Filozofická fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Anotácie

P. č.  Téma Anotácia
1. Filozofické a sociálno-politické formy nacionalizmu v európskom kontexte * Autor/autorka dizertačnej práce sústredí pozornosť na analýzu východísk a osobitých podôb kľúčových koncepcií nacionalizmu v kontexte filozofickej, politickej, literárnej a teologickej tvorby európskych osobností v troch zlomových obdobiach: od pripomenutia raných podôb nacionalizmu charakteristických najmä pre 19. storočie, cez vlnu nárastu nacionalizmu v medzivojnových obdobiach a počas druhej svetovej vojny, až do tzv. postkomunistického obdobia. Dizertácia bude zameraná na skúmanie a odhaľovanie podôb a príčin spoločenských zvratov v nadväznosti na narastajúci nápor nacionalistických a extrémistických názorov v súčasnosti. Pozornosť bude venovaná aj rozboru témy tzv. fluidného nacionalizmu.
2 Etika ako systematická metóda výchovy zameraná na vytvorenie kritického myslenia ** Navrhovaný výskumný projekt PhD. štúdia predkladá ako svoju tému systematické skúmanie rôznych eticko-filozofických metód uplatňovaných v procese edukácie s cieľom kreovať cnostný charakter človeka. Naša pracovná hypotéza, ktorá bude v priebehu výskumu verifikovaná, hovorí, že etická cnosť je kauzálne prepojená so schopnosťou kriticky myslieť. V tomto výskumnom rámci sa bude realizovať kritická systematická a diachronická analýza predmetných filozofických prístupov identifikovaných v minulosti a formulovaných v dnešnej dobe. Cieľom výskumného zámeru bude preto predovšetkým kritické zhodnotenie dostupných teórií, ktoré boli formulované v predmetnej oblasti (t. j. etiky a filozofie výchovy). Systematický prístup bude viesť k vytvoreniu ideálneho konceptuálneho modelu zacieleného na kultivovanie cnostného charakteru človeka a v rámci neho kritického myslenia ako kognitívneho jadra ľudskej osobnosti. Dizertačná práca bude zasahovať aj do praxe, teda mala by viesť k formulovaniu praktických návrhov, ktoré by mohli byť integrované do edukačných programov. Prínos takto formulovaného výskumného projektu umocňuje súčasný sociálno-kultúrny kontext, v rámci ktorého je stále viac ohrozovaná integrita kritického myslenia. Metodológia navrhovaného PhD. projektu bude spočívať v konceptuálnej analýze, kritickom zhodnotení a pojmovej syntéze analyzovaných a navrhovaných filozofických prístupov k danému filozofickému problému.
3 Normatívnosť prirodzenosti: prístupy v súčasnom (neo)aristotelovskom etickom naturalizme  Moderné etické diskusie sa musia vyrovnávať s tézou, že z toho, „čo je“, nemožno odvodiť to, „čo má byť“. V súčasnom (neo)aristotelovskom naturalizme sa relevantnosť tejto dichotómie spochybňuje a odmieta a za základ normatívnosti sa prijíma prirodzenosť. Cieľom budúcej dizertačnej je zmapovať a kriticky zhodnotiť nielen názory tých teoretikov morálky, ktorí zastávajú dichotómiu „je - má byť“, ale najmä zmapovať a kriticky zhodnotiť relevantnosť riešenia tejto dichotómie u niektorých zvolených predstaviteľov (neo)aristotelovského etického naturalizmu. Na základe kritického rozboru týchto prístupov budúci doktorand / budúca doktorandka vyjadrí, zhodnotí a porovná silné a slabé stránky názorov skúmaných autorov na nastolený problém. Následne sformuluje a zdôvodní svoj vlastný názor a ukáže, k čomu sa v riešení danej témy u skúmaných autorov prikláňa a v čom s nimi nesúhlasí. 
