Predstavujeme nové knihy odborníkov z našej fakulty V

Výsledky vedeckej práce pedagógov a pedagogičiek FiF UK predstavujeme prostredníctvom prehľadu ich najnovších publikácií.

Jozef Bátora: Uznanie v Európskej únii

Kto, koho, prečo a na základe čoho má uznávať? Aj tak by mohla znieť otázka pri pohľade na také neusadené politické zoskupenie, akým je Európska únia. Profesor Jozef Bátora z Katedry politológie FiF UK vo svojej novej monografii rozvíja funkcionalistickú typológiu uznania, ktorá je vystavaná okolo troch modelov: zápasu o obvyklosť, spravodlivosť a identitu, pričom autor ju aplikuje aj na procesy v kontexte súčasnej krízy. Ako píše Tomáš Valášek, predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti: „V EÚ sme si všetci rovní, len niektorí sú rovnejší ako iní. A ako novší členský štát s menším výtlakom môžeme nad tým fňukať, alebo si môžeme prečítať túto skvelú novú knihu prof. Bátoru o tom, ako si štáty v Európe získavajú rešpekt a uznanie. Mala by byť povinným čítaním pre všetkých slovenských diplomatov a úradníkov s ambíciou spoluformovať európsku politiku.”

Publikácia je dostupná na vyžiadanie u autora: batora3uniba.sk.

Matúš Mikšík: K jasu a tiesni mierim – Ivan Laučík v interpretáciách

Matúš Mikšík vo svojej monografii analyzuje texty člena básnickej skupiny Osamelí bežci Ivana Laučíka (1944 – 2004) a objasňuje princípy jeho poézie. Publikácia je dôležitým doplnkom k čítaniu veršov jedného z najmodernejších slovenských básnikov 20. storočia. Tvoria ju analýzy zbierok, interpretácie básní a opis štyroch princípov autorovej poézie, tieto tri väčšie celky sú navzájom prepojené množstvom odkazov a vytvárajú interpretačnú sieť. Publikácia je pozvánkou do sveta literárneho dobrodružstva nielen pre literárnych vedcov a vedkyne, ale aj pre bežných čitateľov a čitateľky so záujmom o náročné, ale aj odmeňujúce čítanie.

Autor knihy Dr. Matúš Mikšík pôsobí na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy FiF UK.

Ľubor Matejko, Matej Ivančík (eds.): Narratives of Remembrance – 1968 The Past Present and the Present Past

Ako vnímali bulharskí vojaci okupáciu Československa? Čo u nás robili v lete 1968 estónski študenti? Ako sa dovolenkovalo v Juhoslávii počas invázie vojsk Varšavskej zmluvy? Ako vnímali inváziu naši rakúski susedia? Publikácia pristupuje k pripomínaniu historických udalostí neošúchaným spôsobom. Predstavuje príspevky medzinárodného kolektívu autorov, vrátane študentských projektov, ktoré sú výsledkom projektu Game-Changing Year: Czechoslovakia and Europe in 1968, ponúkajú inovatívne spracované, doposiaľ nepublikované archívne dokumenty, novinové články, osobné výpovede aj teoretické zamyslenia nad významom roku 1968 v európskom kontexte. Autorky a autori príspevkov obchádzajú u nás zaužívané naratívy a zameriavajú sa na oblasti, príbehy a perspektívy roku 1968, ktoré z neho nerobia len povinnú „osmičkovú“ jazdu pripomínania našich dejín.

Editormi publikácie sú doc. Mgr. Ľubor Matejko, PhD. z Katedry rusistiky a východoeurópskych štúdií FiF UK a Mgr. Matej Ivančík, PhD. z Katedry všeobecných dejín FiF UK.

Publikácia je dostupná elektronicky

 

Nové publikácie členov Katedry filozofie a dejín filozofie FiF UK:

Ivan Buraj: Od prirodzenosti k politike a od politiky k prirodzenosti

Autor doc. Ivan Buraj sa vracia k svojim vybraným štúdiám, vytvára z nich tematický celok a umožňuje čítať ich vzájomne prepojené pod novým uhlom pohľadu. Čitateľovi sa tak dostáva do rúk pozoruhodné časozberné dielo, ktoré ponúka súhrn autorových názorov na problém prirodzenosti a na podoby politiky a politického. Obe tieto oblasti sa v závere stretávajú v autorovej odpovedi na otázku: aké je miesto a úloha prirodzenosti v podobe biologického života v spoločnosti, a zvlášť v jej politickej oblasti.

