Anotácie
P. č. | Téma | Anotácia |
1. | Esejistický text o literatúre a literatúra ako pojem a obraz v esejach ** | Téma sa zameriava na transfer poznatkov o literatúre (reflexia literárnych textov, dejiny literatúry, funkcií literatúry, meniaceho sa statusu literatúry, špecifický obraz dejín literatúry) a poznatkov o lit. teórii v kultúrnych a spoločenských súvislostiach prostredníctvom recepcie a prekladov esejistických textov (esej ako úvaha, rozprava, komentár či typ prednášky, resp. podobný diskurzívny text). Hľadá odpoveď na otázky, do akej miery bola/je prítomná kultúrna a vedecká valorizácia preložených esejí v slovenskom kultúrnom priestore, do akej miery preklady v 20. stor. saturovali spoločenskú požiadavku, akú úlohu zohral fakt ne-prekladania či prekladania tohto typu textov, aký obraz o literatúre eseje tvoria, na aké aspekty literatúry v meniacom sa čase poukazujú. Materiálová časť témy zahŕňa tvorbu autorov románskeho jazykového okruhu (výberovo A. Camus, J.-P. Sartre, J. d’Ormesson, A. Finkielkraut, P. Bruckner, A. Maalouf, M. Kundera, Ortega y Gasset, Italo Calvino a i.), vítaný je komparatistický prístup k textom. |
2 | Texty osvietenských mysliteľov v slovenských prekladoch ** | Téma sa zameriava na prekladovú recepciu francúzskej osvietenskej literatúry v 19.-21. storočí. Materiálový výskum sa sústredí na osvietenské diskurzívne texty (traktáty, výňatky z encyklopédií, listy, eseje, úvahy a slovníky) v slovenských prekladoch, bude skúmať ich povahu, podmienky vzniku prekladov v historickom kontexte, cirkuláciu v prijímajúcom prostredí, status, funkciu a úlohu prekladateľov a iných mediátorov, inštitucionálne zázemie a funkciu prekladov v rámci literárneho transferu. Literárnohistorický prístup umožní odpovedať na otázku, do akej miery majú preklady potenciu konštituovať tezaurus textov (kanonizované literárne a kultúrne dedičstvo), do akej miery sú plnohodnotným transferom poznania osvietenstva, či je prekladanie tohto typu literatúry vedeckou aktivitou, ako sa na výbere a realizácii prekladov podpisuje tradícia, vedecká orientácia, geopolitická orientácia, mocenská intervencia a pod. |
3 | Recepcia videohernej literatúry na Slovensku ** | Videoherná literatúra je jedinečným a dynamickým javom súčasnej populárnej kultúry. Zahŕňa romány ako Skaza Anthonyho Reynoldsa, komiksy zo série Cyberpunk, ako aj encyklopédie a príručky k hrám ako Minecraft, ktoré vznikajú na podklade videohier ako multimediálnych diel. Cieľom dizertačného projektu je analýza kvalitatívnych atribútov videohernej literatúry a jej kritickej recepcie na Slovensku. Projekt sa sústredí aj na formy a analýzu jej prekladov, na adaptačné procesy do slovenčiny s cieľom pochopiť, ako sa videoherná literatúra integruje do lokálneho kultúrneho a jazykového prostredia a ako toto prostredie spätne ovplyvňuje. |
4 | Postkoloniálna a postkomunistická (ženská) migrantská skúsenosť v súčasnej britskej literatúre ** | Projekt analyzuje, ako súčasné multikultúrne britské autorky menia britskú literatúru a národnú identitu. Porovnávaním britskej postkoloniálnej a migrantskej literatúry východoeurópskeho pôvodu skúma, ako tieto diela problematizujú kategórie ako insideri/outsideri a znázorňujú pluralitu súčasnej britskej spoločnosti. Predmetom skúmania bude rodovo a rasovo podmienený ženský subjekt, situovaný na priesečníku nestabilných a nejednoznačných postkoloniálnych a postkomunistických priestorov. Témy nomádizmu a neukotvenosti budú analyzované v širšom kontexte ženského písania proti patriarchálnemu nacionalizmu, kolonializmu a totalitarizmu. |
5 | Magický realizmus a prózy Lajosa Grendela ** | Magický realizmus ako spôsob písania formuje aj fikčné svety Lajosa Grendela, čo sa prejavuje v inšpiráciách textami hispanoamerických predstaviteľov prúdu, v autentických románových realizáciách i v autorových literárnovedných reflexiách. Dizertačná práca má spracovať kontext magického realizmu v maďarskej literatúre, podrobne analyzovať a opísať súvislosti, črty a podoby magického realizmu v Grendelových prozaických textoch. |
6 | Predstavy spravodlivosti a ich umelecké stvárnenie v starej gréckej literatúre ** | Téma otvára literárno- a kultúrnohistorický výhľad na vzťahy medzi predstavami o prirodzenej spravodlivosti a literatúrou v gréckej antike. Vyznačuje sa interdisciplinaritou, predpokladá vhĺbenie sa do problematiky spravodlivosti v gréckom náboženstve, filozofii, v súkromnom i verejnom živote (v politike) a zasahuje do oblasti právneho a metaprávneho myslenia v európskej antike. Z literárnych pamiatok vychádza ako z dobou podmienených fiktívnych/estetických dokumentov rozmýšľania antického človeka nad dilemami spravodlivosti, ale aj ako z estetických foriem, v ktorých človek antiky formuloval predstavy o spravodlivosti (bájka, tragédia atď.). |
7 | Feministický naratív v súčasnej ruskojazyčnej literatúre ** | Predmetom práce je analyticko-interpretačné uchopenie súčasnej ruskojazyčnej ženskej literatúry a jej feministického naratívu. Snahou je jeho kultúrno- a spoločensko-historická kontextualizácia: vznik a vývin hnutia za práva žien v Ruskom impériu, zárodky feminizmu v revolučnej dobe (dočasná vláda a volebné právo), prvá sovietska veľvyslankyňa A. Kollontaj a dobové proklamovanie slobodného sexuálneho života, Ženotdel, stalinské ženy vs stalinské represie (i) voči ženám, leningradský feministický samizdat 70. rokov – súčasť samizdatu ako spôsobu komunikácie literárnych textov v období stagnácie. Jadrom má byť podoba a pozícia feminizmu v súčasnej ruskojazyčnej literatúre, vychádzajúca zo spoločensko-politických zmien 90. rokov, nástupu putinizmu a jednej z podôb akcionistického umenia – feministickej opozície (Pussy Riot). Analyticko-interpretačné uchopenie by sa malo týkať ruskojazyčných autoriek, ktoré sú súčasťou súčasného literárneho procesu (Ľ. Ulická, T. Tolstá, J. Nekrasovová, G. Jachina, N. Abgarjan a ďalšie). |