4 Láska ako cnosť v moderných etických teóriách  Láska sa často berie ako najvznešenejšia emócia, no jej chápanie ako cnosti sa začína presadzovať v niektorých moderných etických teóriách. Cieľom budúcej dizertačnej práce je zmapovať a kriticky vyhodnotiť chápanie lásky medzi dvoma krajnosťami: láska ako emócia a ako cnosť. Budúci doktorand / budúca doktorandka si zvolí niektorých predstaviteľov moderných etických teórií (napr. Frankfurt, Singer, Stump, Foot, Spaemann), ktorí tematizujú lásku ako cnosť. Zmapuje a kriticky zhodnotí ich názory na chápanie lásky ako cnosti. Na základe kritického rozboru týchto prístupov budúci doktorand / budúca doktorandka vyjadrí, zhodnotí a porovná silné a slabé stránky názorov skúmaných autorov na nastolený problém. Následne sformuluje a zdôvodní svoj vlastný názor a ukáže, k čomu sa v riešení danej témy u skúmaných autorov prikláňa a v čom s nimi nesúhlasí. 
5 Miesto a funkcia emócií v morálnom hodnotení  Podľa nonkognitivistických etických teórií morálne hodnotenie vyjadruje emocionálny stav, presvedčenia a postoje aktéra. V kognitivistických teóriách nehrajú emocionálne stavy v morálnom hodnotení podstatnú rolu, pretože aktér koná na základe racionálnych dôvodov, v ktorých sa v prvom rade majú zohľadňovať objektívne morálne skutočnosti. Cieľom budúcej dizertačnej práce je zmapovať a kriticky vyhodnotiť miesto a funkciu v morálnom hodnotení u zvolených predstaviteľov kognitivistických a nonkognitivistických prístupov. Na základe kritického rozboru týchto prístupov budúci doktorand / budúca doktorandka vyjadrí, zhodnotí a porovná silné a slabé stránky názorov skúmaných autorov na nastolený problém. Následne sformuluje a zdôvodní svoj vlastný názor a ukáže, k čomu sa v riešení danej témy u skúmaných autorov prikláňa a v čom s nimi nesúhlasí.
6 Naturalistické vysvetlenia náboženstva  Charakteristickým znakom náboženstiev je „kognitívne plus“, ktoré podľa nich pochádza zo zjavenia, vymyká sa úplnému racionálnemu vysvetleniu, čím sa vyžaduje postoj viery. V naturalistických vysvetleniach náboženstva ide o pokus vysvetliť a redukovať fenomén náboženstva na čisto „prirodzený fenomén“ a to za pomoci aparátu prírodných a spoločensko-humanitných vied. Proces naturalizácie náboženstva preto možno chápať aj ako proces jeho racionalizácie. Cieľom budúcej dizertačnej práce je zmapovať a kriticky vyhodnotiť tendencie v naturalizácii náboženstva u niektorých zvolených autorov. Na základe kritického rozboru týchto prístupov budúci doktorand / budúca doktorandka vyjadrí, zhodnotí a porovná silné a slabé stránky názorov skúmaných autorov na nastolený problém. Následne sformuluje a zdôvodní svoj vlastný názor a ukáže, k čomu sa v riešení danej témy u skúmaných autorov prikláňa a v čom s nimi nesúhlasí.
7 Idea univerzity ako filozofický problém  Idea univerzity a v širšom zmysle „akademického bytia” je kultúrno-historický fenomén, ktorého tvorcami boli filozofi už od čias Platóna. Jej základné charakteristiky etablovala stredoveká kultúra, ale v modernej dobe k jej formovanu a obhajobe prispeli takí filozofi ako I. Kant, W. von Humboldt, J. H. Newman, J. Dewey, Ortega y Gasset, K. Jaspers, J. Habermas, A. MacIntyre a mnohí ďalší. I keď sa idea univerzity v dejinách menila a vyvíjala, pretrvala do súčasnosti ako jedna z kľúčových ideí ľudskej civilizácie, v pozadí ktorej sú ďalšie idey ako vzdelanosť, učenosť, vedeckosť a humanizmus vôbec. Dnes sa tieto idey dostávajú pod spoločenský tlak, ba až do krízy. Z filozofického hľadiska je dnes potrebná komplexná a koncepčná kritická sebareflexia fenoménu univerzity (akadémie). Je potrebné skúmať antropologické, sociálne, politické a etické aspekty celej problematiky vysokoškolskej (univerzitnej) edukácie a vedy, postavenie a väzby alademických inštitúcií so štátom, ekonomikou, kultúrou atď.  