Napriek tomu, že publikácia pozostáva zo starších príspevkov, jej obsah rezonuje aj s výzvami súčasného sveta. Platí to predovšetkým o záverečnej kapitole s názvom „Sloboda a/kontra bezpečnosť“, ktorej obsah vznikol už pred desiatimi rokmi. „Domnievam sa, že svojou naliehavosťou – nastolením skutočne pálčivej otázky o vzťahu slobody a bezpečnosti – reflektuje viac než minulosť našu prítomnosť spojenú s pandémiou koronavírusu COVID-19 a jej dôsledkami, vrátane tých filozofických“, napísal na margo príspevku jeho autor v predslove monografie.

Nazrite do publikácie

Andrej Kalaš: Plutarchos – Ako správne vychovávať deti

Čo nám môže ponúknuť dielo antického filozofa staré takmer dvetisíc rokov? Možno nájsť v starých textoch niečo, čo sa prihovára aj modernému človeku? S dielom gréckeho historika a filozofa Plutarcha sa môžeme zoznámiť prostredníctvom prekladu doc. Andreja Kalaša. Plutarchova esej svojho času inšpirovala iného slávneho osvietenského filozofa Jeana-Jacquesa Rousseaua k napísaniu známeho diela „Emil alebo O výchove“. Téma Plutarchovej eseje zasadená do kontextu obdobia približne 45 – 125 r. po Kr., môže k čítaniu Plutarchovej eseje priviesť nielen historikov a vysokoškolských odborníkov, ale každého, kto sa zaujíma o kultúru klasického staroveku a jej filozofické dedičstvo. Plutarchove postrehy o výchove môžu byť obohatením aj pre vychovávateľov, pedagogických pracovníkov, rodičov a širokú verejnosť. Navyše, ide o prvé dielo tohto autora preložené do slovenčiny.

Nazrite do publikácie

Zlatica Plašienková (ed): Bioetické výzvy a súčasnosť z pohľadu nových poznatkov a trendov

V publikácii sa 29 autoriek a autorov venuje bioetickým problémom a otázkam súčasnosti, reflektujú, čo je technicky a technologicky možné, no zároveň nastoľujú otázky etických princípov až po hranicu neprípustnosti istých postupov. Editorka prof. Zlatica Plašienková je zároveň aj autorkou a spoluautorkou štúdií v zborníku. Ako v úvode uvádza: „Zborník má skutočne multidisciplinárny charakter, zahŕňa príspevky z rôznych oblastí humanitných a spoločenských vied, ktoré tematicky spája spoločná výskumná problematika bioetiky, a to v súvislosti s výzvami, ktoré vo vede, výskume, vzdelávaní i v praktických a technologických aplikáciách prinášajú súčasné možnosti moderných biotechnológií, biomedicínskeho a enviromedicínskeho výskumu, ale aj digitálnych a informačných stratégii.“

Publikácia je prístupná elektronicky

Emil Višňovský: Spytovanie sa na človeka

V akom svete žijeme a ako máme žiť v tomto svete? O otázky, ktoré sú späté s problémami existencie človeka v súčasnom svete, v publikácii prof. Emila Višňovského nie je núdza. Napokon, aj samotný názov knihy svedčí o tom, že jej autor si na filozoficko-antropologickú reflexiu problematiky moderného človeka, zvolil sokratovskú metódu. Na deväťdesiatich stranách textu však nenačrtol len otázky, ale aj odpovede. Autor považuje za základný problém, ktorému dnes ľudstvo čelí, intelektuálnu a morálnu krízu. Tá sa prejavuje v kríze hodnôt. Upozorňuje, že ľudstvo dnes nepotrebuje bezbreho kumulovať vedecké poznatky a rozvíjať kultúru „faktov a informácií“. Dôležitejšie je kultivovať solidaritu, dôveru, kooperáciu a sociálnu nádej. Úvahy autora sa končia zvolaním „Potrebujeme filozofiu prežitia!“. Kniha ponúka šesť zastávok na ceste k jej sformulovaniu a k znovuobjaveniu ľudskosti a humanizmu.
Publikácia je prístupná elektronicky