Predstavujeme nové knihy odborníkov z našej fakulty X

Monografia prof. Emila Višňovského, člena Katedry filozofie a dejín filozofie FiF UK, prináša pohľad do histórie akademického sveta – prečo a ako vznikol, ako sa vyvíjal a kam dospel. Prevedie čitateľov svetom antickej, renesančnej a modernej akadémie, svetom stredovekej i modernej univerzity. V poslednej kapitole prináša pohľad do akademickej tradície na našom území, poukazuje na jej špecifiká, keďže „akademickým národom sme sa stali až v ‚krátkom’ 20. storočí“ a poukazuje aj na antiintelektuálne postoje v našej domácej kultúre. Ďalším vývojom akademického sveta, jeho súčasných problémami, hodnotami aké pestuje a akého človeka edukuje sa autor plánuje zaoberať v ďalšej nadväzujúcej publikácii.

Štvrtý diel série vysokoškolských učebníc k dejinám stredovekej filozofie od prof. Michala Chabadu z Katedry filozofie a dejín filozofie FiF UK je venovaný  vrcholnej latinskej scholastike a predovšetkým tým autorom, ktorí boli pozitívnejšie naklonení voči aristotelizmu. Aristotelova filozofia, ktorá dávala dôraz na vedeckosť a racionálne zdôvodnenie a ktorá bola obohatená o vplyv arabských a židovských filozofov, predstavovala nielen významnú inšpiráciu, ale aj intelektuálnu výzvu ako novým spôsobom premyslieť kresťanské pravdy, čím teologické myslenie posunula na vyššiu kvalitatívnu úroveň. V modeloch o vysvetlenie vzťahu filozofie a rozumu a teológie/viery u významných scholastických autorov, ktorí sú v učebnici predstavení, môžeme nájsť inšpiratívne podnety aj pre súčasné diskusie na túto tému.

Prof. Michal Chabada a dr. Róbert Maco sú editormi publikácie, na ktorej spolupracovali členovia a členky Katedry filozofie a dejín filozofie FiF UK. Nadväzuje na výskumný projekt „Naturalizmus ako univerzálny filozofický program“. Príspevky sa zameriavajú na všeobecné vymedzenie jadra naturalizmu, systematické rozlíšenie jeho hlavných typov, identifikáciu a zhodnotenie hraníc naturalizácie širokej palety filozofických tém. Autorky a autori sa v nich venujú problémom morálnych faktov v metaetike, vzťahu filozofie, rodových štúdií a prírodných vied. Špeciálne číslo obsahuje aj päť recenzií kníh, ktoré priamo či nepriamo súvisia s témou naturalizmu v súčasných filozofických debatách.

Monografia je voľným pokračovaním publikácií Spytovanie sa na človeka (Višňovský 2020), Spytovanie sa na človeka a vesmír (Plašienková, Masarik, Bizoň 2021). Nastoľuje otázky súvisiace s novým svetom, ktorý človek vytvoril počas posledného polstoročia a ktorý nazývame online univerzom. Stal sa novou skutočnosťou, ktorá ovplyvňuje bytie človeka do takej miery, že aj v ňom žije svoj individuálny či spoločenský život. Prelínanie offline a online sveta a stieranie hraníc medzi nimi postupuje rýchlo a nie bez dôsledkov pre ľudskú existenciu. Monografia prináša pohľad na etické aspekty v rámci tohto novovzniknutého univerza a predkladá otázky, ktoré pred človeka postavila nová doba s doposiaľ nevídaným rozmachom vo vede a technológiách.
Na monografii spolupracovali prof. Zlatica Plašienková z Katedry filozofie a dejín filozofie FiF UK, doc. Anna Sámelová z Katedry žurnalistiky FiF UK a doc. Silvia Vertánová z Katedry romanistiky FiF UK.

Obsah publikácie

Autorky a autori príspevkov v publikácii, ktorej editorkou je prof. Zlatica Plašienková z Katedry filozofie a dejín filozofie FiF UK, sa podujali identifikovať paradigmatické zmeny v nazeraní na kozmologickú a antropologickú problematiku jestvujúce v minulosti, no predovšetkým tie, ktoré sa objavujú v rámci súčasného bádania v oblasti filozofie, teológie a prírodných vied (hlavne fyziky, astrofyziky a astrobiológie), s cieľom odkryť možnosti hľadania potenciálnych priesečníkov, ba dokonca myšlienkovej konvergencie v ich nazeraní na vesmír, existenciu života a človeka v ňom. S tým súvisia aj niektoré nové etické, právne či mediálne aspekty, na ktoré ich výskum poukazuje.

Obsah publikácie

Participatívne rozpočtovanie sa stalo výskumnou témou riešiteľského tímu pod vedením doc. Daniela Klimovského z Katedry politológie FiF UK. Nedostatok zákonnej regulácie, usmernení či metodík v oblasti participatívneho rozpočtovania v slovenských i českých podmienkach a improvizácia zo strany samospráv i zapojených mi¬movládnych organizácií viedla skupinu spoluautorov k vydaniu vysokoškolskej učebnice primárne určenej študentom venujúcim sa verejnej správe, verejnej politike či tretiemu sektoru. Zároveň však môže pomôcť aj regionálnym politikom, zamestnancom samospráv a mimovládnych organizácií, komunitným lídrom či miestnym aktivistom, pretože prináša viaceré odporúčania a príklady z praxe. Takto zameraná učebnica nebola doposiaľ na Slovensku ani v Česku publikovaná.
Učebnica sa v úvode venuje občianskej spoločnosti a tretiemu sektoru, ktoré sú iniciatívne pri zavádzaní participačných nástrojov. Následne sa zameriava na teoretické vymedzenie participatívneho rozpočtovania, jeho ciele i bariéry. Obsahuje aj praktické skúsenosti a vysvetlenia javov vyvolaných zavádzaním tohto nástroja v rozdielnych prostrediach vrátane skúseností z Česka a Slovenska. V závere prináša novinku – Chartu dobrého participatívneho rozpočtovania, ktorá bola oficiálne zverejnená len pred niekoľkými mesiacmi.

Edícia sprístupňuje 489 doteraz nepublikovaných listín z rokov 1504 – 1513, zaznamenaných v druhom najstaršom autentickom protokole Bratislavskej kapituly. Ide o prvú úradnú knihu tohto typu spomínaného hodnoverného miesta, ktorá sa zachovala v úplnosti. Viaže sa k funkčnému obdobiu notára Imricha Pápociho, ktorý do svojej funkcie nastúpil 27. mája 1504 a zotrval v nej až do smrti v roku 1547.
Počas svojho dlhoročného pôsobenia vyhotovil množstvo dokumentov, drvivá väčšina z nich je v súčasnosti k dispozícii už len vo forme záznamov v predmetnom autentickom protokole. Svedčí o tom skutočnosť, že takmer 88 % listín zaznamenaných v tomto protokole nemá inú podobu zachovania. Prevažne ide o majetkovoprávne záležitosti (predaj, zálohovanie atď. majetku), rôzne kvitancie (vysporiadanie dievčenskej štvrtiny a pod.) a protesty (napríklad zákaz predať nejaký majetok). Z teritoriálneho hľadiska sa tieto záznamy týkajú predovšetkým územia Bratislavskej stolice, ale nachádzame medzi nimi aj také pramene, ktoré poskytujú údaje k dejinám susedných alebo vzdialenejších stolíc.
Autor publikácie dr. Balázs Csiba je členom Katedry archívnictva a pomocných vied historických FiF UK.