Filozofická fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Spomienky prof. Antona Heretika

„Školský rok 1968/69 som zažil ako prvák na FiF UK. Atmosféra na škole bola búrlivá a vzrušujúca. Študenti boli angažovaní a radikálni, učitelia skôr opatrní  a neistí ako situáciou, tak aj asertivitou študentov. Vrcholom bol okupačný štrajk a hladovka skupiny študentov po smrti Jana Palacha. Spolu s kolegom G. Matijekom sme sa vybrali do Prahy na pohreb. Keď sme kráčali v 200-tisícovom sprievode mal som pocit, že nás Rusi a domáci kolaboranti nemôžu pokoriť. Naivita primeraná veku...

Na oslave 1. mája 1969 zorganizovala skupina študentov FFUK recesistickú akciu (spomínam na B. Piatka, V. Hlavenku s priateľkou, G. Matijeka, E. Krekoviča). Každý z nás si dal zhotoviť veľkú vlastnú fotografiu a pripravil si transparent. A tak sa zrazu pred tribúnou komunistických papalášov objavil rad mladých ľudí, ktorí namiesto portrétov Marxa, Engelsa, Lenina, či Gottwalda niesli vlastné podobizne. Súdruhom na čele s veľkým Slovákom Husákom zmrzol úsmev na tvárach. Veľa srandy sme si potom počas normalizácie už neužili.

Hrdina Pražskej jari Alexander Dubček podpísal obuškový zákon. Tými obuškami potom policajti a ľudoví milicionári bili svojich spoluobčanov na demonštráciách pri 1. výročí okupácie 21. augusta 1969. Zatknutých bolo aj mnoho študentov našej fakulty. Prešiel som si Dvoch levov, zberný tábor v Lafranconi a nakoniec väznicu v Justičáku. Na moje šťastie ma otec nejakou protekciou po 10 dňoch z basy dostal. Môj „prípad“ bol uzatvorený len ako „priestupok proti občianskemu spolunažívaniu“ a tým pádom som ani nebol nakoniec vylúčený zo štúdia, ako  napríklad kolega Stano Fila. To by som tu dnes nerobil profesora...

V r. 1968 ľudí spájala utópia socializmu s ľudskou tvárou a spoločný nepriateľ – okupanti. Zlom nastal až v r. 1969, ktorý na 20 rokov  rozdelil spoločnosť na privilegovaných a občanov druhej kategórie. Dôsledky lámania charakterov v období normalizácie doznievajú dodnes...“