8 Logicko-sémantická teória podmienkových súvetí Podmienkové súvetia (kondicionály) sú zložené súvetia utvorené pomocou podmienkových operátorov (typu ak-tak a pod.). Klasická logika vysvetľuje úlohu operátorov typu ak-tak pojmom tzv. materiálnej implikácie, s ktorou sú však spojené rôzne paradoxy. Špeciálnym druhom kondicionálov sú tie, v ktorých je použitý slovesný podmieňovací spôsob. Ide o tzv. hypotetické kondicionály a kontrafaktuálne kondicionály (keby bolo..., tak by bolo). Ich konzistentné logicko-sémantické vysvetlenie naráža na problémy s platnosťou niekoľkých typov logických pravidiel. Známe sú rôzne pokusy o ich konzistentné vysvetlenie, ale zatiaľ nie je súhlas v tom, ktoré je adekvátne.
9 Abdukcia a bayesiánska teória potvrdenia Abdukcia (resp. “Inference to the best explanation”) ako nededuktívna forma inferencie zastupuje argumenty, ktoré využívajú explanačné spojenie medzi uvažovanou hypotézou a evidenciou na to, aby zvýšili prijateľnosť danej hypotézy. Ak rôzne hypotézy vysvetľujú predmetnú evidenciu s odlišnou mierou explanačnej sily, tak abdukcia vyberá ako záver argumentu tú hypotézu, ktorá predstavuje najlepšie (dostupné) vysvetlenie. Abdukcia tak predstavuje možný spôsob potvrdenia hypotéz. Na druhej strane, rozšírená a najkomplexnejšie rozpracovaná teória potvrdenia – Bayesiánska teória potvrdenia – vychádza pri potvrdení len zo vzťahu medzi východiskovými pravdepodobnosťami hypotéz, prediktívnymi pravdepodobnosťami hypotéz a následnými pravdepodobnosťami hypotéz, ktoré vyjadruje Bayesova teoréma. Explanačné úvahy v nej nemajú explicitné miesto. Niektorí autori (B. van Fraassen) poukazujú na nezlučiteľnosť bayesianizmu a abduktívnej inferencie, iní (E. Sober) na (relatívnu) nezávislosť oboch koncepcií, zatiaľ čo ďalší formulujú kompatibilistické argumenty (I. Niiniluoto a i.). Práca má za cieľ preskúmať možnosti ich zlučiteľnosti. Presnejšie, kladie si otázku, ako najlepšie začleniť formálne miery explanačnej sily hypotéz abduktívnej inferencie do Bayesiánskej teórie potvrdenia.
10 Abdukcia a indukcia: paralely a odlišnosti problému zdôvodnenia Induktívne usudzovanie čelí skeptickým námietkam už od antiky. Najvýraznejšie sa táto kritika ukazuje na Humovom probléme indukcie, Goodmanovej novej záhade indukcie a na probléme nedostatočnej určenosti teórie evidenciou. Na druhej strane abduktívne usudzovanie je časťou teoretickej obce považované za samostatný druh nededuktívnej inferencie. Otázkou je, do akej miery problémy vzťahujúce sa na racionalitu indukcie majú dopad aj na zdôvodnenie abdukcie ako racionálnej inferencie. Práca má za cieľ preskúmať možnosti zdôvodnenia abdukcie ako racionálnej inferencie a porovnať jej epistemický status s induktívnou inferenciou.
11 Nepresné reprezentácie, misinformácie a dezinformácie: metodologické a sociálne aspekty  Používanie nepresných reprezentácií a doslovne nepravdivých informácií môže plniť pozitívne i negatívne funkcie. Vo vede je bežné používať idealizované modely, ktoré obsahujú zámerne deformované reprezentácie určitého cieľového systému. Na druhej strane, šírenie nepravdivých informácií (či už zámerne alebo nie) v spoločenskej komunikácií – zvlášť v sociálnych médiách – so sebou prináša epistemické, etické i spoločenské škody. Práca má za cieľ preskúmať rozdielnu povahu a funkciu, ktorú so sebou prináša používanie nepravdivých informácií a nepresných reprezentácií ako vo vede tak aj v online komunikácií na sociálnych médiách.
