcej dizertačnej je zmapovať a kriticky zhodnotiť nielen názory tých teoretikov morálky, ktorí zastávajú dichotómiu „je - má byť“, ale najmä zmapovať a kriticky zhodnotiť relevantnosť riešenia tejto dichotómie u niektorých zvolených predstaviteľov (neo)aristotelovského etického naturalizmu. Na základe kritického rozboru týchto prístupov budúci doktorand / budúca doktorandka vyjadrí, zhodnotí a porovná silné a slabé stránky názorov skúmaných autorov na nastolený problém. Následne sformuluje a zdôvodní svoj vlastný názor a ukáže, k čomu sa v riešení danej témy u skúmaných autorov prikláňa a v čom s nimi nesúhlasí. 
3. Láska ako cnosť v moderných etických teóriách  Láska sa často berie ako najvznešenejšia emócia, no jej chápanie ako cnosti sa začína presadzovať v niektorých moderných etických teóriách. Cieľom budúcej dizertačnej práce je zmapovať a kriticky vyhodnotiť chápanie lásky medzi dvoma krajnosťami: láska ako emócia a ako cnosť. Budúci doktorand / budúca doktorandka si zvolí niektorých predstaviteľov moderných etických teórií (napr. Frankfurt, Singer, Stump, Foot, Spaemann), ktorí tematizujú lásku ako cnosť. Zmapuje a kriticky zhodnotí ich názory na chápanie lásky ako cnosti. Na základe kritického rozboru týchto prístupov budúci doktorand / budúca doktorandka vyjadrí, zhodnotí a porovná silné a slabé stránky názorov skúmaných autorov na nastolený problém. Následne sformuluje a zdôvodní svoj vlastný názor a ukáže, k čomu sa v riešení danej témy u skúmaných autorov prikláňa a v čom s nimi nesúhlasí. 
4. Miesto a funkcia emócií v morálnom hodnotení  Podľa nonkognitivistických etických teórií morálne hodnotenie vyjadruje emocionálny stav, presvedčenia a postoje aktéra. V kognitivistických teóriách nehrajú emocionálne stavy v morálnom hodnotení podstatnú rolu, pretože aktér koná na základe racionálnych dôvodov, v ktorých sa v prvom rade majú zohľadňovať objektívne morálne skutočnosti. Cieľom budúcej dizertačnej práce je zmapovať a kriticky vyhodnotiť miesto a funkciu v morálnom hodnotení u zvolených predstaviteľov kognitivistických a nonkognitivistických prístupov. Na základe kritického rozboru týchto prístupov budúci doktorand / budúca doktorandka vyjadrí, zhodnotí a porovná silné a slabé stránky názorov skúmaných autorov na nastolený problém. Následne sformuluje a zdôvodní svoj vlastný názor a ukáže, k čomu sa v riešení danej témy u skúmaných autorov prikláňa a v čom s nimi nesúhlasí.
5. Naturalistické vysvetlenia náboženstva  Charakteristickým znakom náboženstiev je „kognitívne plus“, ktoré podľa nich pochádza zo zjavenia, vymyká sa úplnému racionálnemu vysvetleniu, čím sa vyžaduje postoj viery. V naturalistických vysvetleniach náboženstva ide o pokus vysvetliť a redukovať fenomén náboženstva na čisto „prirodzený fenomén“ a to za pomoci aparátu prírodných a spoločensko-humanitných vied. Proces naturalizácie náboženstva preto možno chápať aj ako proces jeho racionalizácie. Cieľom budúcej dizertačnej práce je zmapovať a kriticky vyhodnotiť tendencie v naturalizácii náboženstva u niektorých zvolených autorov. Na základe kritického rozboru týchto prístupov budúci doktorand / budúca doktorandka vyjadrí, zhodnotí a porovná silné a slabé stránky názorov skúmaných autorov na nastolený problém. Následne sformuluje a zdôvodní svoj vlastný názor a ukáže, k čomu sa v riešení danej témy u skúmaných autorov prikláňa a v čom s nimi nesúhlasí.
