Meriame kvalitu výskumu, nie vyučovania

V pondelok 24. októbra 2022 sa na pôde Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave uskutočnila celoslovenská konferencia na tému „Hodnotenie a podpora programu vzdelávania na vysokej škole“. V priestoroch Moyzesovej siene vystúpili predstaviteľky a predstavitelia viacerých inštitúcií zo Slovenska aj zahraničia.

Ako prvý sa publiku prihovoril dekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského profesor Marián Zouhar. Zdôraznil dôležitosť systematickej podpory učiteľstva a potrebu vytiahnuť z anonymity kvalitné vyučujúce a kvalitných vyučujúcich. „Potrebujeme pomoc, nie prekážky,“ vyjadril sa prof. Zouhar.

 Obohacujúcou bola najmä návšteva novozélandského profesora pôvodom zo Slovenska, Mareka Tesařa. Na Univerzite v Aucklande, kde prof. Tesař pôsobí, sa kladie veľký dôraz na individualitu kultúrneho prostredia a inklúziu. Nemenej dôležitým je tiež vyvážený pomer výskumu a vyučovania pedagogičiek a pedagógov tak, aby proces vzdelávania študentstva nebol ochudobnený na úkor vedeckej činnosti.

Opakovaným termínom boli takzvané „soft skills“, teda metódy alebo zručnosti, ktoré vyžadujú zapojenie niečoho viac než len vedomostí z odboru. Ide najmä o empatiu, porozumenie, trpezlivosť – jednoducho zručnosti, ktoré z nás robia ľudí. Ich význam podčiarkli aj prorektorka pre vzdelávanie z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, profesorka Duchovičová,  ako aj profesor Redhammer zo  Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo. Na druhej strane však práve on upozornil, že je nesmierne ťažké mäkké zručnosti účinne zmerať, a preto by si mali školy samy určiť mieru kvality vzdelávania. Podľa neho je to práve samotná univerzita, ktorá nesie najväčšiu zodpovednosť za vyučovací proces. „Dobrá škola je tam, kde sú dobrí ľudia,“ vysvetľuje profesor.

Často skloňovanou bola aj dôležitosť spätnej väzby. Väčšina prítomných sa zhodla, že názory študentiek a študentov sú impulzom, ktorý môže zefektívniť riešenia konkrétnych problémov jednotlivých univerzít a naopak zachovať osvedčené postupy. Študentky a študenti by nemali mať pocit, že ich podnety ostávajú tak povediac len papieri, mali by vedieť, aký reálny výsledok mali ich komentáre k chodu univerzít. JUDr. Veronika Hegedűšová priblížila systém spätnej väzby na Akadémii Policajného zboru v Bratislave. Online dotazníky mali nízku návratnosť, preto bolo zavedené vyplnenie dotazníkov na hodine, kde sú jednotlivé otázky a ich kontext študentkám a študentom riadne objasnené.

Po obednej pauze, ktorá slúžila účastníčkam a účastníkom na osobnejšie diskusie, boli predstavené návrhy štandardov hodnotenia vysokoškolských pedagogičiek a pedagógov. Predniesli ich docentka Gabriela Pleschová s doktorkou Luciou Hrebeňárovou. Podľa rečníčok je efektívne, ak si univerzita sama určuje štandardy podľa svojej špecifickosti. Ako jedno z riešení bolo predstavené, že vyučujúce a vyučujúci budú hodnotení na základe pedagogického portfólia. Keď viacerí z publika vyjadrili obavy, či nebudú štandardy príliš zväzujúce, doktorka Hrebeňárová uistila, že považujú za samozrejmé ako prvé zmapovať situáciu na vysokých školách a zozbierať potrebné dáta. Ústav celoživotného vzdelávania Žilinskej univerzity aj Centrum pedagogickej podpory Filozofickej fakulty UK pomáhajú učiteľom zlepšiť svoje schopnosti a zefektívniť tak vzdelávací proces, chýbajú však financie.

V nasledujúcom bloku bola okrem iného venovaná pozornosť oceňovaniu výnimočných učiteliek a učiteľov. Projekt ENLIGHT, ktorý reprezentovala Silvia Hlavinková, udeľuje inovatívnym kurzom cenu ENLIGHT Teaching and Learning Award. Dodala, že je nesmierne ťažké vybrať len jediného víťaza. Cenu každoročne dostávajú aj excelentné pedagogičky a excelentní pedagógovia na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Docent Abrahám, rektor BISLA Liberal Arts College, však dodal, že pri inovatívnych procesoch nesmieme zabúdať na študentstvo. Zdôraznil, že je kľúčové, aby boli študentky a študenti už od bakalárskeho stupňa zapájaní do prebiehajúcich výskumov.

Na záver diskutovali zástupkyne a zástupcovia univerzít, študentstva, organizácií a Európskej komisie na tému Ako systematicky zvyšovať kvalitu vysokoškolského vzdelávania?. Aj tu sa skloňovalo honorovanie pedagogickej činnosti. Paulína Böhmerová za ESET Science Awards vysvetlila, že ich cena nie je za celoživotné dielo, ale za aktívnu činnosť. Kľúčové sú postoje pedagogičiek a pedagógov. Podľa docenta Paulisa však pri vyzdvihovaní vzorov netreba zabúdať na aplikáciu inovatívnych postupov. Dôležité je pritom rozložiť veľké ideály na malé konkrétne kroky. Zhoda však panovala v téme peer to peer pressure alebo tak zvanom buddy systéme. Ide o vzájomnú motiváciu, kritiku aj pomoc od kolegýň a kolegov a odborného okolia. „Čím viac hovoríme o etike, tým viac nám prechádza do DNA,“ vyjadril sa profesor Vladimír Šucha, zástupca Európskej komisie na Slovensku. Najvýraznejšiu bodku za stretnutím dala docentka Ľubica Bacharová. Upozornila, že počas svojej dlhoročnej praxe počula už mnohé návrhy riešení, dúfa však, že neostaneme len pri kondicionáli, teda forme „mohli by sme...“.

Viac informácií na stránke konferencie

 

Tatiana Turisová
Foto: Ondrej Hablák