12 Rekonštrukcia helenistických kondicionálov  Helenistické kondicionály (podmienkové súvetia) – s ohľadom na dobové pramene, na ktorých zakladáme naše poznanie o tejto téme – nie sú úplne výstižné, aby sme len na tomto základe boli schopní formovať ich ucelený obraz. Dodatočne, toto obdobie zahŕňa rozsiahly časový záber pôsobenia helenistických škôl ako aj často vzájomne nekonzistentné výklady, pochádzajúce hlavne od komentátorov a nepriamych zdrojov. Rekonštrukcia týchto stanovísk by preto vyžadovala od kandidáta porovnanie a kritické hodnotenie existujúcich zdrojov a pokus o hľadanie širších teoretických dôvodov pre pripisovanie vlastností kondicionálov určitého druhu predstaviteľom a zástancom škôl pôsobiacim behom obdobia helenizmu. Ako prostriedok pre identifikovanie a rozlišovanie druhov helenistických kondicionálov (ktoré nemali formálny charakter porovnateľný s ich modernou podobou) by kandidát mal byť schopný ovládať moderné logické poznatky a prostriedky, ktoré by mu umožňovali jednoduchší a výstižnejší prehľad a jemnejšiu klasifikáciu týchto druhov kondicionálov, ako aj lepší pohyb v rámci teoretických predpokladov týchto antických škôl. Téma je čiastočné metodologická a predpokladala by zvládnutie ako prehľadu existujúcich historických zdrojov, tak aj schopnosti moderného logického spôsobu rekonštrukcie antických podôb kondicionálov. 
13. Moderné argumenty o slobodnej vôli  Problém slobodnej vôle je jedna zo základných filozofických tém, ktorá sa v priebehu času a rastom vedeckého poznania transformuje a dostáva iné podoby. Téma od kandidáta vyžaduje spracovanie sémantického vymedzenia základných prvkov pojmového aparátu, prehľad súčasných prístupov a teórií obhajujúcich alebo popierajúcich existenciu slobodnej vôle, kým ústredným bodom by bola rekonštrukcia argumentačných stratégií, logických vlastností týchto argumentov a porovnanie a hodnotenie ich prípadných predností alebo nedostatkov s ohľadom na aktuálne konkurenčné riešenia. Jeden druh týchto argumentov sa zakladá na empirickej báze a na poznatkoch z prírodných vied alebo aj na „spoločných a všeobecne uznaných skúsenostiach“. Iný druh predpokladá a priori prístup v argumentačných stratégiách a je orientovaný skôr na následky vyplývajúce z tzv. „zákonov myslenia“, resp. samotných logických alebo filozofických princípov. Doktorand by mal vytvoriť dostatočne spracovaný základ pre kritériá na rozlišovanie konkurenčných koncepcií o slobodnej vôli ako aj pre vylepšenú klasifikáciu tohto druhu argumentov. V tomto zmysle by téma zahŕňala filozofické, metodologické a logické predpoklady – umožňujúce lepšie porozumenie týchto argumentov a kritické ocenenie ich formálnych predností a nedostatkov. 
14. Štruktúra a formálne predstavenie spôsobov riešenia problému  Aktuálne koncepcie riešenia problému hľadajú tie kľúčové a univerzálne prvky, na ktorých by sa dal úspešne vybudovať vzor rutinovaného spôsobu riešení. Univerzálnej predstave o riešení problému bránia špecifické vlastnosti rozličných druhov problémov – problémy môžu byť komplexné, vyžadovať časovú zložitú súslednosť alebo byť časovo náročné na riešenie ale aj naliehavé, môžu byť kooperatívne, závislé na viacerých jednotlivcoch alebo aj formálnych inštitúciách a tým viesť k potrebe dodatočného riešenia sporov, atď. Riešenie problému má základné procedurálne vlastnosti, od zoznamovania sa s problémom a jeho analýzy, po vytváranie plánu jeho riešenia a jeho finálnej aplikácie. Závislosť prvkov analýzy a predstavy riešenia problému sa dá formálne podchytiť, predstaviť v rámci štrukturálnych celkov a procedurálne závislosti podchytiť, čiastočne alebo aj celkovo, logickými prostriedkami. 
15. Odročená demokracia: neistota ako charakteristika spoločnosti v environmentálnej kríze ** Kandidát vypracuje problémovú analýzu koncepcie politickej demokracie v epoche antropocénu s odkazom na tradíciu kritickej teórie spoločnosti a teórie postdemokracie, averzívnej demokracie, simulačnej demokracie a iných spôsobov spracovania problému demokracie.
