Sociológia a prostriedky masovej komunikácie
Hlinková, Danica: Sociológia a prostriedky masovej komunikácie.
Bratislava : Univerzita Komenského, 2007. 116 s.
Sociológia ako teoreticko-empirická veda o spoločnosti má dôležitý význam pre štúdium masovej komunikácie. A to jednak z hľadiska teoretického, i keď ide o pomerne mladú vednú disciplínu, sociológia je bohatá na teoretické koncepcie a prístupy, ktoré pomáhajú popri vede o masovej komunikácii etablovať aj náuku o médiách, ktoré sa stali neoddeliteľnou a neodmysliteľnou súčasťou takmer každého človeka žijúceho v modernej spoločnosti bez ohľadu na vek a sociálne skupiny, s ktorými sa identifikuje počas svojho života. A jednak z hľadiska empirického. Sociológia v súčasnosti ponúka stále viac empirických údajov, získaných z výskumov či prieskumov verejnej mienky, ktoré sa stávajú významným zdrojom informácií pre novinárov. Prinášajú im kvantitatívne údaje o štruktúre publika, o ich zvyklostiach čítania, počúvania či sledovania médií, o ich reakciách a pod.
Predložený učebný text „Sociológia a prostriedky masovej komunikácie“ nadväzuje na štúdium základných poznatkov o masovej komunikácii s cieľom rozšíriť sumu existujúcich poznatkov o prostriedkoch masovej komunikácie. Čitateľovi sa dostanú do rúk systematické teoretické základy z oblasti sociológie a prostriedkov masovej komunikácie. Autorka sa pokúsila vytvoriť doteraz absentujúcu prezentáciu sociologických prístupov v danej problematike.
Prvá kapitola ponúka základný prehľad o sociológii, jej najvýznamnejších zakladateľov až po hlavné smery súčasnej sociológie, ktoré poskytujú konceptuálne rámce nielen pre teoretické analýzy, ale aj pre empirické výskumy. Organickou súčasťou každej vedy je (teda aj vedy o masovej komunikácii) teoretická úroveň poznania a empirická úroveň poznania, ktoré vytvárajú spojenie medzi teóriou a realitou samotnou.
Druhá kapitola sa zameriava na problematiku komunikácie ako predpokladu existencie ľudskej spoločnosti. Túto problematiku vysvetľujeme pomocou sociologických paradigiem, čím odhaľujeme vývojové štádia ľudskej komunikácie v jednotlivých typoch spoločnosti, zložitosť a multidimenziálnosť komunikácie.
Tretia kapitola je venovaná prostriedkom masovej komunikácie. Prezentujeme prehľadnú históriu vývoja hlavných masovokomunikačných prostriedkov (tlač, film, rozhlas, televízia) so stručnou charakteristikou nových médií. O funkciách médií v spoločnosti pojednávame z pozície normatívnych teórií a funkcionalistického pohľadu, čím sme sa pokúsili poskytnúť seriózny teoretický background.
Učebný text uzatvárame kapitolou o výskume prostriedkov masovej komunikácie. Zameriavame sa na relevantných autorov a relevantné koncepcie. Ozrejmujeme začiatky výskumu v 20. a 30. rokoch a podiel sociológov na vývoji masovokomunikačného výskumu.
Táto kapitola sa zaoberá charakteristikou výskumného postupu, ponúka prehľad niektorých druhov výskumov a hlavných metód zberu údajov, ako aj oblasti aplikácie masovokomunikačného výskumu. Reflektujeme aj najnovšie možnosti využitia moderných technológií pri zbere empirických dát (metódy CATI, CAPI, CASI, CASQ).
Týmto sa problematika aktualizuje a v časti o vizualizácii výsledkov výskumu aj ilustrujeme najpoužívanejšími grafmi.
Celkovo môžeme v učebnom texte sledovať výkladový oblúk od teoretických konceptov k praktickému využitiu. Učebný text tohto zamerania k príslušnému predmetu doposiaľ nebol k dispozícii a zároveň je zúročením prednáškovej činnosti autorky Danice Hlinkovej.