6. Idea univerzity ako filozofický problém  Idea univerzity a v širšom zmysle “akademického bytia” je kultúrno-historický fenomén, ktorého tvorcami boli filozofi už od čias Platóna. Jej základné charakteristiky etablovala stredoveká kultúra, ale v modernej dobe k jej formovanu a obhajobe prispeli takí filozofi ako I. Kant, W. von Humboldt, J. H. Newman, J. Dewey, Ortega y Gasset, K. Jaspers, J. Habermas, A. MacIntyre a mnohí ďalší. I keď sa idea univerzity v dejinách menila a vyvíjala, pretrvala do súčasnosti ako jedna z kľúčových ideí ľudskej civilizácie, v pozadí ktorej sú ďalšie idey ako vzdelanosť, učenosť, vedeckosť a humanizmus vôbec. Dnes sa tieto idey dostávajú pod spoločenský tlak, ba až do krízy. Z filozofického hľadiska je dnes potrebná komplexná a koncepčná kritická sebareflexia fenoménu univerzity (akadémie). Je potrebné skúmať antropologické, sociálne, politické a etické aspekty celej problematiky vysokoškolskej (univerzitnej) edukácie a vedy, postavenie a väzby alademických inštitúcií so štátom, ekonomikou, kultúrou atď.  
7. Odročená demokracia: neistota ako charakteristika spoločnosti v environmentálnej kríze ** Kandidát vypracuje problémovú analýzu koncepcie politickej demokracie v epoche antropocénu s odkazom na tradíciu kritickej teórie spoločnosti a teórie postdemokracie, averzívnej demokracie, simulačnej demokracie a iných spôsobov spracovania problému demokracie.
8. Kantovský egalitárny význam „dôstojnosti“ Kantovovsky egalitárny význam „dôstojnosti“ ako normatívneho východiska pri tématizácii  nedeliteľnosti ľudských práv je kľúčovým, ale stále nedostatočne analyzovaným problémom. Reflexia tohto vzťahu bude spočívať v dvoch perspektívach, ktoré nastolil  E. Tugendhat: po prvé, v jeho ukotvenosti v princípe vzťahov individuálnej a kolektívnej autonómie, po druhé, v rozpracovaní tohto normatívneho východiska  na pozadí ambivalentného vzťahu práva  vlastniť s právom  na dôstojný život
9. Koncept environmentálnej demokracie: možnosti a limity** Koncept environmentálnej demokracie ako teoretický rámec možného politického systému environmentálne a sociálne udržateľnej spoločnosti v očakávateľných klimatických a demografických podmienkach antropocénu vzniká v rámci environmentálnej politickej filozofie. Doktorandská práca bude zameraná na možnosti formulovania konceptu demokracie rešpektujúceho nielen environmentálnu bezpečnosť (planetárne hranice), ale aj environmentálnu a sociálnu spravodlivosť.
10. Dynamika negácie v sociálnom konflikte ** Fenomény konfliktu a nepriateľstva sú tradične reflektované ako nežiaduce, prechodné a odvodené. Zámerom výskumu je nadviazať na minoritný prúd myslenia a skúmať ich ako konštitutívne súčasti rozvrhu sociálnych vzťahov. Základné opozície nepriateľstva a priateľstva, cudzieho a vlastného je možné chápať ako hierarchické a mocenské štruktúry. Zároveň sú však nevyhnutným predpokladom pre orientáciu v sociálnom svete. Prostredníctvom pohybu dialektickej negácie predstavujú základ pre utváranie a vývoj sociálnej identity.
11. Problém(y) kontroly v kontexte inteligentných technológií Kontrola nad inteligentnými technológiami je komplexným fenoménom, ktorý vedie k viacerým ťažkým otázkam, výzvam a problémom: Sme odsúdení na stratu kontroly nad inteligentnými technológiami? V koho rukách má byť aká forma kontroly? Aká forma kontroly je morálne prijateľná? Práca predloží odpovede na tieto otázky
12. Inteligentné technológie a medzery v zodpovednosti Inteligentné technológie podľa niektorých výskumníkov vedú k medzerám v zodpovednosti, ktoré sa nedajú preklenúť; podľa iných síce vedú k medzerám v zodpovednosti, no tieto medzery sa preklenúť dajú; a napokon, podľa niektorých k žiadnym medzerám v zodpovednosti nevedú. Práca bude analyzovať problém medzier v zodpovednosti a bude argumentovať za jednu z týchto pozícií.