16. Absurdné v súčasnej filozofii: neutrálno, absencia významu, beznádej, tragickosť ** Vo francúzskej filozofickej tradícii je téma absurdna aj v súčasnosti prítomná a bola do nej introdukovaná fenomenologickými mysliteľmi, ako sú E. Levinas (pojem il y a) a M. Blachot (pojem neutra). V nedávnom období tento štýl myslenia oživili okrem iných myslitelia A. Comte-Sponville (pojem beznádeje), Clément Rosset (idiotskosť) a Marcel Conche (tragickosť). Podobné prvky však môžeme vysledovať aj u mysliteľov, ktorí z nich nerobia centrum svojho myslenia (zúfalstvo u C. Romana). Pôjde o preskúmanie koncepcií tejto tendencie so zámerom predstaviť takú interpretáciu primárne negatívne konotovaných termínov, ktorá bude slúžiť ako východisko pre ich „pozitívne“ pochopenie (príkladom môže byť tragická múdrosť u Concha).
17. Morálna zodpovednosť – logická analýza aplikácie Diskusie o morálnej zodpovednosti patria vo filozofii medzi najrozšírenejšie a najrelevantnejšie. Argumentácia zvyčajne nie je založená na nejakom formálnom systéme. Cieľom je predstaviť nové argumenty v rámci dichotómií v existujúcich debatách ohľadom morálnej zodpovednosti a/alebo argumentovať pre nové pohľady na relevantné problémy. Použitie analytických metód by malo viesť k modelu argumentácie vo formálnom systéme. 
18. Transparentné logiky Na poli problematiky analýz hyperintenzionálych kontextov sa rozvinulo niekoľko transparentných logík. Cieľom je konštruktívne porovnať existujúce riešenia a argumentačne podchytiť výber niektorého z daných systémov na riešenie niektorého z relevantných problémov analýz hyperintenzionálnych kontextov.
19. Kantovský egalitárny význam „dôstojnosti“ Kantovovsky egalitárny význam „dôstojnosti“ ako normatívneho východiska pri tématizácii  nedeliteľnosti ľudských práv je kľúčovým, ale stále nedostatočne analyzovaným problémom. Reflexia tohto vzťahu bude spočívať v dvoch perspektívach, ktoré nastolil  E. Tugendhat: po prvé, v jeho ukotvenosti v princípe vzťahov individuálnej a kolektívnej autonómie, po druhé, v rozpracovaní tohto normatívneho východiska  na pozadí ambivalentného vzťahu práva  vlastniť s právom  na dôstojný život
20. Modálne logiky a kontextuálne usudzovanie Študent sa v práci zameria na filozofické a matematické výskumy v širokej oblasti neklasických logík, ktoré možno klasifikovať ako formálne prostriedky na analýzu syntaktického a sémantického správania modálnych pojmov v konkrétnych kontextoch, ako napríklad deontické usudzovanie, temporálne usudzovanie, epistemické usudzovanie a doxastické usudzovanie
21. Normatívne uvažovanie a aplikácie Táto výskumná téma sa týka analýzy základných pojmov, ktoré sú súčasťou každodenných problémov normatívneho uvažovania, vrátane etických pravidiel, morálnych hodnôt, deterministických verzus  nedeterministických systémov a teórií konania. Okrem toho sa týka vývoja logických a výpočtových nástrojov pre asistované uvažovanie v normatívnej oblasti, založených na formálnom vyjadrení týchto pojmov.
22. Koncept environmentálnej demokracie: možnosti a limity ** Koncept environmentálnej demokracie ako teoretický rámec možného politického systému environmentálne a sociálne udržateľnej spoločnosti v očakávateľných klimatických a demografických podmienkach antropocénu vzniká v rámci environmentálnej politickej filozofie. Doktorandská práca bude zameraná na možnosti formulovania konceptu demokracie rešpektujúceho nielen environmentálnu bezpečnosť (planetárne hranice), ale aj environmentálnu a sociálnu spravodlivosť.
23. Filozofia v dobe post-pravdy ** Často sa tvrdí, že žijeme v post-pravdivej dobe, v ktorej sa ľudia stali podozrievavými voči všetkým pravdivým tvrdeniam, zatiaľ čo konšpiračné teórie a dezinformácie prekvitajú. Po týchto tvrdeniach často nasledujú náreky o nivelizácii, relativizme a nihilizme. Podľa etymológie filozofia znamená lásku k múdrosti alebo by sme mohli povedať lásku k pravde. Ak žijeme v post-pravdivej dobe, zostáva ešte nejaký priestor pre filozofiu? Aký význam má filozofia v takejto dobe? Čelí filozofia kríze v súvislosti s úpadkom viery v pravdu?
24. Dynamika negácie v sociálnom konflikte  ** Fenomény konfliktu a nepriateľstva sú tradične reflektované ako nežiaduce, prechodné a odvodené. Zámerom výskumu je nadviazať na minoritný prúd myslenia a skúmať ich ako konštitutívne súčasti rozvrhu sociálnych vzťahov. Základné opozície nepriateľstva a priateľstva, cudzieho a vlastného je možné chápať ako hierarchické a mocenské štruktúry. Zároveň sú však nevyhnutným predpokladom pre orientáciu v sociálnom svete. Prostredníctvom pohybu dialektickej negácie predstavujú základ pre utváranie a vývoj sociálnej identity.
25. Problém(y) kontroly v kontexte inteligentných technológií Kontrola nad inteligentnými technológiami je komplexným fenoménom, ktorý vedie k viacerým ťažkým otázkam, výzvam a problémom: Sme odsúdení na stratu kontroly nad inteligentnými technológiami? V koho rukách má byť aká forma kontroly? Aká forma kontroly je morálne prijateľná? Práca predloží odpovede na tieto otázky
26. Inteligentné technológie a medzery v zodpovednosti Inteligentné technológie podľa niektorých výskumníkov vedú k medzerám v zodpovednosti, ktoré sa nedajú preklenúť; podľa iných síce vedú k medzerám v zodpovednosti, no tieto medzery sa preklenúť dajú; a napokon, podľa niektorých k žiadnym medzerám v zodpovednosti nevedú. Práca bude analyzovať problém medzier v zodpovednosti a bude argumentovať za jednu z týchto pozícií.
27. Nemožné svety Ponúkaná doktorandská téma skúma nemožnosť, konkrétne vzťah medzi otázkou podstaty – „čo je to nemožnosť?“ – a otázkou rozsahu – „aký je rozsah nemožnosti?“. Nemožné svety predstavujú užitočný nástroj na analýzu nemožnosti a v nadväznosti na aparát možných svetov poskytujú spôsob ako adekvátne zodpovedať uvedené otázky. Cieľom projektu je rozpracovanie identity a rozsahu nemožnosti.
28. Reprezentačná a nereprezentačná Hyperintenzionalita Mnoho filozofických problémov sa v súčasnosti formuluje cez prizmu hyperintenzionálnych rozlíšení. Tieto rozlíšenia sa pôvodne zaviedli v jazyku reprezentácií, no zároveň sa navrhli rôzne teórie, ktoré považujú hyperintenzionalitu za fenomén, ktorý sa týka aj sveta (tzv. non-representational hyperintensionality), nielen nášho hovorenia o ňom (tzv. representational hyperintensionality). Práca bude vychádzať z týchto teórií a predloží vlastnú teóriu nereprezentačnej hyperintenzionality.
29. Výskumy subjektivity vo feministickej fenomenológii ** Možnosti výskumu subjektivity, telesnosti a intersubjektivity sa zohľadnením feministickej optiky rozširujú o signifikantné fenomény a skúsenosti, ktoré obohacujú aj prehlbujú základný rámec fenomenologického skúmania Ja, konania, bytia vo svete sveta. Východiská feministickej fenomenológie nachádzame v prácach E. Steinovej, M. Merleau-Pontyho, S. de Beauvoir, E. Levinasa a i., ako aj v súčasných interpretáciách a nových spracovaniach ako napríklad u S. Heinämaa, L. Fisher, A. Al-Saji. Práca preto predpokladá znalosť fenomenologickej filozofie a fenomenologickej metódy, ako aj oboznámenosť so súčasnými diskusiami v rámci kritickej a feministickej fenomenológie.